Zóny pre každého študenta

Wilhelm Dilthey

Za hlavný impulz svojej filozofie považoval skúmanie podmienok historického vedomia. Zaoberá sa tým, ako možno vytýčiť metodológiu duchovnej vedy, t. j. vedy spoločenskej. Na jednej strane, mladosť vedy ukazuje to, že je za svojich raných čias zaťažená metafyzikou, príliš visí na nejakých metafyzických postulátoch. No na druhej strane tu bol už vytýčený pozitivistami ideál pozitívnej exaktnej vedy. No Dilthey nesúhlasí, aby duchovné /spoločenské/ vedy boli dané ako prísne exaktné. Polemicky sa postavil k tomu, aby pre každý druh vedy bola jednotná metóda.

Aj keď samozrejme jestvujú styčné body, hovorí o odlišnosti prírodných vied a duchovných vied. Ľudské poznanie, prístup človeka sa z hľadiska vedy delí na dva typy vedeckého poznania, to, kde sa poníma príroda, a tú časť, kde sa človek sebauvedomuje. Tým sa odlišuje ríša prírody a ríša dejín. To nemôže byť jeden typ vedy, veď ťažko je zo stavby Goetheho mozgu odvodiť štýl a motív jeho básní. Človek je východisko, základ duchovných vied. Spája v sebe telo, ale aj psychickú súvislosť duchovných faktov. Kým prírodná veda má základ v elementárnych časticiach ako jednotkách, u duchovných vied je základ človek, to je element.

Každé vnútro človeka, každý subjekt je svetom osebe. Príroda pre človeka primárne nie je známa a jeho svetom je spoločnosť. V metodológii duchovných vied považuje za základnú metódu psychológiu, no táto sa odlišuje od pozitivistickej psychológie. Práve spojenie všeobecného a individuálneho je podstata duchovných vied, nie škatuľkovanie do rôznych množín medzi javmi. Jedným zo základných pojmov duchovných vied je dejinnosť. Dejinnosť sama nepochádza z individuality človeka. Pochádza z participácie, zo spoluúčasti na nejakej konkrétnej historickej epoche, teda vo výskyte v jednom priestore a čase. Tam je prítomná jedna historická doba na jednom mieste, napr. Francúzsko počas revolúcie 1789- 1794. Dôležitým pojmom je aj život. Je to to, čo je reálne, jednota psychického života a činnosti, samotný život je prvotný zo stránky filozofie, život sám podmieňuje poznanie.

Život sám súvisí s priateľstvom, štátom, s vlastnou dobou v ktorej žijeme. No život sám spadá pod úplne iné kategórie ako prírodné vedy. Kategoriálny systém, ktorý súvisí so životom je iný ako ten v prírodných vedách. Život je najmä identita so sebou samým. A táto je založená na dôležitom predmete, a to je zážitok. V podstate ide o ústrednú kategóriu života, je to taká jednotka života. Život sa skladá zo zážitkov. Zážitok ukazuje jednotu vedomia a predmetu, pretože človek skúma sám seba. Súvislosť zážitkov sama je východiskom dejinného poznania, ide o vedenie o priebehu života.
Časový priebeh života je v trvaní, je to priebeh zážitkov.

Dilthey uvádza dva dôvody, prečo je zážitok taký významný: 1. zážitok zanechá stopu, ktorá mu dáva trvalý význam a miesto v bytí; 2. zážitok je spojený s nekonečnosťou všesveta. Život v prežívaní vyjadruje výraz, ktorý je možné pochopiť. Všetko ľudské pôsobenie nazýva Dilthey objektívny duch. Je to to, čo ľudstvo v zmysle čo je preň typické vypracovalo, kultúra, vzťahy, komunikácia a najmä jazyk. Život musíme pochopiť, prírodu opisujeme, ale duševný život chápeme.

Dilthey je najmä zásluhou Gadamera chápaný ako zakladateľ filozofickej hermeneutiky. Práve chápanie duševného života v psychológii je to, čo v zážitku tvorí základ pre duchovné vedy. V zážitku pôsobia procesy celého duševného života. Pochopiť iného človeka môžeme tak, že sa zamyslíme nad vlastnými zážitkami a konfrontujeme. Tu je dôležitou kategóriou význam, znamená to postavenie určitých častí života a zážitkov v nich vo vzťahu k celku. Hermeneutika slúži aj ako nástroj výjladu dejín, treba sa vžiť do tej konkrétnej doby, do geočasopriestoru a až tak možno vykladať. Iba duch môže chápať čo vytvoril, iba človek môže chápať výtvor človeka. No ľudský život má aj iracionálne prvky a napriek snahe nie je život ako prvok duchovnej vedy úplne poznateľný. V 20. storočí nadviazal dosť na Diltheya Hans Georg Gadamer.
Zones.sk – Najväčší študentský portál
https://www.zones.sk/studentske-prace/filozofia/3334-wilhelm-dilthey/