Arthur Schopenhauer a Friedrich Nietzsche
OTÁZKA Č. 31„...vôľa je to najvnútornejšie, jadro všetkého jednotlivého i celku.“
(A. Schopenhauer)
„...človek je povraz natiahnutý medzi zvieraťom a nadčlovekom – povraz nad priepasťou... Čo je veľké v človeku, je, že je mostom, nie účelom: čo je na človeku možné milovať, je, že je prechodom a zánikom.“
(F. Nietzsche)
- Analyzujte voluntarizmus A. Schopenhauera. Vysvetlite, prečo sú jeho názory pesimistické.
- Vysvetlite F. Nietzscheho koncepciu nadčloveka. Vysvetlite jeho vzťah k Bohu.
Arthur Schopenhauer
- najvýznamnejšie dielo Svet ako vôľa a predstava
- výrok: „ ... vôľa je to najvnútornejšie, jadro všetkého jednotlivého i celku.“
- vychádzal z Kantových názorov – tvrdil, že skutočnosť vo svojej podstate nikdy nespoznáme
- realita je podľa neho len súhrnom našich predstáv
- podstatou sveta je vôľa – tento názor nazývame voluntarizmus (lat. voluntas = vôľa)
- je rozumom nepoznateľná – je iracionálna a metafyzická – ale nemožno presne definovať čo vlastne je
- vôľa ako svetový princíp sa nachádza mimo času a priestoru
- je temná, živelná, okrem nej nie je nič, čo by ju obmedzovalo
- všetko, čo existuje je len rozmanitým prejavom svetovej vôle – sú to stupne jej objektivizácie
- v neživej prírode sa prejavuje vo forme prírodných síl a zákonov – napr. ako sila, ktorá pohybuje planétami, ako sila, ktorá spôsobuje chemickú príťažlivosť a odpudivosť a pod.
- v živej prírode sa prejavuje ako nerozumné chcenie, pudenie k aktivite, k životu; jej najsilnejším prejavom je rozmnožovací pud
- človek zmietaný pudmi a túžbami nikdy nenájde trvalé šťastie a pokoj
- tam, kde je chcenie, tam je nedostatok; kde je nedostatok, tam je bolesť a smútok
→ ľudský život je bolesť a utrpenie
- bolesť a utrpenie sa nedajú nikdy uspokojiť
→ pocity šťastia a spokojnosti sú len chvíľkové a sú vždy počiatkom ďalšieho utrpenia
- vôľa je nekonečná a tým bolestnejšia, čím jasnejšie si túto podstatu skutočnosti uvedomujeme
→ rastlina trpí menej než živočích, človek viac ako zviera, génius viac ako obyčajný človek
→ Schopenhauerov pesimistický názor: svet vo svojej podstate nemá zmysel – sme vrhnutí do nezmyselného sveta plného bolesti a utrpenia
- Sch. si kladie otázku, či z tejto nezmyselnosti existuje východisko - 2 cesty:
- estetická
- vnímaním umenia a jeho tvorbou sa načas vymaníme z otroctva vôle – dostavuje sa chvíľkový stav mysle, keď zabúdame na utrpenie
- najmä pri počúvaní hudby – v hudbe objavujeme vzdialený raj, harmóniu
- tento stav trvá len okamih – hudba (umenie) nie je vykúpením zo života plného utrpenia, ale len krásnou útechou v ňom
- etická
- prináša trvalé vykúpenie
- spočíva v popretí vôle – v askéze
- Sch. fascinuje askéza kresťanských svätcov, ale aj budhistická nirvána
- (*smrť však nie je skutočným vykúpením, len začiatkom nového – Sch. verí v reinkarnáciu)
Friedrich Nietzsche
- hlavné dielo: Tak vravel Zarathustra
- výrok: „ ... človek je povraz natiahnutý medzi zvieraťom a nadčlovekom – povraz nad priepasťou ... Čo je veľké v človeku, je, že je mostom, nie účelom: čo je na človeku možné milovať, je, že je prechodom a zánikom.“
- za hlavný cieľ svojej filozofie pokladá N. zbúranie tradičných hodnotových systémov (založených na kresťanských princípoch)
- N. sa pokladá za proroka (Zarathustra – zvestovateľ, prorok), ktorý ukáže ľudstvu nový ideál
- kritizuje modernú kultúru – vidí v nej úpadok, falošnosť a plytkosť malomeštiackej morálky
→ tento svet skazilo kresťanstvo
- slabí vymysleli falošné hodnoty – dobro, láska, súcit, pokora, rovnosť ľudí pred Bohom a pod.
- kresťanská morálka je podľa neho morálkou otrokov, čo zo svojich slabostí robia prednosti
- takáto morálka kladie prekážky silným a vznešeným jedincom - hlásaním pokory a lásky k blížnemu sa len upevnilo panstvo slabých nad silnými
- jeho ideálom je silná, samostatná, vznešená bytosť - nadčlovek
- hlavnou črtou nadčloveka je vôľa k moci
- vôľu k moci N. chápe ako túžbu poznávať, ovládať, využiť, manipulovať
- nadčlovek stupňuje svoju moc a ostatní (slabí) sú mu len prekážkou, ktorú treba prekonať alebo nástrojom na dosiahnutie svojho cieľa, ktorý treba využiť
- nadčlovek prinesie novú éru skazenému ľudstvu
- N. tvrdí, že sa musí zrodiť nový človek – nadčlovek – schopný prekonať svoje fyzické, morálne a psychické nedostatky
- dôležitá je vôľa a sila stať sa nadčlovekom – to nedokáže každý
- aby sa človek mohol stať nadčlovekom:
· musí poprieť tradičnú morálku – tradičná kresťanská morálka je „mŕtva“ – zrušili sme ju tým, že sme podľa nej nežili
· musí úplne poprieť existenciu Boha, t.j. existenciu čohokoľvek, čo by bolo viac ako samotný nadčlovek
(*N. tvrdí: „Boh je mŕtvy.“ – tradičný kresťanský Boh je „mŕtvy“ – zabili sme ho my tým, že sme v neho neverili)
® je treba zaviesť novú vyššiu morálku mimo dobra a zla – stať sa nadčlovekom znamená vzdať sa všetkého, čo nás brzdí, čo nás robí slabými
- N. obdivoval osobnosti ako napr. Napoleon, Cézar, Borgiovci
- N. je označovaný ako filozof s kladivom – búra a rúca všetky tradičné hodnoty
- je filozofom „anti-“ - je antikresťanský, antimoralistický, antidemokratický, antifeministický a pod.
- N. názory zvulgarizoval a zneužil nemecký fašizmus – napr. „vyšľachtenie“ rasovo čistého nadčloveka, vôľu k expanzii, antisemitizmus a pod.
Zones.sk – Najväčší študentský portál