Globalizácia
Globalizácia je dlhodobý historický proces. Aktívne tento proces podporovala Európa už vminulých storočiach tým, že nielen
poskytla svoje vedecko-technické pznatky iným častiam svety, ale aj svoje predstavy o spoločnosti a slobode jednotlivca.
V súčasnosti
globalizácia znamená, že čoraz väčší počet obyvateľov Zeme sa aktívne zúčastňuje na celosvetových hospodárskych, technických a
vedeckých činnostiach. Rozvoj informatiyk v najširšom zmysle slova, vytváranie informačnej spoločnosti sa považujú za hlavné činitele
globalizačného procesu. Rozdeľovanie ekonomických úloh medzi jednotlivými národnými ekonomikami prispieva k ich vzájomnej ekonomickej
závislosti. Globálna ekonomika prepokladá nielen voľný obchod, ale liberalizáciu v celom komplexe ekonomických vzťahov.
Globalizáciu chápeme ako komplexný proces, ktorý má viac rozmerov a to: ekonomický, sociálny a politický.
Globalizácia znamená
predovšetkým rozvíjanie ekonomických vzťahov v celosvetovom - globálnom meradle a prejavuje sa rýchlym rastom svetového obchodu, zvýšením
tokov priamych investícií, rastom objemu medzinárodnej produkcie, rastom počtu nadnárodných spoločností, rasúcou integráciou finančných
trhov a podobne. Za určujúce možno považovať vytvorenie a rozvíjanie siete medzinárodných ekonomických vzťahov, predovšetkým finančných
transakcií.
Globalizácia ako pojem sa začal výraznejšie v ekonomickej literatúre používať od 80. rokov 20. storočia, hoci
história globalizácie siaha až do staroveku. Už staroveké národy sa interkontinentánle zbližovali. Ako napríklad Rímska ríša, ázijské
mocnárstvo, centralizované čínske cisárstvo.
V 19. storočí dominovala obchodná globalizácia, ktorú podporoval hlavne rozvoj
všetkých foriem dopravy.
Nový rozmer vzniesol rozvoj bezdrôtového prenosu informácií.
V súčasnosti má najvýznamnejší vplyv
rozvoj informačných technológií.
Ak sa krajiny podľa ekonomickej vyspelosti v minulosti delili na preimyselne vyspelé krajiny a
rozvojové (zacielené na poľnohospodársku výrobu, prípadne na ťažbu surovín), dnes ich na základe informačnej vyspelosti delíme na krajiny
s informačne rýchlou ekonomikou a informačne pomalou ekonomikou.
Podľa medzinárdnej organizácie OECD (Organization for Economic
Cooperation and Development - Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj) sa globalizácia prejavuje:
- rýchly rozvoj medzinárodného
obchodu,
. celosvetovu tendenciou k libezalizácii obchodu,
- rastúcou globalizáciou výrobných systémov transnacionálnymi
korporáciami,
- integráciou medzinárodných finančných trhov,
- zvýšením toku priamych investícií,
- zvýšenou migráciou
obyvateľstva,
Svetová ekonomika vplyvom globalizácie nadobúda novú charakteristiku:
- vytvárajú sa silné regionálne
zoskupenia,
- rastie ekonomická sila transnacionálnych korporácií,
- konkurencieschopnosť ekonomík bude určovaná schopnosťou
transformovať informácie na poznatky a inteligenciu,
- jednotlivé ekonomiky budú založené na všestrannom využívaní ľudskej
tvorivosti,
- vznikajú ekonomiky s modernými komunikačnými sieťami,
-skracujú sa výrobné cykly v ekonomikách,
- vznikajú
ekonomiky, kde vstupy a výstupy budú založené na vedomostiach (sofistikované ekonomiky).
Globalizácia znamená ustavičný rast
vzájomnej závislosti jednotlivých častí svety. Globalizácia má svoje pozitíva, ale aj negatíva.
Pozitívne a negatívne
stránky globalizačných procesov
Pozitívne stránky:
- prekonávanie ohraničení v čase a priestore,
- podpora
mobility VFov,
- vytváranie podnikateľských zoskupení,
- realizácia nadnárodných projektov,
- globálne zhodnocovanie
kapitálu,
- vytváranie globálneho konkurenčného prostredia,
- rozvoj biotechnológií a genetiky,
- podpora regionálnej
ekonomickej integrácie,
- nové postavenie medzinárodných inštitúcií,
- zvyšovanie celosvetovej interdependencie,
- poznávanie
iných kultúr a inšpirácia k tvorivosti.
Negatívne stránky:
- zväčšovanie nerovnomerného ekonomického a sociálneho
rozvoja,
- sociálna plarizácia (nárast bohatých a chudobných vrstiev a úbytok strednej vrstvy obyvateľstva),
- reštrukturalizácia
trhu práce,
- nárast nezamestnaných,
- zvyšovanie medzinárodnej kriminality, terorizmu a násilia,
- zväčšovanie
nespravodlivosti pri rozdeľovaní svetového bohatstva,
- globálne otepľovanie (skleníkový efekt),
- poškodzovanie životného
prostredia (vyrubovanie lesov, ničenie pôdy, znečisťovanie svetových oceánov a morí, vyčerpávanie zásob nerastných surovín, vznik nových
civilizačných chorôb).
Globalizácia je nezvratný proces.
Globalizácia je kvalitatívne nový, vyšší stupeň internacionalizácie
hospodárskeho života podmienený prevratnými účinkami informačných a telekomunikačných technológií spojený s prechodom ľudskej
spoločnosti od industriálnej k informačnej.
Ako samotný prejav globalizácie (globalizácie v regionálnom meradle) môžeme chápať
integračné procesy. V najzreteľnejšej podobe sa prejavili v Európe v podobe EÚ.
Zones.sk – Zóny pre každého študenta