Postavenie filozofie v 19. storočí
OTÁZKA Č. 29 Zhodnoťte postavenie filozofie v 19. storočí, vymenujte antropologické a scientistické prúdy
poklasickej filozofie.
- Zaraďte do kontextu a stručne charakterizujte filozofiu S. Kierkegaarda a H. Bergsona.
- Vysvetlite uvedenú myšlienku:
„...a platí v etickej oblasti niečo iné ako len radikálne rozhodnutie: buď –
alebo?“
(S. Kierkegaard)
- Vysvetlite podčiarknuté básnické obrazy. Rozhodnite, či vidíte podobnosť medzi
myšlienkami slovenského básnika J. Smreka, predstaviteľa medzivojnového vitalizmu, a názormi francúzskeho filozofa a spisovateľa H.
Bergsona:
„ Krasojazdcov sú stá,
divákov
milióny.
Tie stá však jazdia ponad dómy,
ponad parížsku Notre Dame
a preskakujú Oceán,
ženú sa krkolomným cvalom,
že nestihne ich ani Parom,
chcú
prelietať
zo stálic na stálice,
presedlať na Lucifera šiju,
vôbec vtopiť sa v dáky
fenomén,
možno: vo večnú energiu.“
(J. Smrek – Cválajúce dni)
-
SCIENTISTICKÉ
o pozitivizmus
o marxizmus
o novokantovstvo
-
ANTROPOLOGICKÉ
o filozofia existencie S. Kierkegaarda
o voluntaristický iracionalizmus A. Schopenhauera
o voluntaristická filozofia života F. Nietzscheho
o filozofia života H. Bergsona
Sören
Kierkegaard
- najvýznamnejšie dielo Buď - alebo
- výrok: „ ... a platí v etickej oblasti niečo iné ako len
radikálne rozhodnutie buď – alebo?“
- dospel k presvedčeniu, že skutočná filozofia musí byť existenciálna- musí
sa zaoberať človekom a jeho životom = existenciou
- východiskom jeho filozofie je človek a jeho osobne prežívaná existencia plná
rozporov, protirečení a zúfalstva.
- Človek si najintezívnejšie uvedomuje svoju existenciu práve vo chvíľach strachu, neistoty,
zúfalstva, na prahu života a smrti (v tzv. hraničných situáciách). Vtedy si totiž najviac uvedomuje dôležitosť svojho rozhodovania.
- práve v situácii „buď-alebo“ človek utvára sám seba
- utvára svoje bytie vo vzťahu k sebe samému, k svetu a k Bohu
- človek sa ale rozhoduje sám a sám nesie aj zodpovednosť za svoju voľbu
- podľa toho, ako sa človek správa a rozhoduje
a volí si vlastný život, a podľa toho, ako je schopný niesť zaň zodpovednosť stanovil Kierkegaard 3 typy existencie ( 3 štádiá
osobného vývinu života):
- Estetická existencia
- čisto zmyslová existencia je najnižším
štádiom – človek uprednostňuje užívanie si života, jeho krásnych okamihov a zmyslových pôžitkov
- za jedinú hodnotu pokladá
človek uspokojovanie svojich potrieb. Väčšina ľudí toto štádium neprekročí a nedopracuje sa k hlbšiemu sebapoznaniu.
- estét je
hračkou svojich vrtochov, ale v problémových situáciách sa cíti bezradný, prázdny, zúfalý. Pocit strachu a prázdnoty je svojím spôsobom
niečo pozitívne, lebo je signálom, že človek sa nachádza v hraničnej situácii – vtedy sa estét môže rozhodnúť k posunu do vyššieho
štádia svojej existencie. Toto rozhodnutie musí prísť z jeho vnútra a urobiť ho musí každý človek sám.
· Etická
existencia
- je vyšším štádiom ľudskej existencie – človek sa rozhoduje podľa toho, čo je správne/nesprávne – riadi sa
svedomím, žije mravný život a slúži spoločenstvu
- aj svedomitý a mravný človek sa však časom unaví neustálym plnením
povinností a uvedomí si svoju konečnosť – znova sa ocitá v hraničnej situácii, keď môže buď „spadnúť“ späť do estetického
štádia, alebo postúpiť do vyššej – náboženskej existencie
· Náboženská existencia
- je najvyšším štádiom
ľudskej existencie – človek sa nepodriaďuje zmyslovým pôžitkom ani príkazom rozumu, ale žije vo viere v Boha
- až teraz človek
objavuje svoju slobodu
- náboženskú vieru chápe ako výlučne individuálnu záležitosť veriaceho človeka, ktorý jedinú záchranu
pred zúfalstvom vidí v Bohu, v hľadaní cesty k nemu
- chcel dosiahnuť, aby sa ľudia vymanili z davu veriacich a stali sa
jednotlivcami pred Bohom (hovorí o „rytierovi viery“) – dôležité je objaviť samého seba nie pasívnym prijímaním cirkevných dogiem,
ale osobnou skúsenosťou tvárou v tvár Bohu
- je to však postoj, ku ktorému nedokáže dospieť každý
Henri
Bergson
- je predstaviteľom filozofie života
- v centre pozornosti je človek a jeho život – jedinečný
a neopakovateľný
- otázky zmyslu života
- celé bytie (náš život) je prúd života, ktorého podstatou je životná
sila – životný elán – „élan vitale“
→ „Život je veľké úsilie ducha – životný elán (élan vitale)“
- život je neprestajná zmena, vznik a zánik
→ uvedomovať si to, znamená uvedomovať si jeho neopakovateľnosť
a jednorazovosť
- otázka: Ako si uvedomiť túto plynúcu skutočnosť?
- racionálne myslenie na to nestačí
- rozum z uceleného prúdu života vytrháva len isté statické okamihy, ktoré spája umelými vzťahmi
- priestor a čas sú kategórie
rozumu
→ podstatu života sa márne snažíme pochopiť rozumom a slovami vyjadriť
- živý prúd života
spoluprežívame, ak sa doň vciťujeme
→ bezprostrednosť života je prístupná len intuícii
- jeho názory
ovplyvnili generáciu franc. existencialistov
- v literatúre mal vplyv na vitalizmus
Zones.sk – Zóny pre každého študenta