Daniel Denett

Daniel Denett /nar. 1942/
Tento významný súčasný predstaviteľ analytickej filozofie je zároveň významným filozofom mysle. Vo filozofii jestvuje mnoho sporov ako vysvetliť povahu mysle. Medzi tým je významná otázka, či to dokáže vysvetliť veda. K poznaniu toho, čo je to myseľ je dobré pozorovať myseľ druhého. Je to tzv. other minds problem, otázka, či je možné z pozorovania telesných prejavov a chovania usudzovať na existenciu mysle. K tejto otázke sa Denett vyjadril, že najlepšia cesta na spoznanie povahy iných myslí /a tým pádom k spoznaniu podstaty mysle samej/ je rozhovor a jazyk. Cesta ponorenia sa mysle do seba samej a hľadanie jej základu pomocou nejakého sebaskúmania nie je tá správna cesta. Lepšie je začať inými otázkami, napr.: Čím by sa na seba mali podobať veci, ktorým pripisujeme presvedčenia, myšlienky, pocity a nálady?; Myslia aj zvieratá?; Budú myslieť niekedy stroje?; Akú vnútornú štruktúru musí mať organizmus alebo stroj, o ktorom si myslíme že myslí?

Denett zaviedol pojem ľudová psychológia. Je to teória, hovorí že k mysli treba pristupovať tak ako k tvrdeniam fyziky o atóme. Ľudová psychológia je však od fyziky odlišná najmä tým, že zohľadňuje aj záujmy a situáciu samotného pozorovateľa. Prístup profesionálneho fyzika hovorí o tom, že veci nejaké sú. Výskum presvedčení, želaní je iný. Tu sa prejaví istý osobný postoj pozorovateľa. Ľudová psychológia operuje najmä s termínmi presvedčenia, želania, myšlienky a zaoberá sa problémom, ako to vieme že ich majú aj druhí. Keďže ide o určitú závislosť pozorovateľa, hovoríme o intencionálnom postoji pozorovateľa. Ten druhý nie je ten koho sa to týka a vie to iba z prejavov, sprostredkovane. Denett hovorí o spoznávaní mysle z pohľadu diváka. A toto sa deje cez interpretáciu toho čo robí kvôli údajnému zameraniu. Vo filozofii mysle existuje teória identity mozgu a mysle. Tvrdí to U. T. Place, ale Denett to kritizuje. Ak možno tu použiť tento pojem, Denett je umiernený funkcionalista. Všetko čo sa v mysli deje je určitou funkciou niečoho. Psychické javy sú také aké sú vďaka tomu, čo znamenajú vo vzťahu príčina a dôsledok. Denett hovorí, že napr. dobrý je ten kto dobro činí.

Denett je spojený s niektorými filozofickými prúdmi. Prvý je behaviorizmus. Tento smer hovorí, že väčšina mentálnych postupov sú zvyky. V podstate sa to dá vysvetliť fyziológiou nervového systému. No i tu je Dennet umiernený. Odmieta tézu hlavného predstaviteľa behaviorizmu Skinnera, proti ktorému napísal i článok Skinned Skinner. Ten tvrdí, že ľudia nie sú slobodní, morálne zodpovední a ani dôstojní. Dennet je behaviorista iba v tom zmysle, že pri výskume psychického života trvá na dodržiavaní pravidiel vedeckého výskumu. Je spojený aj s filozofickým naturalizmom. Tento tvrdí, že filozofia a veda by sa nemali striktne oddeľovať, ale by sa mali dopĺňať a podporovať. Filozofia nie je nad vedou, je vedľa nej a je rovnako dôležitá pre poznanie ako ona. Nie je to oddelené, ako to vnímali v podstate filozofi takmer celého novoveku. Taktiež je Denett ovplyvnený filozofiou bežného jazyka. Snaží sa do výskumov zaradiť objasňovanie používania termínov bežného jazyka.
Pojmy ľudovej psychológie, ako želanie, myslenie a presvedčenie sú intencionálne, znamená že sú vždy o niečom, ale napr. taký koberec o niečom nie je. Niektorí filozofi pred Denettom si mysleli, že veda nepostihuje mentálny svet. Quine si myslel, že proste ide len o frázy, ktoré nemajú vedeckú hodnotu, Chisholm si myslí, že to veda proste nedokáže.

Denett tvrdí jednu myšlienku, pokiaľ by sa vyvinuli nejakí elementárni roboti, ktorých funkcie by sa rozlíšili a rozdelili, že jeden z nich by konal iba jednu prácu, vyzeralo by to ako keby mal na niečo zameranú myseľ. Keby sa tie funkcie spojili, vyzeralo by to, že robot robí niečo tak, že je na čosi zameraný a v sebe má niečo čo nie je fyzickej povahy. Potom rovnako ľudská psychika funguje tak, že má v sebe isté komponenty, ako vstupné dáta, krátkodobá pamäť, dlhodobá pamäť, jazykové centrum, riadiace entity a takto isto rovnaké komponenty obsahujú aj roboti. My ľudia sme teda vysoko organizovaní roboti. Stavy mysle však nemajú medzi sebou pojem príčiny, nejdú za sebou v zmysle príčiny.