Zóny pre každého študenta

Arthur Schopenhauer a Friedrich Nietzsche

OTÁZKA Č. 31
 „...vôľa je to najvnútornejšie, jadro všetkého jednotlivého i celku.“
(A. Schopenhauer)
 
„...človek je povraz natiahnutý medzi zvieraťom a nadčlovekom – povraz nad priepasťou... Čo je veľké v človeku, je, že je mostom, nie účelom: čo je na človeku možné milovať, je, že je prechodom a zánikom.“
  (F. Nietzsche)

- Analyzujte voluntarizmus A. Schopenhauera. Vysvetlite, prečo sú jeho názory pesimistické.

- Vysvetlite F. Nietzscheho koncepciu nadčloveka. Vysvetlite jeho vzťah k Bohu.

Arthur Schopenhauer
- najvýznamnejšie dielo Svet ako vôľa a predstava
- výrok: „ ... vôľa je to najvnútornejšie, jadro všetkého jednotlivého i celku.“
 
- vychádzal z Kantových názorov – tvrdil, že skutočnosť vo svojej podstate nikdy nespoznáme
  - realita je podľa neho len súhrnom našich predstáv
 
- podstatou sveta je vôľa – tento názor nazývame voluntarizmus (lat. voluntas = vôľa)

- je rozumom nepoznateľná – je iracionálna a metafyzická – ale nemožno presne definovať čo vlastne je
- vôľa ako svetový princíp sa nachádza mimo času a priestoru
- je temná, živelná, okrem nej nie je nič, čo by ju obmedzovalo
-  všetko, čo existuje je len rozmanitým prejavom svetovej vôle – sú to stupne jej objektivizácie
-  v neživej prírode sa prejavuje vo forme prírodných síl a zákonov – napr. ako sila, ktorá pohybuje planétami, ako sila, ktorá spôsobuje chemickú príťažlivosť a odpudivosť a pod.
-  v živej prírode sa prejavuje ako nerozumné chcenie, pudenie k aktivite, k životu; jej najsilnejším prejavom je rozmnožovací pud

- človek zmietaný pudmi a túžbami nikdy nenájde trvalé šťastie a pokoj
  - tam, kde je chcenie, tam je nedostatok; kde je nedostatok, tam je bolesť a smútok
  → ľudský život je bolesť a utrpenie
- bolesť a utrpenie sa nedajú nikdy uspokojiť
→ pocity šťastia a spokojnosti sú len chvíľkové a sú vždy počiatkom ďalšieho utrpenia
 
- vôľa je nekonečná a tým bolestnejšia, čím jasnejšie si  túto podstatu skutočnosti uvedomujeme
→ rastlina trpí menej než živočích, človek viac ako zviera, génius viac ako obyčajný človek
 
Schopenhauerov pesimistický názor: svet vo svojej podstate nemá zmysel – sme vrhnutí do nezmyselného sveta plného bolesti a utrpenia
 
- Sch. si kladie otázku, či z tejto nezmyselnosti existuje východisko - 2 cesty:

-  estetická
-  vnímaním umenia a jeho tvorbou sa načas vymaníme z otroctva vôle – dostavuje sa chvíľkový stav mysle, keď zabúdame na utrpenie
-  najmä pri počúvaní hudby – v hudbe objavujeme vzdialený raj, harmóniu
-  tento stav trvá len okamih – hudba (umenie) nie je vykúpením zo života plného utrpenia, ale len krásnou útechou v ňom

-  etická
-  prináša trvalé vykúpenie
-  spočíva v popretí vôle – v askéze
-  Sch. fascinuje askéza kresťanských svätcov, ale aj budhistická nirvána
-  (*smrť však nie je skutočným vykúpením, len začiatkom nového – Sch. verí v reinkarnáciu)
 
Friedrich Nietzsche
- hlavné dielo: Tak vravel Zarathustra
- výrok: „ ... človek je povraz natiahnutý medzi zvieraťom a nadčlovekom – povraz nad priepasťou ... Čo je veľké v človeku, je, že je mostom, nie účelom: čo je na človeku možné milovať, je, že je prechodom a zánikom.“
 
- za hlavný cieľ svojej filozofie pokladá N. zbúranie tradičných hodnotových systémov (založených na kresťanských princípoch)
- N. sa pokladá za proroka (Zarathustra – zvestovateľ, prorok), ktorý ukáže ľudstvu nový ideál
 
- kritizuje modernú kultúru – vidí v nej úpadok, falošnosť a plytkosť malomeštiackej morálky
  → tento svet skazilo kresťanstvo 
- slabí vymysleli falošné hodnoty – dobro, láska, súcit, pokora, rovnosť ľudí pred Bohom a pod.
- kresťanská morálka je podľa neho morálkou otrokov, čo zo svojich slabostí robia prednosti
- takáto morálka kladie prekážky silným a vznešeným jedincom - hlásaním pokory a lásky k blížnemu sa len upevnilo panstvo slabých nad silnými
 
- jeho ideálom je silná, samostatná, vznešená bytosť - nadčlovek
  - hlavnou črtou nadčloveka je vôľa k moci
  - vôľu k moci N. chápe ako túžbu poznávať, ovládať, využiť, manipulovať
- nadčlovek stupňuje svoju moc a ostatní (slabí) sú mu len prekážkou, ktorú treba prekonať alebo nástrojom na dosiahnutie svojho cieľa, ktorý treba využiť
- nadčlovek prinesie novú éru skazenému ľudstvu
 
- N. tvrdí, že sa musí zrodiť nový človek – nadčlovek – schopný prekonať svoje fyzické, morálne a psychické nedostatky
  - dôležitá je vôľa a sila stať sa nadčlovekom – to nedokáže každý
- aby sa človek mohol stať nadčlovekom:
· musí poprieť tradičnú morálku – tradičná kresťanská morálka je „mŕtva“ – zrušili sme ju tým, že sme podľa nej nežili
· musí úplne poprieť existenciu Boha, t.j. existenciu čohokoľvek, čo by bolo viac ako samotný nadčlovek
(*N. tvrdí: „Boh je mŕtvy.“ – tradičný kresťanský Boh je „mŕtvy“ – zabili sme ho my tým, že sme  v neho neverili)
® je treba zaviesť novú vyššiu morálku mimo dobra a zla – stať sa nadčlovekom znamená vzdať sa všetkého, čo nás brzdí, čo nás robí slabými
- N. obdivoval osobnosti ako napr. Napoleon, Cézar, Borgiovci
 
- N. je označovaný ako filozof s kladivom – búra a rúca všetky tradičné hodnoty
- je filozofom „anti-“ - je antikresťanský, antimoralistický, antidemokratický, antifeministický a pod.
 
- N. názory zvulgarizoval a zneužil nemecký fašizmus – napr. „vyšľachtenie“ rasovo čistého nadčloveka, vôľu k expanzii, antisemitizmus a pod.
Zones.sk – Najväčší študentský portál
https://www.zones.sk/studentske-prace/filozofia/10660-arthur-schopenhauer-a-friedrich-nietzsche/