Kalkulácie
Kalkulácie
Kalkuláciou rozumieme stanovenie (vopred) alebo zistenie (následne) vlastných nákladov
alebo ceny určitej kalkulačnej jednotky t. j. presne vymedzeného jednotlivého odbytového alebo vnútroorganizačného výkonu.
Odbytový výkon je taký výkon, kt. je trhovo použiteľný – je určený na predaj.
Vnútroorganizačný výkon je taký výkon, kt. sa odovzdáva medzi zložkami podniku t. j. medzi vnútroorganizačnými
útvarmi.
Kalkulácie sa využívajú na riadenie a kontrolu hospodárnosti. Sú nevyhnutne potrebné pri oceňovaní zásob vlastnej
výroby a slúžia ako podklad pre cenové rozhodovanie. Výška nákladov v rozhodujúcej miere ovplyvňuje výšku ceny. V trhovej ekonomike sa
cena akéhokoľvek tovaru tvorí porovnávaním ponuky a dopytu na voľnom trhu. Pri určovaní nákladov vyrábaného výrobku je preto nevyhnutné
skúmať porovnateľné trhové ceny.
Kalkulačná jednotka – sú výrobky, polotovary vlastnej výroby, práce
a služby príp. ich časti a skupiny, ktoré sú vymedzené množstvom, časom alebo iným spôsobom. Kalkulačná jednotka je teda určená
počtom ks, dĺžkou, plochou.
Druhy kalkulácií
Kalkulácie môžeme rozdeliť podľa rôznych hľadísk.
Jedným z kritérií je rozdelenie kalkulácií podľa toho či sa zostavujú pred alebo po uskutočnení výkonu:
· predbežné
kalkulácie – zostavujú sa na budúce výkony. Určujú, stanovujú plánované náklady na kalkulačnú jednotku pred uskutočnením
výkonu.
· výsledné kalkulácie – zostavujú sa na už uskutočnené výkony. Vo výslednej kalku-lácii sa zisťujú
skutočné vlastné náklady a okrem skutočných nákladov aj zisk a cena na jednotku výkonu po jej vyhotovení. Zostavujú sa na základe údajov
z vnútroorga-nizačného účtovníctva.
Ďalším hľadiskom členenia predbežnej kalkulácie sú postupy, ktorými sa kalkulácie
zostavujú:
- normové kalkulácie - zostavujú sa podľa overených noriem a normatívov, kt. platia v čase
uskutočňovania výkonu. Môžeme ich rozdeliť na:
a) plánované – vychádzajú z priemerných vlastných nákladov, ktoré sa
určujú podľa platných noriem spotreby a výkonov na dlhšie obdobie. Tým, že sa zostavujú na dlhšie obdobie vyjadrujú úroveň vlastných
nákladov, ktoré sa majú pri určitom výkone dosiahnuť v priemere na plánované obdobie.
b) operatívne – vychádzajú
z vlastných nákladov, kt. platia bezprostredne pred začatím výkonu. Tieto normy platia v čase uskutočňovania kalkulovaného výkonu
a zodpovedajú konkrétnym podmienkam v podniku a technológii výroby.
- prepočtové – zostavujú sa pri zavedení
nového výrobku, pri projektovaní, vo výstavbe, t. j. v takých prípadoch keď sa niektoré náklady v kalkulácii určujú prepočtom
z porovnateľných jednotiek výkonu.
Kalkulačný vzorec
V kalkulácii vlastných nákladov a ceny sa
jednotlivé položky, ako aj ich súhrn na kalkulačnú jednotku výkonu sa vyčíslujú v stanovených kalkulačných položkách. Celkové
zoskupenie kalk. položiek sa nazýva kalkulačný vzorec.
1. Priamy materiál
2. Priame
mzdy
3. Ostatné priame náklady
4. Výrobná réžia_________
Vlastné náklady výroby
5.
Správna réžia_________
Vlastné náklady výkonu
6. odbytové náklady________
Úplné
vlastné náklady výkonu
7. Zisk___________________
Predajná cena (bez DPH)
Priamy
materiál – obsahuje všetky suroviny, zákl. materiál, nakupované polotovary a polotovary vlastnej výroby, pomocný a ostatný materiál,
ktorého spotreba sa dá určiť na kalkulačnú jednotku. Je to materiál, ktorý vo výrobnom procese tvorí podstatu výrobku.
Priame mzdy – sú mzdy bezprostredne súvisiace s uskutočnením výkonu. Sú to mzdy výrobných robotníkov, ktorých výška sa dá
určiť priamo na kalkul. Jednotku. Sú to základné mzdy – časové, úkolové,...
Ostatné priame náklady – sú
všetky náklady, ktoré sa dajú priamo určiť na kalkulačnú jednotku, napr. náklady na energiu, na záručné opravy, licencie, patenty
a pod.
Výrobná réžia – vyjadruje spoločné výrobné náklady, ktoré nemožno určiť priamo na kalkulačnú jednotku
napr. spotreba pomocného materiálu, odpisy DM, prepravné, opravy a udržiavania, a pod.
Správna réžia – spoločné
náklady celého podniku, ktoré sa nezahrnuli do výrobnej réžie napr. náklady na kancelárske potreby, cestovné, nájomné, mzdové náklady
a pod.
Odbytové náklady – obsahujú náklady vynaložené na skladovanie, reklamu a propagáciu, predaj a expedíciu
výrobkov
Zisk – v kalkulácii ceny môže byť určený ako rozdiel medzi predajnou cenou a UVNV, percentom prirážky
k UVNV, a pod.
Kalkulačné metódy
Kalkulačná
metóda je spôsob resp. postup na základe ktorej sa stanovujú náklady na kalkulačnú jednotku. Závisí od:
a) charakteru výkonov
- či ide o rovnorodé výkony – ak sa vyrába 1 druh výrobku
- či ide o rôznorodé výkony – ak sa vyrába viac druhov
výrobkov
b) charakteru nákladov
- či ide o priame alebo nepriame náklady
Priame náklady sa stanovia na KJ priamo
podľa technicko-hospodárskych noriem, spotreby materiálu a spotreby času výrobných robotníkov.
Nepriame náklady sa stanovia na
KJ tak, že sa najskôr:
1. zistí celková výška režijných nákladov z rozpočtu režijných nákladov
2. potom sa vypočíta
podiel režijných nákladov na KJ pomocou určitého základu – rozvrhovej základne (RZ)
RZ môže byť:
a) naturálna (počet
výrobkov, normohodín a pod.)
b) peňažná (výška priam. materiálu al. priamych miezd, a pod.)
Metódy kalkulácie
1. kalkulácia delením
- kalkulácie jednoduchým delením
- kalkulácia delením
pomerovými číslami
2. prirážková kalkulácia
3. kalkulácia nákladov v združenej výrobe
Kalkulácie jednoduchým delením – používa sa spravidla v hromadnej výrobe, kde sa vyrába rovnorodá produkcia, obyčajne 1
výrobok.
a) priame náklady určíme pomocou technicko-hospodárskych noriem
b) nepriame náklady na KJ určíme ak celkové
rozpočtové režijné náklady vydelíme objemom výkonov
Kalkulácie delením pomerovými číslami
– sa používa v podnikoch, kde sa vyrába niekoľko rovnorodých výrobkov, ktoré sa od seba líšia len určitými vlastnosťami. Jeden
z výrobkov sa zvoli za základný, ktorému sa pridelí pomerové číslo 1. Ostatným výrobkom sa priradia pomerové čísla nižšie al. menšie
ako 1 a to podľa nákladovej náročnosti v porovnaní zo základným výrobkom.
Postup pri zostavení tejto kalkulácie:
a)
vypočítajú sa pomerové čísla
b) objem výroby jednotlivých výrobkov sa vynásobí pomerovými číslami, čím sa zistí
prepočítaný objem výroby
c) celkové náklady sa vydelia prepočítaným objemom výroby, aby sa získali náklady na prepočítanú
jednotku
d) náklady na prepočítanú jednotku sa vynásobia jednotlivými pomerovými číslami
Prirážková kalkulácia sa
používa v podnikoch, kt. vyrábajú rôznorodé výrobky. Podiel režijných nákladov na KJ sa vypočíta pomocou RZ.
Ak je RZ
stanovená peňažne režijné náklady na KJ vypočítame režijnou prirážkou. Režijná prirážka vyjadruje aká čiastka režijných nákladov
pripadá na jednotku výkonu v závislosti do zvolenej základne.
RP v % = rozpočtové režijné N v € x 100 / RZ v €
Ak je RZ stanovená naturálne režijné N na KJ vypočítame režijnou sadzbou. Režijná sadzba vyjadruje aká čiastka režijných nákladov
pripadá na jednotku výkonu v závislosti od zvolenej základne.
RS v € = rozpočtové režijné náklady v € / naturálna RZ
3. Kalkulácie v združenej výrobe - používa sa vtedy, ak popri hlavnej produkcii vznikajú súbežne aj vedľajšie
produkty napr. v potravinárskom priemysle pri spracovaní obilia, mäsa..
Kalkulácia N sa môže urobiť tak, že sa od celkových N výroby
odpočíta cena vedľajších produktov a zvyšné N sa považujú za N na hlavný výrobok. Tieto sa potom prepočítajú na KJ hlavného výrobku,
alebo sa N jednotlivých výrobkov rozdelia v určitom pomere.
Výsledné kalkulácie
- zostavujú sa až po
uskutočnení výkonu na základe údajov z vnútroorganizačného účtovníctva. Predmetom zostavenia výslednej kalkulácie je:
•
kontrola N, t. j. porovnávanie skutočných nákladov zistených z vnútroorganizačného účtovníctva s plánovanými nákladmi stanovenými
v predbežnej kalkulácii
• zisťovanie skutočnej rentability jednotlivých výkonov
• stanovenie predajných cien jednotlivých
výkonov
Na vypracovanie výslednej kalkulácie určitého výkonu sa musí použiť rovnaký obsah kalkulačných položiek ako
v predbežnej kalkulácii, rovnaká kalk. metóda, pri prirážkovej metóde rovnaký druh RZ, aby boli porovnateľné s predbežnou kalkuláciou
zostavenou pred začiatkom výroby.
Pri zostavovaní výsledných kalkulácií je dôležité ocenenie nedokončenej výroby. Výslednú
kalkuláciu môžeme zostaviť z podkladov vnútroorganizačného účtovníctva vedeného:
a) formou AE k účtom účt. triedy 5,6
b) kombináciou použitia formy AE a účtovaním v účt. triede 8,9
Ak zostavujeme výslednú kalkuláciu z podkladov
vnútroorganizačného účtovníctva vedeného formou AE k účtom účt. triedy 5,6 musia sa náklady na vyrobené výrobky upraviť o zmenu stavu
nedokončenej výroby. Pri prírastku nedok. výroby sa N pripadajúce na objem výroby znižujú. Pri úbytku nedok. výroby sa zvyšujú o výšku
N pripadajúcu na zmenu stavu nedok. výroby.
Ak zostavujeme výslednú kalkuláciu kombináciou formy AE a účtovaním v účt. triede 8,9
údaje o skut. N na dokončené výkony sa získavajú priamo z vnútroorganizačného účt.
Kalkulačné
písomnosti
a) kalkulačné listy na ktorých sa zostavujú jednotlivé kalkulácie
b) kalkulačné
doklady, z ktorých sa vychádza pri zostavovaní jedn. kalkulácií (normy, cenníky, účt. doklady)
Zones.sk – Zóny pre každého študenta