Manažment podniku
Manažment podniku
Manažment – je teória a prax riadenie vo
vyspelých krajinách s trhovou ekonomikou
- pochádza s anglického slova management (to manaje = riadiť, riešiť)
Zakladateľom vedeckého riadenia – Frederick Winslow Taylor
Podoby chápania
manažmentu
Manažment môžeme chápať v 2 významoch:
- ako riadiacu činnosť (funkcionálna podoba)
- ako riadiacich pracovníkov podniku (inštitucionálna podoba)
Manažérske funkcie
-
plánovanie
- organizovanie
- vedenie
- kontrola
Plánovanie - je vytyčovanie cieľov podniku, zahŕňa: vytyčovanie cieľov, ručenie
prostriedkov na dosiahnutie cieľov, určenie spôsobov na dosiahnutie cieľov
VYTYČOVANIE CIEĽOV
Cieľ- budúci stav, ktorý chceme dosiahnuť. Ciele majú byť: vecné, merateľné, časovo vymedzené
Druhy cieľov –
Z časového hľadiska: krátkodobé (do 1 roka), strednodobé (2 – 4 roky), dlhodobé (5 – 10 rokov), strategické (nad 10 rokov);
Z organizačného hľadiska: plán dielne, plán prevádzky, plán divízie, plán podniku; Podľa funkčných oblastí (aký druh
činnosti robíme): plán výroby, plán zásobovania, plán nákladov....
Vrcholovým cieľom podniku môže byť: prežitie,
rentabilita kapitálu, rast podielu na trhu
Ciele môžu byť:
- Hospodárske: výkonové (podiel na trhu), ekonomické
(objem obratu, zisk), finančné (platobná schopnosť)
- Sociálne: zlepšenie pracovných podmienok, rast miezd, zvyšovanie
kvalifikácie pracovníkov
PROSTRIEDKY NA DOSIAHNUTIE CIEĽOV:
Pri plánovaní týchto prostriedkov treba dbať na vzájomnú
vyváženosť všetkých prostriedkov (ak naplánujeme nedostatočné množstvo strojov ale dostatok materiálu a pracovníkov, aj tak sa nám
nepodarí vyrobiť plánovaný objem výroby).
URČENIE SPôSOBOV NA DOSIAHNUTIE CIEĽOV
- ide o rôzne riešenia na
dosiahnutie cieľov v podniku
Organizovanie
- umožňuje organizovať plánované úlohy;
vytvára v manažmente:
Organizáciu – nahradzuje chaos poriadkom, živelnosť cieľavedomosťou; organizovaní ľudia vedia, čo
kde a kedy majú robiť, koľko zato dostanú, aké majú práva a povinnosti
Hierarchické vzťahy – rozlišuje nadriadené
a podriadené úrovne
Stabilitu – vnáša prvok rovno vážnosti a zotrvačnosti v pozitívnom i negatívnom zmysle; dobre
organizované objekty sa bežnými vplyvmi nevychyľujú s cieľového správania ale zotrvačnosť môže brzdiť vývoj (neochota meniť zabehaný
spôsob myslenia)
Symetrické efekty – celok je viac ako súčet jednotlivých častí; vhodnou deľbou práce dosiahneme lepšie
výsledky, ako keby každý pracoval sám bez spolupráce; je bezprostredné pôsobenie manažérov na poriadných
Kontrola
- proces hodnotenia javov alebo činností v riadenom
podniku
Fázy kontroly: 1. zisťovanie skutočného vzťahu, 2. porovnanie skutočnosti s plánom alebo normou, 3. vyvodenie záverov
pre rozhodovanie
Druhy kontroly: 1. predbežná – kontroluje reálnosť plánov, 2. priebežná – priebežne hodnotenie
plánovaných úloh, 3. výsledná – robí sa po realizácií plánu, poskytuje súhrne hodnotenie výsledkov, poskytuje dôležité informácie pre
riadenie
Rozhodovanie
- dôležitou súčasťou riadenia, od jeho kvality závisí úspešnosť
manažmentu
- je činnosť pri kt. analyzujeme problém, určujeme možnosti riešenia a vyberieme najlepšie riešenia
Znaky
rozhodovacieho procesu: existuje možnosť výberu, výber je vedomý, výber je cieľavedomý(sleduje 1 alebo niekoľko
cieľov), výber sa robí podľa určitých kritérií, výber sa končí realizáciou
Metódy
rozhodovania
Brainstorming – táto metóda na nazýva aj „ búrka mozgov“ alebo „útok na
mozog“
- je to metóda tvorivosti v rozhodovaní
- rýchla skupinová diskusia odborníkov zainteresovaných do problému
-
cieľom je vytvoriť maximum tvorivých nápadov riešenia danej situácie
Zásady: - ideálny počet účastníkov je 6 – 15;
všetci musia ovládať daný problém; účastníci by nemali byť s príliš odlišným odborným postavením; evidovať sa musia všetky návrhy
bez ohľadu na významnosť, celá diskusia musí byť nahrávaná; nesmú sa kritizovať názory iných, pretože to blokuje tvorivosť, cieľom je
získať čo najviac nápadov; diskusiu vedie predseda, ktorí by nemal byť odborníkom v odbore, stručne vysvetlí postup, okruh problémov, sám
nepodáva návrhy, usmerňuje diskusiu, zabezpečuje nenútenú voľnú atmosféru; platí „čím je nápad originálnejší a absurdnejší, tím
lepšie“. V snahe byť názorovo triezvy sa nevyslovia najcennejšie myšlienky; ideálny čas trvania diskusie je 40 – 60 minút
Delfi – prognostická metóda, ide o spracovanie názorov skupiny expertov na určití jav
- je založená na
písomnej ankete na kt. sa zúčastňuje niekoľko expertov (20 – 50)
- je zachovaná anonymita,
- zúčastnení písomne odpovedajú
na otázky, ktoré sa štatisticky vyhodnocujú
- na základe vyhodnotenia prvého kola odpovedí môžu experti v ďalšom kole svoje odpovede
upravovať
- po niekoľkých kolách sa odpovede približujú, cieľom je vytvoriť kompromis medzi názormi expertov a dospieť k jednej
skupinovej odpovedí
- táto metóda sa môže použiť pri rozhodovaní o dôležitých strategických problémoch (hlad niektorých časti
sveta, skleníkový efekt...)
Štýly vedenia
- je spôsob vedenia zamestnancov podniku
1. Autoritatívny štýl vedenia – direktívny spôsob vedenia
- prísna hierarchia funkcií, riadenie s pozície
sily
- iniciatíva podriadených je nežiaduca: armáda, polícia, nápravno- výchovné ústavy
- je vhodné ho používať pri vedení
nováčikov – vedúci dáva návody na plnenie úloh
2. Participatívny štýl vedenia – nazýva sa aj
kooperatívny
- aktívna účasť všetkých pracovníkov na rozhodovaní
- podporuje aktivitu a iniciatívu zamestnancov
- tento
štýl vyžaduje samostatnosť zamestnancov a zmysel pre tímovosť
- ako prostriedok pri tomto štýle sa využívajú rozhovory so
zamestnancami spoločné porady, kontrolné dni, motivácia, prípadne kritika zamestnancov
- základom je vytvorenie dobrej pracovnej klými,
dôvery a priateľských vzťahov
3. Demokratický štýl riadenia – berie do
úvahy názory podriadených, ich rady, iniciatívu ale rozhodne nadriadený
- úspešnosť tohto štýlu závisí od seba disciplíny
podriadených
- zapojenie členov skupiny do rozhodovania, diskutuje sa o cieľoch, metódach a o rozdelení úloh
- podporuje
tvorivosť a samostatnosť
4. Liberálny štýl riadenia – „mäkký štýl vedenia“
- vyhýbanie
sa zodpovednosti, nepoužíva sankcie pri nesplnení úloh
- zo všetkých štýlov má najnižšiu účinnosť
- je vhodný pri vedení
samostatných a tvorivých ľudí
Orgány podniku
Podnikateľský subjekt Orgány podniku
1. Podnik jednotlivca (živnosť) - vlastník vykonáva riadiace funkcie a nevytvára
iné orgány
2. osobné spoločnosti (v. o. s., k. s.) - podiel spoločníkov na riadení je určený v
spoločenskej zmluve
-
nemusia vytvárať orgány
3. kapitálové spoločnosti (s. r. o., a. s.) - OZ určuje orgány kt. musia vytvoriť:
s. r. o. –
valné zhromaždenie – najvyšší orgán
- konateľ – štatutárny orgán
- dozorná rada –
kontrolný orgány
a. s. – valné zhromaždenie – najvyšší orgán
- predstavenstvo – štatutárny
orgán
- dozorná rada – kontrolný orgán
4. družstvo - členská schôdza – najvyšší orgán
-
predstavenstvo – štatutárny orgán
- kontrolná komisia – kontrolný orgán
5. štátny podnik - vedenie
podniku
- dozorná rada
Riadiaci aparát
podniku:
- riaditeľ podniku
- sekretariát
- líniové útvary
- štábne
odborné útvary
Riaditeľ podniku – je štatutárny zástupca (koná a vystupuje v mene podniku)
-
riadi jeho činnosť a zodpovedá za jeho výsledky
- táto funkcia sa môže nazývať aj generálny riaditeľ, prezident, predseda....
Sekretariát – vykonáva všetky bežné administratívne práce podľa pokynov riaditeľa
- prijíma návštevy, pripravuje
materiály, kontroluje plnenie termínov
Líniové útvary – vytvárajú sa po vertikálnej osi riadenia ako závody,
divízie, prevádzky, dielne
Štábne odborné útvary – vytvárajú sa podľa jednotlivých funkčných oblastí
-
môžu mať rôzne názvy : výroba, obchod, vývoj....
- vnútorne sa môžu členiť na odbory, oddelenia, referáty
Organizačné štruktúry
- vnútorné usporiadanie organizácie, má tvar pyramídy
- podľa OŠ vieme
určiť: a.) ako sú združene jednotlivé práce a ľudia v organizačných jednotkách
b.) akú rozhodovaciu právomoc a zodpovednosť
majú jednotlivý zamestnanci
OŠ PODĽA ZDRUŽOVANIA ČINNOSTÍ
Funkcionálna OŠ
- typickým znakom je združovanie činností
podľa podnikových funkcií (výroba, predaj, personalistika....)
- podnikové funkcie sa líšia v závislosti od typu podniku napr:
v obchodnom podniku to bude nákup a predaj, v banke prijímanie vkladov a poskytovanie úverov
Výhody: -
kvalifikovanejšie riadenie výrobných pracovníkov a efektívnejšie využívanie zamestnancov, keďže jednotlivé útvary sa špecializujú.
Tieto útvary sa môžu ďalej členiť na odbory, oddelenia, referáty
Nevýhody: - špecialisti sledujú svoje odborné ciele a kladú
malý dôraz na celkové ciele podniku (napr. finančné požiadavky marketingu, nemusia byť v súlade s finančnými zdrojmi)
Procesná OŠ
- využívajú ju malé firmy s úzkym sortimentom
- organizačné jednotky sa
vytvárajú podľa určitej časti výrobného procesu
- do jednotlivých útvarov sú pracovníci zadeľovaný podľa kvalifikácie
-
výhody a nevýhody sú ako u funkcionálnej
Výrobková OŠ (divizionálna)
-
zoskupovanie činností podľa výrobkov
- využíva sa v tých podnikoch, kt. vyrábajú viacero konštrukčne a technologicky odlišných
výrobkov
- výrobkový manažéri komplexne riadia vývoj, výrobu a predaj výrobku
- jednotlivé divízie zabezpečujú celý proces
od vývoja po predaj, pritom sú ekonomicky samostatné a môžu rozhodovať o rozdelení časti zisku, časť zisku odovzdávajú vrcholovému
vedeniu
Výhody: - podporuje tvorivosť a samostatnosť v rozhodovaní
- vyžaduje vysoký stupeň zodpovednosti za
výsledky
Nevýhody: - vznikajú duplicitne uskutočňované činnosti
Zákaznícke
OŠ
- východiskom sú špecifické skupiny zákazníkov
- obchod. domoch nájdeme oddelenia pre pánske, dámske,
v bankách sú oddelenia pre fyzické osoby, pre podnikateľov.....
Výhody: - jednotlivé oddelenia môžu lepšie
zreagovať na želanie skupín zákazníkov
Nevýhody: - ťažšia koordinácia medzi organizačnými jednotkami vzhľadom na
protichodné záujmy zákazníkom
Geografické OŠ
- organizačné jednotky sa vytvárajú
podľa geografických oblastí
- všetky podnikateľské aktivity v danej oblasti sú podriadené jednému manažérovi
OŠ v praxi
- v praxi sa vyskytujú rôzne varianty uvedených štruktúr
- veľké spoločnosti sú na
vrcholovej úrovni organizované výrobkovo vo forme divízií. Vnútorná štruktúra divízie môže byť funkcionálna. Nižšie úrovne môžu
byť geograficky, zákaznícky alebo orientované
ORGANIZAČNÉ ŠTRUKTÚRY PODĽA PRÁVOMOCÍ
A ZODPOVEDNOSTI
- pri tomto členení je najdôležitejší charakter vzťahov medzi organizačnými jednotkami
Líniová OŠ
- najstarší a najjednoduchší typ OŠ, jej znakmi sú a.) jeden nadriadený; b.)
komplexná zodpovednosť za celý riadený útvar pri plnení úloh a cieľov
Líniová právomoc je vzťah, v kt. nadriadený vykonáva
priame vedenie podriadeného. S jedným zodpovedným vedúcim sa spájajú jednoznačné príkazy. Využíva sa v malých podnikoch s úzkym
sortimentom (výroba chleba, pečiva...)
Typickým príkladom je podnik, kt. sa skladá len s líniových útvarov (napr.
v dielni).
Nevýhoda: malá odbornosť, lebo jeden vedúci nemôže dokonale ovládať celú problematiku.
Líniovo – štábna
- využíva líniové aj štábne útvary
- podriadené jednotky
majú jedného líniového vedúceho, kt. riadi celý útvar (riadi aj štábne útvary)
- aby sa líniový vedúci mohli venovať riadiacej
práci využívajú odborné štábne útvary, tie nemajú prikazovaciu právomoc a podliehajú líniovému vedúcemu
Úrovne manažérov v podniku
1. Vrcholoví manažéri – TOP manažéri, menujú ich vlastníci;
ich funkcie sa môže volať generálny riaditeľ, riaditeľ, prezident......
2. Manažéri strednej línie – sú to manažéri
vyšších vnútropodnik. útvarov a rôznych odborných útvarov; riadia štábne, odborné útvary; môžu to byť: námestníci, vedúci
prevádzok, vedúci odborov a oddelení
3. Manažéri prvej línie – majú priamy kontakt s výkonným personálom podniku; sú to
majstri, vedúci oddielov .....
Vlastnosti manažéra – práca manažérov je náročná
a vyžaduje určité vlastnosti: samostatnosť, rozhodnosť, zodpovednosť, zásadovosť, tvorivosť, zmysel pre riziko.,...
Podnikateľský plán
- stanovuje ciele podniku na určité obdobie a postupy na dosiahnutie týchto
cieľov
- slúži ako podklad pre bank pri žiadosti o úver
- mal by obsahovať:1. Prehľad – stručná charakteristika – obsahuje
ciele, účel, motiváciu
2. Charakteristika podniku – história, úspechy, výrobné zameranie
3. Ciele podniku – čo chcem
dosiahnuť, ďalší vývoj – patenty, ochranné známky
4. Trhy a konkurencia – charakteristika nášho zákazníka, konkurenti a ich
silné a slabé stránky
5. Marketing – spôsob tvorby ceny, propagácie a reklamy, naše silné a slabé stránky
6. Výroba –
aká technológia sa použije, kapacita výroby, zmennosť....
7. Organizácia a manažment – organizačná štruktúra podniku, počet
zamestnancov...
8. Finančné hospodárenia – spracováva sa zvyčajne na 3 – 5 rokov dopredu (súvaha, výkaz ziskov a strát....)
9. dodatky a prílohy – prospekty, opis výrobkov a služieb, organizačná schéma....
Tomáš Baťa – zástanca
taylorizmu, zaviedol tzv. Baťovu sústavu riadenia (samostatné účtovné jednotky, podiel na zisku, osobné účty, zavedenie pasovej výroby,
dôraz na kvalitku, zaujal originálnou tvorbou cien
- vedúci pracovníci si museli vyskúšať aj prácu na nižších stupňoch
-
heslo: „náš zákazník, náš pán“
- známy je jeho vzťah k zamestnancom (budovanie bytov, školenia...)
Dohoda
Dohoda o vykonaní práce – predpokladaný rozsah práce nesmie byť viac ako 350
hodín /kalendárny rok. Do toho rozsahu sa započítava aj práca vykonávaná zamestnancom pre toho istého zamestnávateľa na základe inej dohody
o vykonaní práce. Dohoda musí byť písomná, inak je neplatná. Neplatia sa nijaké odvody, nie je žiadna dovolenka, platí sa len daň
z príjmov.
Dohoda o brigádnickej práci študentov – najviac 20 hodín/týždenne, možno sa dohodnúť len so študentom (viac
ako 15 rokov). Nijaká dovolenka, nijaké odvody.
Dohoda o pracovnej činnosti – na základe tejto dohody možno vykonávať
pracovnú činnosť max. 10 hodín týždenne. Musí byť písomná. V dohode musí byť uvedená dohodnutá práca, dohodnutá odmena, dohodnutý
rozsah pracovného času, na akú dobu sa uzatvára.
Dovolenka – zamestnancovi vzniká za podmienok
určených týmto zákonom nárok na:
a., dovolenku za kalendárny rok alebo jej pomernú časť
b., dovolenku za odpracované dni
c., dodatkovú dovolenku
Dovolenka za kalendárny rok
- podmienkou vzniku nároku na dovolenku
za KR:
1. odpracovanie aspoň 60 dní v KR
2. PP musí trvať u zamestnávateľa celý KR
Pomerná časť dovolenky za
KR- ak PP netrval celí KR ale zamestnanec splnil podmienku odpracovania 60dní má nárok na pomernú časť dovolenky, kt. patrí za každý
celý kalend. mesiac nepretržitého trvania toho istého pracov. pomeru vo výmere 1 dovolenky za KR
Základná výmera dovolenky
je 4 týždne (20 pracovných dní). 5 týždňov dovolenky patrí zamestnancom, kt. odpracovali aspoň 15 rokov po 18 roku veku.
Dovolenka za odpracované dni:
- Zamestnancovi ktorému nevznikol nárok na dovolenku za KR ani jej pomernú
časť pretože neodpracoval u toho istého zamestnávateľa aspoň 60 dní patrí dovolenka za odpracov. dní v dĺžke 1 dovolenky za KR za
každých 21 takto odpracovaných dní v KR
Dodatková dovolenka
- Zamestnanec, kt. pracuje
u toho istého zamestnávateľa po celý KR: pod zemou, pri ťažbe nerastov alebo razení tunelov, vykonáva ťažké alebo zdraviu škodlivé
práce,
- výmera dodatkovej dovolenky je 1 týždeň. Ak pracovník takto nepracuje celý kalendárny rok patrí mu za každých 21 takto
odpracovaných dní 1 dodat. dovolenky. Túto dovolenku nemožno v žiadnom prípade preplatiť.
Zones.sk – Zóny pre každého študenta