Postavenie filozofie v 19. storočí

Postavenie filozofie v 19. storočí

OTÁZKA Č. 29 Zhodnoťte postavenie filozofie v 19. storočí, vymenujte antropologické a scientistické prúdy poklasickej filozofie.

– Zaraďte do kontextu a stručne charakterizujte filozofiu S. Kierkegaarda a H. Bergsona.

– Vysvetlite uvedenú myšlienku:

„...a platí v etickej oblasti niečo iné ako len radikálne rozhodnutie: buď – alebo?“
(S. Kierkegaard)

– Vysvetlite podčiarknuté básnické obrazy. Rozhodnite, či vidíte podobnosť medzi myšlienkami slovenského básnika J. Smreka, predstaviteľa medzivojnového vitalizmu, a názormi francúzskeho filozofa a spisovateľa H. Bergsona:

„ Krasojazdcov sú stá,
divákov milióny.
Tie stá však jazdia ponad dómy,
ponad parížsku Notre Dame
a preskakujú Oceán,
ženú sa krkolomným cvalom,
že nestihne ich ani Parom,
chcú prelietať
zo stálic na stálice,
presedlať na Lucifera šiju,
vôbec vtopiť sa v dáky fenomén,
možno: vo večnú energiu.“
(J. Smrek – Cválajúce dni)

– SCIENTISTICKÉ
o  pozitivizmus
o  marxizmus
o  novokantovstvo

– ANTROPOLOGICKÉ
o  filozofia existencie S. Kierkegaarda
o  voluntaristický iracionalizmus A. Schopenhauera
o  voluntaristická filozofia života F. Nietzscheho
o  filozofia života H. Bergsona
 
Sören Kierkegaard

– najvýznamnejšie dielo Buď – alebo

– výrok: „ ... a platí v etickej oblasti niečo iné ako len radikálne rozhodnutie buď – alebo?“
 

– dospel k presvedčeniu, že skutočná filozofia musí byť existenciálna- musí sa zaoberať človekom a jeho životom = existenciou

– východiskom jeho filozofie je človek a jeho osobne prežívaná existencia plná rozporov, protirečení a zúfalstva.

– Človek si najintezívnejšie uvedomuje svoju existenciu práve vo chvíľach strachu, neistoty, zúfalstva, na prahu života a smrti (v tzv. hraničných situáciách). Vtedy si totiž najviac uvedomuje dôležitosť svojho rozhodovania.

– práve v situácii „buď-alebo“ človek utvára sám seba
  – utvára svoje bytie vo vzťahu k sebe samému, k svetu a k Bohu
  – človek sa ale rozhoduje sám a sám nesie aj zodpovednosť za svoju voľbu
 

– podľa toho, ako sa človek správa a rozhoduje a volí si vlastný život, a podľa toho, ako je schopný niesť zaň zodpovednosť stanovil Kierkegaard 3 typy existencie ( 3 štádiá osobného vývinu života):

- Estetická existencia

– čisto zmyslová existencia je najnižším štádiom – človek uprednostňuje užívanie si života, jeho krásnych okamihov a zmyslových pôžitkov

– za jedinú hodnotu pokladá človek uspokojovanie svojich potrieb. Väčšina ľudí toto štádium neprekročí a nedopracuje sa k hlbšiemu sebapoznaniu.

– estét je hračkou svojich vrtochov, ale v problémových situáciách sa cíti bezradný, prázdny, zúfalý. Pocit strachu a prázdnoty je svojím spôsobom niečo pozitívne, lebo je signálom, že človek sa nachádza v hraničnej situácii – vtedy sa estét môže rozhodnúť k posunu do vyššieho štádia svojej existencie. Toto rozhodnutie musí prísť z jeho vnútra a urobiť ho musí každý človek sám.

· Etická existencia

– je vyšším štádiom ľudskej existencie – človek sa rozhoduje podľa toho, čo je správne/nesprávne – riadi sa svedomím, žije mravný život a slúži spoločenstvu

– aj svedomitý a mravný človek sa však časom unaví neustálym plnením povinností a uvedomí si svoju konečnosť – znova sa ocitá v hraničnej situácii, keď môže buď „spadnúť“ späť do estetického štádia, alebo postúpiť do vyššej – náboženskej existencie

· Náboženská existencia

– je najvyšším štádiom ľudskej existencie – človek sa nepodriaďuje zmyslovým pôžitkom ani príkazom rozumu, ale žije vo viere v Boha

– až teraz človek objavuje svoju slobodu

– náboženskú vieru chápe ako výlučne individuálnu záležitosť veriaceho človeka, ktorý jedinú záchranu pred zúfalstvom vidí v Bohu, v hľadaní cesty k nemu

– chcel dosiahnuť, aby sa ľudia vymanili z davu veriacich a stali sa jednotlivcami pred Bohom (hovorí o „rytierovi viery“) – dôležité je  objaviť samého seba nie pasívnym prijímaním cirkevných dogiem, ale osobnou skúsenosťou tvárou v tvár Bohu

– je to však postoj, ku ktorému nedokáže dospieť každý
 
Henri Bergson

– je predstaviteľom filozofie života
  – v centre pozornosti je človek a jeho život – jedinečný a neopakovateľný
  – otázky zmyslu života
 

– celé bytie (náš život) je prúd života, ktorého podstatou je životná sila – životný elán – „élan vitale“
  → „Život je veľké úsilie ducha – životný elán (élan vitale)“
 

– život je neprestajná zmena, vznik a zánik
  → uvedomovať si to, znamená uvedomovať si jeho neopakovateľnosť a jednorazovosť
 

– otázka: Ako si uvedomiť túto plynúcu skutočnosť?
  – racionálne myslenie na to nestačí

– rozum z uceleného prúdu života vytrháva len isté statické okamihy, ktoré spája umelými vzťahmi

– priestor a čas sú kategórie rozumu
  → podstatu života sa márne snažíme pochopiť rozumom a slovami vyjadriť
 
  – živý prúd života spoluprežívame, ak sa doň vciťujeme
  → bezprostrednosť života je prístupná len intuícii
 

– jeho názory ovplyvnili generáciu franc. existencialistov

– v literatúre mal vplyv na vitalizmus