Trhový mechanizmus

Spoločenské vedy » Ekonómia

Autor: Dievča kajka (24)
Typ práce: Maturita
Dátum: 18.05.2014
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 862 slov
Počet zobrazení: 3 334
Tlačení: 244
Uložení: 263
Trhový mechanizmus
 
trhová ekonomika - je založená na systéme slobodného podnikania a voľnej súťaže. Funguje prostredníctvom trhového mechanizmu.
Znaky:
a)   prevaha súkromného vlastníctva
b)   voľná tvorba cien (na základe ponuky a dopytu)
c)   rovnaké podmienky pre všetkých určené zákonom, podniky samy rozhodujú o výrobe
d)   existencia konkurencie
e)   štát určuje pravidlá pre hospodársku činnosť

Výhody:

-  hospodársky zdatný jedinec sa môže slobodne rozvíjať
-  veľká motivácia spôsobuje pokrok a rast životnej úrovne

Nevýhody:
- znevýhodnenie ekonomicky slabších, starých a chorých
- zanedbávajú sa potrebné, ale nie ziskutvomé činnosti (ochrana životného prostredia, verejná čistota a poriadok...)
- neexistuje čistá trhová ekonomika.
trh  - je miesto, kde sa stretáva ponuka a dopyt, kupujúci a predávajúci: 
 - proces, pri ktorom predávajúci a kupujúci vzájomne reagujú pri určovaní ceny a množstva tovaru
 -  nikto ho nevymyslel, vznikol v priebehu tisícročného vývoja trhového hospodárstva
 - na trhu sa realizujú tovary a služby pomocou peňazí
realizovať - v ekonomike znamená predávať
Subjekty trhov:
1.  domácnosti - môžu vystupovať na trhu:  a) ako predávajúci, keď predávajú výrobné faktory (prácu, pôdu, kapitál)
b) ako kupujúci, keď nakupujú spotrebné tovary (spotrebné tovary a služby)
2. podniky - na trhu výrobných faktorov - kupujúci
  - na trhu tovarov a služieb - predávajúci
3.   štát - vystupuje ako predávajúci (štátne cenné papiere), ako kupujúci (vládne výdavky: zdravotníctvo, školstvo, kultúra, ...).
 - je to špecifický objekt trhu, jeho hlavnou úlohou je vytvárať podmienky pre fungovanie trhu, prípadne korigovať
nepriaznivé dopady na ekonomiku.
Formy trhov:
A. z územného hľadiska
a. miestny trh - prvá forma z územného hľadiska, má význam len pre toto miesto
b. národný trh - vnútorný trh, vzniká spojením niekoľkých trhov v 1 štáte
c. medzinárodný trh - prepojenie vnútorných trhov niekoľkých krajín
d. svetový trh - objem nákupov a predajov medzi všetkými krajinami sveta
B. z vecného hľadiska
a. trh spotrebného tovaru a služieb - na strane predávajúcich sú podniky a na strane kupujúcich domácností
b. trh výrobných faktorov - trh práce, prirodzených zdrojov a kapitálu
c. finančný trh - delí sa na:
· peňažný trh
· kapitálový trh
· devízový trh
· trh drahých kovov
· poistný trh
C. z kvantitatívneho hľadiska
a. individuálny trh - trh výrobkov od 1 výrobcu (SONY - rádiá, televízory, ...)
b. čiastkový trh - trh 1 výrobku od rôznych výrobcov (pšenica, chladničky, ...)
c. agregátny trh - trh všetkých tovarov a služieb
 
Trhový mechanizmus
- súhrn vzťahov medzi výrobcami a spotrebiteľmi. Rieši problémy čo, ako a pre koho vyrábať. Najdôležitejšiu úlohu tu zohráva cena.

Trhový mechanizmus tvorí:
1. proces tvorby dopytu
2. proces tvorby ponuky
3. proces vytvárania rovnovážnej ceny
trhová cena - cena, ktorá vzniká pri aktuálnom vzťahu ponuky a dopytu na trhu

Proces tvory ceny:
- ak na trhu nastane situácia, že P prevyšuje D, znamená to, že cena je veľmi vysoká. Pri vysokej cene výrobcovia veľa vyrábajú,
  spotrebitelia však málo kupujú. Preto na trhu vzniká prebytok tovaru. Ak výrobcovia chcú tento tovar predať, musia znížiť jeho cenu.
  Zníženie cien vyvolá rast dopytu, lenže zároveň i pokles výroby (výrobcom sa neoplatí vyrábať) a tým aj zníženie ponuky.
- ak D prevyšuje P, znamená to, že cena je veľmi nízka. Výrobcovia teda začnú zvyšovať ceny. Rast cien opätovne zníži D a zvýši P.
  Je zrejmé, že vysoká cena tovaru spôsobuje na trhu pokles D a rast P.
 
Dopyt Grafické znázornenie dopytu:
- súhrn rozhodnutí kupujúcich o kúpe tovaru 
- vyjadruje vzťah medzi cenou tovaru a požadovaným množstvom


Úroveň

Cena tovaru

Požadované množstvo

A

12,-

100 kg

B

10,-

150 kg

C

  8,-

200 kg

D

  6,-

300 kg

E

  4,-

450 kg

 
- krivka dopytu znázorňuje vzťah medzi cenou a požadovaným množstvom, čiže koľko tovarov chce kupujúci kúpiť za určitú cenu. Má
  tvar napravo dolu sklonenej krivky. Platí tu zákon klesajúceho dopytu - pri raste ceny požadované množstvo klesá a naopak, pri
  poklese ceny požadované množstvo rastie.
Faktory ovplyvňujúce dopyt:
- najdôležitejší je príjem, potom cena a ceny substitučných tovarov - uspokojujú tú istú potrebu (čaj - káva, bravč. mäso - hov. mäso)
- móda preferencie, tradície, zvyky, ...
Členenie dopytu:
1. individuálny dopyt
2. čiastkový dopyt
3. agregátny dopyt
1. nominálny dopyt - zamýšľaný dopyt - predstavuje sny a túžby kupujúcich, ktoré nie sú podložené dostatočnými príjmami
2. reálny dopyt - efektívny, kúpyschopný dopyt - dopyt podložený dostatočnými príjmami
 
Posun krivky dopytu - na jej posun majú vplyv:  - dôchodky
- zvýšenie počtu kupujúcich alebo zníženie počtu kupujúcich
- zmeny cien iných tovarov
- preferencie, móda a pod.
- keď sa zvyšuje dopyt (nákup tovarov), posunie sa krivka dopytu vpravo nahor
- znížením dopytu sa posunie krivka dopytu vľavo dole
substitučné tovary - tovary, ktoré sa navzájom môžu nahadzovať (káva - čaj)
komplementárne tovary - sa navzájom dopĺňajú (auto - benzín)
- keď sa zvýši cena kávy a cena čaju zostane nezmenená, zníži sa dopyt po káve
- ak sa mení cena tovaru, dochádza k posunu po krivke dopytu
- ak sa menia ostatné podmienky na trhu (príjmy, ceny substitučných tovarov, ...)
  dochádza k posunu celej krivky dopytu:
a) doľava - ak sa zmenšuje (znižuje dopyt)
b) doprava - ak zmenené podmienky vyvolajú rast dopytu
 
Ponuka  Grafické znázornenie ponuky:
-  súhrn vybraných tovarov a služieb
-  ponuka vyjadruje vzťah medzi cenou tovaru a množstvom


Úroveň

Cena tovaru

Požadované množstvo (tis. t/m)

A

12,-

500

B

10,-

450

C

  8,-

400

D

  6,-

300

E

  4,-

150

- krivka ponuky znázorňuje vzťah medzi cenou a ponúknutým množstvom, čiže znázorňuje, za akú cenu, aké množstvo výrobkov sú
  ochotní výrobcovia vyrobiť a predať na trhu. Má tvar doprava rastúcej krivky, preto platí zákon rastúcej ponuky - vzrastom ceny
  výroba stúpa a opačne pokles ceny vyvolá pokles výroby.

Faktory ovplyvňujúce ponuku:

- dopyt kupyschopných
- cena, móda
- ceny výrobných vstupov
- ceny substitučných tovarov
- legislatívne zmeny (dane, clo, colné kvoty)
- počasie, ...

Posun krivky ponuky - na posun krivky ponuky majú vplyv: 
- dopyt
- cena výrobných vstupov
- cena substitučných tovarov
- počet predávajúcich
-  štátne zásahy
- zvyky, ...

- ak sa mení cena tovaru, dochádza k posunu po krivke ponuky
- ak sa menia iné podmienky na trhu (ceny výrobných faktorov,
  počet kupujúcich, ...) dochádza k posunu krivky ponuky:
a)  doľava - čím vyjadríme zníženie ponuky
b)  doprava - čím vyjadríme zvýšenie ponuky
 
Rovnovážna cena  Grafické znázornenie rovnovážnej ceny:
- je cena, pri ktorej sa dobrovoľne ponúkané množstvo tovaru rovná   E - ekvilibrium
  dobrovoľne požadovanému množstvu tovaru
- pre reálnu ekonomiku je skôr príznačné, že D sa nerovná P a vtedy
  sa prejaví na trhu trhová nerovnováha
  (D>P - nedostatok, D<P - prebytok)


Cena

Požadované množstvo

Ponúkané množstvo

12,-

100

500

10,-

150

450

8,-

200

400

6,-

300

300

4,-

450

150

 
trhová rovnováha - je ak ponúkané množstvo sa rovná požadovanému množstvu (dopyt = ponuke)
- graficky ju znázorňujeme na priesečníku krivky D a P. Je to veľmi vzácny jav, pretože v skutočnosti sa nikdy na trhu nedosiahne.
konkurencia - je proces, v ktorom sa stretávajú záujmy rôznych subjektov trhu, pričom každý z nich sa snaží dosiahnuť maximálnu hmotnú výhodu. Rozlišujeme:
1. konkurencia medzi dopytom a ponukou - kupujúci chcú kupovať tovar za nízke ceny, a výrobcovia predávať za vysoké
 - stretnú sa tak protichodné záujmy, ktoré vyrieši trhový mechanizmus
2. konkurencia na strane dopytu - medzi spotrebiteľmi - každý chce nakúpiť čo najviac a čo najlacnejšie
3. konkurencia na strane ponuky - medzi výrobcami, každý chce predať čo najviac a maximalizovať zisk, preto sa snaží
 vyradiť konkurentov z trhu
1. cenová konkurencia - uplatnením cenovej konkurencie sa firmy snažia získať na svoju stranu čo najviac spotrebiteľov a to tým, že
 znižujú ceny. Predpokladajú, že konkurenti nebudú schopní prispôsobiť sa týmto nízkym cenám.
2.  necenová konkurencia - cieľom necenovej konkurencie je získať si zákazníkov iným spôsobom. Ide najmä o rast kvality
a zvyšovanie technických parametrov výrobkov vrátane dizajnu a poskytovanie dlhodobých záruk na kvalitu. Dôležité miesto v necenovej konkurencii má reklama, obalová technika, poskytovanie zliav pri nákupe, predaj na úver, kvalitný servis a pod.
1. dokonalá konkurencia - ideálny stav, keď všetci výrobcovia majú na trhu rovnaké podmienky (vyrábajú rovnaký výrobok, je
výrobcov veľa, každý môže kedykoľvek vstúpiť a vystúpiť z odvetvia, ani jeden z výrobcov nemôže ovplyvniť cenu. V reálnej neexistuje. Ako príklad odvetvia, ktorý sa jej najviac približuje je poľnohospodárstvo.
2. nedokonalá konkurencia - charakterizuje ju situácia, keď na trhu je obmedzený počet výrobcov. Rozlišujeme:
a)   monopol - 1 výrobca je na trhu a veľmi veľa kupujúcich (plynárenský priemysel, pošta, elektrina, telekomunikácie)
Monopolný podnik získava absolútnu moc nad spotrebiteľom.
b)   oligopol - málo veľkých výrobcov na trhu, ale veľa kupujúcich. Má dve formy:
1. homogénny oligopol - výrobcovia vyrábajú rovnaké, alebo podobné výrobky (surovinové odvetvia)
2. heterogénny oligopol - málo výrobcov vyrába čiastočne odlišné výrobky (automobily, stroje)
c)   absolútny monopol - úplný monopol
3. monopolistická konkurencia - veľa výrobcov, ktorí vyrábajú 1 výrobok, ktoré sa odlišujú v kvalite, v cene, dizajne a spotrebitelia
 uprednostňujú výrobky jedného výrobcu pred druhým.
Význam konkurencie - znižuje cenu a zvyšuje kvalitu výrobkov a služieb.

Príklad 1
Ing. Marcel Tomčík, narodený 12. 08. 1970, s trvalým pobytom  v BA, Súmračná 35, má uzavretú pracovnú zmluvu v hlavnom pracovnom pomere. Je ženatý má 1 dieťa (Eva Tomčíková 17. 5. 2000). Hrubý príjem pracovníka za mesiac marec bol 664 €. Vypočítajte čistý príjem zamestnanca.

Hrubý príjem
- – zdravotné poistenie 4 % 29,56
- – nemocenské poistenie 1,4 %  9,29
- – starobné poistenie 4 %   26,56
- – poistenie v nezamestnanosti 1 %  6,64
- – invalidné poistenie 3 %  19,92
= čiastkový základ dane  575,03

- – nezdaniteľná časť 296,6 €
= základ dane  278,43
preddavok na daň 20 %  55,68

- zaokrúhlenie
- daňový bonus na dieťa 20,02 €

Čistá mzda (hrubá mzda – 1 – 2 – 3 – 4 – 5 – 7 + 8)
= 664 – 88,97 – 55,68 + 20,02 = 539,37
 
Príklad 2
Robotník Ján Lacko je odmeňovaný úkolovou mzdou. Mzdová sadzba je 2 €. Za mesiac odovzdal 2 180 výrobkov. Norma času je 6,3 min/ výrobok
a.)  vypočítajte úkolový zárobok za mesiac

b.)  vypočítajte čistú mzdu robotníka
 
a.)  Sú =  Nč x (Sm/60)
  = 2 x (6,3/60)
Sú = 0,21
 
b.)  Mú = Q x Sú
  = 2180 x 0,21
  = 457,8
 
– zdravotné poistenie 4 % 18,31
– nemocenské poistenie 1,4 %  4,40
– starobné poistenie 4 %   18,31
– poistenie v nezamestnanosti 1 %  4,57
– invalidné poistenie 3 %  13,73
= čiastkový základ dane  396,48

– nezdaniteľná časť 296,6 €
= základ dane  99,88
preddavok na daň 20 %  19,97
zaokrúhlenie
 
Čistá mzda = 376,51
 
Príklad 3.
Helena Múdra má mesačnú mzdu 697 €, príplatok za prácu s chemikáliami 26,56 €, mesačné prémie 33,19 €. Má dve deti, na ktoré si uplatňuje daňový bonus. Spláca pôžičku 33,19 €, má sporenie 16,60 €, berie zálohu 33,19 €. Vypočítajte čistú mzdu a mzdu k výplate.
 
Hrubá mzda = 697 + 26,56 + 33,19 = 756,75
 
Odvody:
– zdravotné poistenie 4 % 30,27
– nemocenské poistenie 1,4 % 
– starobné poistenie 4 %  
– poistenie v nezamestnanosti 1 % 

– invalidné poistenie 3 % 

= čiastkový základ dane 

– nezdaniteľná časť 296,6 €

= základ dane 
preddavok na daň 20 % 
zaokrúhlenie
 
VÝPOČET HRUBEJ A ČISTEJ MZDY ZAMESTNANCA
Hrubá mzda – tvorí ju: základná forma mzdy
 + doplnková forma mzdy
 + náhrada za dovolenku, sviatok, prestoje
   + mzdové zvýhodnenia (príplatky za prostredie, nadčas...)
 
Z hrubej mzdy je zamestnanec povinný platiť príspevky do poistných fondov a daň z príjmov. Po odčítaní odvodov a dane z príjmov ostane čistá mzda.
 
Čistá mzda = hrubá mzda – poistné = čiastkový základ dane – nezdaniteľná časť na daňovníka = základ dane – daň + náhrada príjmu pri PN
Zaokrúhľovanie:
Poistné odvody a daň z príjmov na 2 desatinné miesta (t. j. opíšeme 2 desatinné miesta a ostané si nevšímame)
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 0)

:: Prihlásenie



Založiť nové konto Pridať nový referát

Odporúčame

Spoločenské vedy » Ekonómia

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.014