Vznik, charakter a otázky filozofie

Vznik a charakter filozofie
Základné otázky filozofie
 
Filozofia: grécke slovo  - FILOS = priateľ, milovník
-  SOFIA = múdrosť

Filo-sofia, filozofia znamená lásku k múdrosti, teda filozof je milovník múdrosti . Dešifrácia tohto pojmu však neodhalí všetko, čím sa filozofia zaoberá. Podstata F spočíva v kladení otázok a hľadaní odpovedí na ne. Najčastejšie ide o otázky, ktoré sa týkajú sveta, poznania, hodnôt, spoločnosti, človeka a ducha.

1.krát pojem filozof  použil Pytagoras a Herakleitos z Efezu. O filozofoch hovorí aj Herakleitos z Efezu. Pojem filozofia / láska k múdrosti, pravde, dobru a kráse / použil Sokrates.

Filozofia je veda o najvšeobecnejších zákonitostiach vývoja prírody, spoločnosti a ľudského  myslenia.
Filozofia je jedna z foriem spoločenského vedomia.
Filozofia ako špecifická veda, ktorá rieši problém vzťahu myslenia a bytia, vedomia a hmoty.

Filozofii predchádzalo mýtické myslenie – spôsob vyjadrovania vzťahu k tomuto svetu cez obrazné predstavy. / mytológia : grécky mythos = povesť rozprávanie, logos = učenie slovo. Mytológia je niečo ako ústna ľudová tvorivosť, obsahuje obrazy o bohoch, legendárnych hrdinoch. Je to špecifická forma svetonázoru v starovekej spoločnosti / Mýtus odhaľuje minulosť v ktorej sa zrodilo základné usporiadanie sveta. V mytológii  sa v chápaní javov prejavuje:
-  antropomorfizmus: ľudské vlastnosti sa prisudzujú javom, bohom, prírode
-  hylozoizmus: oživovanie = všetky veci v prírode ožijú
-  sociomorfizmus: stotožnenie spoločnosti a prírody, platia tu rovnaké zákony

Filozofia -> pojmové poznanie. Výklad o svete, problematika bytia cez pojmy.
Počiatok filozofovania je na hranici medzi skúsenosťou a odhaľovaním toho, čo nie je naším zmyslom prístupné -> prechod od mýtu k logu.
Filozofia dáva racionálne odpovede na podstatu sveta / veci, javy, vzťahy, konanie, správanie,... /
Sokrates začal tým, že si uvedomil „ viem, že nič neviem „ , „ poznaj seba samého „

Aristoteles delil F poznanie na 3 skupiny: 1. teoretické / o bytí – fyzika, botanika, zoológia, matematika, metafyzika /
2. praktické / ľudské konanie – etika, politika, stratégia, rétorika /,
3. poetické / tvorivosť človeka pri uskutočňovaní niečoho krásneho /

Filozofické úvahy – vznikli na základe východiska poznania, hodnotenia, konania. Nemáme „ riešenie „– vzniká hraničná situácia => filozofické otázky týkajúce sa :
1. ľudskej existencie = bytie – odkiaľ prichádzame?, kto sme?, čo je prapočiatkom sveta?, kam smerujeme?, aký je zmysel života?, sme slobodní, čo je po smrti?, prečo vôbec existujem?, ...
2. poznania, pravdy, dobra, slobody a hodnotenia
Predpoklady vzniku a vývinu filozofie:
-  spoločenské: ekonomické a sociálne vzťahy, sociálne usporiadanie / demokracia /
-  individuálne: schopnosť samostatne myslieť, pojmové myslenie, kategoriálny aparát

Znaky filozofie:
1. filozofické pýtanie sa  / nie vedieť AKO?, ale PREČO? /
2. antropologizmus / otázky týkajúce sa ČLOVEKA /
3. filozofia žije iným časom ako veda / filozof. otázky sú nadčasové /
4. predmet skúmania - f ilozofia nemá exaktne definovaný svoj predmet a nepoužíva formalizovanú metodológiu. Ale i napriek tomu niektoré disciplíny, ktoré sa v rámci filozofie rozvíjajú / axiológia, epistemológia, logika / môžu nadobudnúť vedecký charakter.
Kedysi / teda pôvodne / filozofia zahŕňala všetko teoretické poznanie, ale postupne sa z nej vyčlenili exaktné, prírodné a spoločenské vedy.

Charakter filozofie: pre filozofiu platí že je
1. základná veda – pýta sa na pôvod všetkého empirického.
2. univerzálna veda – skúma empirickú skutočnosť celostne
3. rozumova – rozumové argumenty
4. kritická – posudzuje každý názor, obraz sveta. F je univerzálnou kritikou.

Zdroje poznania : 1. senzualistické poznanie – prostredníctvom zmyslov
2. empirické poznanie – prostredníctvom skúsenosti
3.  racionálne poznanie – prostredníctvom rozumu
Nástroje - metódy F poznania:
-  formálna logika – učí správne argumentovať, analyzovať
-  dialektika – viesť spor na základe otázok a odpovedí, viesť besedu,debatovať, metóda skúmania protirečení
-  metafyzika – u Aristotela to, čo nasleduje po fyzike - prvá filozofia
-  to, čo je nadzmyslové, len rozumom postihnuteľné  - antika
-  antitialektický spôsob myslenia, veci a javy sú nemenné, navzájom nezávislé