Medzinárodné ekonomické vzťahy

Spoločenské vedy » Ekonómia

Autor: temperance
Typ práce: Referát
Dátum: 28.04.2008
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 624 slov
Počet zobrazení: 22 382
Tlačení: 1 065
Uložení: 1 561
Pohyby tovarov, služieb, prac. síl a kapitálu sa neobmedzujú len na národné ekonomiky, ale rozvojom sa dostávajú za ich hranice. Trhové vzťahy sa rozvíjali do hĺbky - na úrovni jednotlivých národných ekonomík, a do šírky - prekračovanie národných hraníc a formovanie medzinárd. trhu, ktorý sa rozrástol na trh svetový.

Ekonomiky nefungujú v uzatvorenom priestore národných ekonmík, ale čoraz viac sa otvárajú a fungujú na pricípoch otvoreného hospodárstva.
V priestore svet. hospodárstva sa presadzuje ekonomická interdependencia - závislosť medzi jednotlivými ekonomikami. Jednostranné opatrenia a zmeny medzinárod. postavenia určitej krajiny ovplyvňujú postavenie ostatných a naopak.

Podstata ekonomickej interdependencie spočíva v citlivosti ekonomického reagovania krajiny na hospodársky vývoj alebo politiku, ktorá sa uskutočňuje mimo nej. Z ekonomickej interdependencie vyplývajú medzinárodné ekonomické vzťahy vznikajúce medzi ekonomickými subjektmi. Rozlišujeme medzinárodné ekonomické subjekty originálne a odvodené.
Originálne subjekty sú národné ekonomiky. Medzi národnými ekonomikami sa utvárajú medzinárodné ekonomické vzťahy a od nich sa sprostredkovane odvodzujú odvodené medzinárodné ekonomické subjekty, zoskupenia (napr. Svetová obchodná organizácia, WTO).

Subjekty medzinárodných ekonomických vzťahov tvoria kvalitatívne nový systém - systém svetového hospodárstva.
V súčasnosti trvové, resp. zmiešané hospodárstva realizujú medzinárodné ekonomické vzťahy v týchto formách:
- vývoz a dovoz tovarov a služieb,
- vývoz a dovoz kapitálu,
- medzinárodný pohyb pracovných síl,
- medzinárodný intervencionizmus.

Na základe týchto foriem sa vytvárajú medzinárodné alebo nadnárodné inšittúcie. Najstaršou formou medzinárodných ekonomických vzťahov sú obchodné vzťahy. S tým úzko súvisia platby a s nimi spojené medzinárodné menové vzťahy. Po 2. SV internacionalizáica hospodárskeho života nadobudla podobu medzinárodnej ekonomickej integrácie.

Medzinárodný obchod
Medzinárod. obchod umožňuje rozšíriť národnú spotrebu. To znamená, že každá krajina môže spotrebovať viac, ako je schopná sama vyrobiť. Národný rozvoj podmieňuje vzrastajúcu otvorenosť obchodovaniu, svetová ekonomika sa pohybuje k svojim hraničným výrobným možnostiam.
Významným faktorom v medzinárod. obchode je stupeň otvorenosti ekonomiky. Ekonomika je do istej miery otvorená, ak vymieňa tovary, služba alebo VFy so zvyškom sveta. Použiteľnou metódou merania otvorenosti je pomer vývozu alebo dovozu danej krajiny k jej HDP.
Mnoho krajín, najmä v západnej Európe a vo východnej Ázii, vyváža a dováža viac než 50% svojho HDP.
Ktoré ekonomické princípy tvoria základ medzinárodného obchodu?

Každá ekonomika má k dispozícii v rôznej miere Vfy, ktoré produkujú výrobky s rôznami nákladmi. Dôvodom obchodu je znižovanie výrobných nákladov. Úspory nákladov nie sú jediným efektom, ktorý získa národná ekonomika zo zahraničného obchodu.

Výhody:
Základnou funkciou obchodu je prispôsobovať štruktúru vyrobenej produkcie tej štruktúre, ktorú požaduje vnútorný trh. A práve transformácia prostredníctvom zahraničného obchodu je z časového hľadiska najrýchlejšia a súčsne najefektívnejšia.

Mnoho výrobných procesov vykazuje rastúce výnosy z väčšieho rozsahu výroby. Možnosť predaja výrobkov na rozsiahlom trhu je stimulom na rozširovanie výroby.

Obchod umožňuje usporiť prácu a ostatné prírodné a výrobné zdroje, ktoré nemá národná ekonomika v dostatočnom množstve. Dováža tovary, ktoré by sa inak museli substituovať na domácom trhu menej vhodnými výrobkami.
Získavaním technicky dokonalých výrobkov a poznatkov zo svetového trhu sa pozitívne ovplyvňuje národná produktivita práce. Konkurencia na svetovom trhu núti domácich výrobcov do špecializácie a rastu kvality a technickej úrovne domácej produkcie. Rozširuje sa sériovosť výroby.
Medzinárod. ekonomické vzťahy rozširujú hranice produktivity práce a posúvajú hanice ekonomického rastu. Sú zdrojom informácií nielen o výrobe, ale aj o spotrebných zvyklostiach.

Nepretržitým porovnávaním sa so svetovým trhom ekonomika posudzuje svoj vlastný ekonomický vývoj. Prudký rast objemu zahraničného obchodu vyvoláva otázku, že prečo sa krajiny špecializujú na jednotlivé tovary. Čo podmieňuje medzinárd. deľbu práce a aké ekonomické zisky, resp. straty vyplývajú z otvorenia sa ekonomiky medzinárodnému obchodu?
Na tieto otázky odpovedá princíp komparatívnych výhod.

Teória komparatívnych výhod
David Ricardo v roku 1817 poukázal na to, že medzinárodná špecializácia je prospešná pre každú krajinu a tento princíp nazval komparatívnymi výhodami. (Komparácia - z lat. porovnanie, porovnávanie). Vo svojej teórii dospel k záveru, že krajina bude vyvážať produkt, pri ktorom má vúčšiu komparatívnu výhodu, a dovážať ten výrobok, pri ktorom má nižšiu komparatívnu výhodu alebo nevýhodu.

Najproduktívnejším a najefektívnejším modelom špecializáice je, že krajiny sa špecializujún na aktivity, v ktorých sú relatívne alebo komparatívne výkonnejšie než v iných. Tento model špecializácie zároveň môže znamenať, že krajiny sa špecializujú na oblasti, v ktorých sú absolútne menej výkonnejšie. Aj napriek tomu, že niektoré krajiny môžu byť absolútne menej či viac výkonné ako iné krajiny, každá krajina bude dostahovať nesporné komparatívne výhody pre niektoré tovary a nesporné komparatívne nevýhody pre iné tovary.

Súčasťou teórie komparatívnych výhod je, že komparatívna výhoda má aj nevýhodu. Z nej vyplýva, že zahraničný obchod zvyšuje ceny domácšej výroby na vnútornom trhu. Druhý problém spočíva v tom, že teória komparatívnych výhod je založená na teórii pracovnej hodnoty. Proti nej ekonomická teória vyslovila námietky, že tovar nie je vytváraný len prácou, ale rozličnými kombináciami VFov - práce, pôdy a kapitálu.

Typy obchodnej politiky

Rozlišujeme dva typy politiky: protekcionistickú a liberálnu. Protekcionistická (ochranná) obchodná politika prostredníctvom obchodno-politických opatrení sa snaží ochraňovať domácu ekonomiku pred zahraničnou konkurenciou. Základným nástrojom protekcionistickej politiky sú clá.
Clá majú účinky na ekonomiku, jednotlivé odvetvia, regióny alebo celé krajiny. Hlavný protekcionistický účinok je zvýšenie domácej produkcie, ale zároveň vedie k znižovaniu spotreby. Dochádza tiež k znovurozdeľovacím procesom - od starých výrobcov k novým. Clo zvyšuje cenu tovaru na domácom trhu nad úroveň cien na svetovom trhu. Odstránenie cla podnecuje domáce odvetvia do rastu produktivity a technickej úrovne.

Na spotrebu má clo vždy negatívny účinok. Má za následok obmedzovanie domácej spotreby tým, že zvyšuje cenu daného tovaru.
Prijateľným argumentom pre clo je rozvíjanie určité odvetvia v ekonomike, ktoré by bez cla na príslušné výrobky nebolo konkurencieschopné, a tedy by sa nemohlo rozvíjať. Clá sú dôležitým zdrojom štátnych príjmov. Keď má clo byť príjmom štátneho rozpočtu a je ním zaťažený tovar, ktorý sa v národnej ekonomike nevyrába, potom je zvýšenie ceny na úkor výrobcu v zahraničí.
Clá mejú znovurozdeľovací účinok - niektoré krajiny presadzujú clá na výrobky náročné na prácu, a tým podnecujú dopyt po práci, alebo zaťažujú clom výrobky náročné na kapitál. Týmto colná politika podporuje ekonomický rast.
Všeobecne možno konštatovať, že zvýšenie colných taríf prakticky v každej konkrétnej národnej ekonomike vyvoláva:
- pokles dovozu,
- pokles celkovej ponuky tovarov a služieb,
- rast cien,
- rast výroby v podnikoch, ktorých výrobky sú pod colnou ochranou,
- rast zamenstanosti v národnej ekonomike,
- pokles efektívnosti v alokácii národných VFov.

Okrem ekonomických argumentov sa v obchodnej ochranárskej politike často používajú aj neekonomické argumenty, ako napr. heslo: "Kupujte domáce výrobky." Protekcionistická politika vytvára autarkiu a clo je jej hlavným nástrojom. Autarkia zas podporuje vznik monopolu, tým, že vyraďuje zahraničnú konkurenciu.

K ďalším nástrojom obchodnej politiky patria priame administratívne opatrenia, ako sú:
- kvóty,
- vývozné subvencie,
- neviditeľné prekážky dovozu.

Medzi trhovo orientované nástroje patria:
- intervencia na devízových trhoch,
- opatrenia monetárnej a fiškálnej politiky, ktoré majú vplyv na rovnováhu platobnej bilancie.

Kvóty určujú maximálny objem tovarov, ktorý možno za určené časové obdobie doviezť do krajiny. Dovoz niektorého tovaru možno zakázať, t. j. určí sa nulová kvóta. Kvóta nemusí byť stanovená absolútnym číslom, ale napr. percentuálnym podielom z domácej výroby daného produktu.

Pri podpore vývozu štát poskytuje exportérom vývozné subvencie. Subvencie mávajú často podobu zníženia alebo odpočítania daní, ktoré by platil výrobca, pokiaľ by tovar predával doma.

Neviditeľnými prekážkami dovozu môže byť zdravotné normy, požadovaná špeciálna obalová technika, technické normy a podobne.

Intervencia na devízových trhoch. Centrálna banka za nárdonú menu nakupuje zahraničné meny alebo za zahraničné meny vykupuje menu národnú. Ovplyvňuje tak vnútorný menový kurz. Intervencie na devízových trhoch sú spojené so systémom riadených menových kurzov.

Keď sa správne odhaduje tendencia pružnosti kriviek ponuky tovaru a dopytu po tovare, ktorý je predmetom zahraničného obchodu (a keď tieto krivky nie sú mimoriadne nepružné), clo má rovnaký účinok ako kvantitatívne obmedzenie. Má rovnaký ochranný charakter. Medzi clom a kvantitatívnym obmedzením však existuje dôležitý rozdiel. Súvisí s vplyvom na štátny rozpočet. Pri kvantitatívnom obmedzení vzrastú ceny príslušného tovaru. Príjem zo zvýšenej ceny však nejde do štátneho rozpočtu, ale ide tej strane obchodu, ktorá je monopolizovaná.

Hlavným nástrojom proti štátnemu monopolu v obchode, ako i proti monopolu vzniknutému z prirodzenej sily a organizovanosti vývozcov či dovozcov je liberalizácia.

Hlavné výhody liberálnej obchodnej politiky sú:
- oživenie konkurencie na domácom trhu,
- znižovanie možností vytvárania monoponého postavenia domácich výrobcov,
- rozšírenie možností sortimentu spotreby,
- komparácia domáceho ekonomického vývoja so svetovým a uplatňovanie výrobncýh, technických a sptrebncýh zvyklostí zo svetovej ekonomiky,
- rýchlejší rast životnej úrovne.

Krajiny, ktoré patria medzi najvyspelejšie trhové ekonomiky, založili svoj rozvoj na pricípoch otvorenej ekonomiky a rozvíjali sa ako súčasť svetovej ekonomiky.

Určujúcim trendom v súčsanom svetovom obchode je liberalizácia obchodných vzťahov. Na realizáciu týchto zámerov bola prijatá Všeobecná dohoda o clách a obchode - General Agreement on Tariffs and Trade - GATT (pôsobenie od roku 1948). Cieľom tejto dohody bolo liberalizovať svetový obchod na základe znižovania ciel a odstraňovania ostatných prekážok obchodu. Zakladajúci dokument, žiadal prostredníctvom liberalizácie svetového obchodu podporovať ekonomický rast, a tým zvyšovanie svetového blahobytu. V rámci GATT sa liberalizoval obchod na základe dohôd uzavretých na colných konferenciách, známych ako tzv. kolá - nazývané buď podľa čelných predstaviteľov vedúcej krajiny (ako napr. Kennedyho kolo v rokoch 1964 - 1967), alebo podľa miesta konania začiatku kola (Tokijské kolo, 1973 - 1979). Rokovania sa uskutočňovali niekoľko rokov. Bolo osem konferencií (kôl). Posledné - Uruguajské kolo, sa začalo v septembri 1986 v Puenta del Este a v novembri 1993 sa skončili rokovania o otázkach návrhu záverečnej dohody týkajúcich sa inšittúcií založenia navrhovanej organizácie vzájomného obchodu a integrovaného systému na riešenie sporov. Osobitná pozornosť sa venovala otázkam poľnohospodárstva a zvýhodnenia postavenia rozvojových krajín. Dohody Uruguajského kola GATT nadobudli platnosť 1. januára 1995.

Začiatkom roku 1995 začala pôsobiť Svetová obchodná organizácia (World Trade Organisation - WTO) - nástupkyňa GATT, pričom rok obidve organizácie existovali paralelne, potom WTO definitívne rozpustila GATT.

V roku 1994 vznikli ďalšie veľké ekonomicko.obchodné projekty. Vytvrilo sa Severoamerické pásmo voľného obchodu (NAFTA), ktoré združuje USA, Kanadu a Mexiko, začala fungovať Rada pre hospodársku spoluprácu Ázie a Tichomoria (APEC) s voľným obchodovaním a investovaním na rozlohe osemnástich štátov - krajiny Severnej a Južnej Ameriky spojila na tieto aktivity Miamská dohoda koncom roku 1994.

Krajiny pokračujú v uvoľňovaní obchodných vzťahov s predpokladom, že v 21. storočí začnú platiť globálne pravidlá hospodárskej výmeny.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Spoločenské vedy » Ekonómia

:: Aktuálne kurzy mien ECB

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.022 s.
Zavrieť reklamu