Wilard van Orman Quine

Spoločenské vedy » Filozofia

Autor: ivanka88
Typ práce: Referát
Dátum: 01.08.2009
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 609 slov
Počet zobrazení: 3 891
Tlačení: 456
Uložení: 450
Wilard van Orman Quine /1908- 2000/
Bol žiakom Rudolfa Carnapa. 70 rokov vyučoval na Harvarde. Prvou jeho významnou filozofickou knihou je Z logického hľadiska. Asi najznámejším je jeho článok Dve dogmy empirizmu, súčasť tejto knihy.  Kritizuje v ňom dva postuláty, ktoré považuje za dogmy- viera v hlbokú priepasť medzi analytickými a syntetickými súdmi a jednak presvedčenie, že každý zmysluplný výrok zodpovedá nejakej logickej konštrukcii termínov, ktoré majú nejaký vzťah k bezprostrednej skúsenosti, o tom že výrok je logickou kombináciou pozorovacích výrokov a že by teda mohol byť pozorovaním verifikovateľný. Quine vychádza z toho, či je možné overovať jednotlivý výrok. Quine si myslí, že verifikovať alebo falzifikovať je možné iba celú teóriu alebo nejakú jej časť, ktorá je v tej teórii základná, významná. Ak vedec robí nejaký pokus, nesnaží sa potvrdiť len nejakú hypotézu, konkrétny výrok, ale aj celú teóriu, ktorú berie za svoje východisko, aj keď to tam výslovne neuvádza. Vždy mu ide o platnosť celej teórie, nielen toho jedného výroku, ktorý považuje za nosný. On má význam spolu s ostatným, s tým čo považuje za pozadie výroku, s celou teóriou. Ak sa aj čosi nepotvrdí, alebo potvrdí, skadiaľ vieme že sa potvrdí rovnako tá iná časť teórie?

Nie je to ako v logickom atomizme /Russell/, kde môžeme verifikáciu výroku rozčleniť na čosi iné, jednoduchšie, takto hľadáme zodpovedajúce dvojice atomárnych faktov a jednoduchých výrokov. Takto môžeme hovoriť o svete v celosti, alebo vo väčších celkoch, holisticky- z hľadiska celku a nie atomárne. Z tohto hľadiska kritizuje aj samotné delenie na analytické a syntetické súdy. Jednotlivé výroky, jednotlivé pravdy sa nemôžu posudzovať mimo kontextu, sami o sebe. Preto nemožno o nich ani usudzovať, či sú analytické alebo syntetické, lebo to sa vzhľadom na celý kontext vzťahu sveta a jazyka nedá povedať. Quine hovorí o vzťahu jazyka, výrokov a vedy ako o silovom poli. Máme silové pole a to čo sa týka jeho okraja, jeho začiatku mení vzťahy v celom silovom poli a týka sa to celého poľa. Takisto nejaký výrok nie je izolovaný a ak sa dotkne vedy, ide o celú teóriu a nie o určité izolované výroky. Teda výrok sa posudzuje v širšom kontexte a nie izolovane, preto sa nedá posudzovať iba izolované výroky a izolované fakty a skladaním určovať celý zmysel, a rovnako nejde ani deliť výroky na syntetické a analytické. Naše presvedčenia proste tvoria sieť.

Výroky sa môžu deliť, kritérium je zapletenie do siete našich presvedčení.
Takto rozdeľuje Quine výroky na kontingentné, totiž natoľko voľné, že ich odstraňovanie zo siete nespôsobí pád alebo dôkladné prebudovanie celej siete. Nutné výroky sú také, ktoré by si vyžadovali prebudovanie celej siete poznania. Podobá sa to na delenie na analytické a syntetické výroky. Základné rozlíšenie je v tom, že u syntetických a analytických výrokov je jasné kritérium, no tu je to dané pragmaticky, v podstate je to na človeku a jeho sume poznatkov čo pokladá za nutné a čo za kontingentné výroky. Slová a vety nemá zmysel vidieť ako označenia faktov. Ak dieťa vníma veci, nevníma najprv predmety, ak povie mama, auto, tchor alebo nejaké prvé slovo je to zrejme iba reakcia ako keď povie mňam alebo zima. Ozaj si uvedomí predmet len ak vie rozlíšiť medzi mnohým a jedným.

Rovnako je to u človeka vždy. Aby pre človeka niečo jestvovalo ako predmet, človek to musí uchopiť pomocou kvantifikátorov /jedno, mnohé/, ako hovorí Quine, byť hodnotou premennej. Quine považuje jestvovanie ako ho vníma človek bytostne späté s jazykom. Pojem existencia nahradzuje pojmom ontologický záväzok. Nedá sa pýtať na jestvovanie o sebe, na nezávislosť od všetkého. Všetko o čom vypovedáme že jestvuje je závislé v nejakej teórii, ale nie mimo kontextu. Nejaká veta je interpretovateľná v nejakej teórii, na toto sa dá odkázať, nie na to že je to platné o sebe. Quine to demonštruje najmä na technike prekladu. Nedá sa prekladať presne, pretože tie slová a gramatické väzby si celkom nezodpovedajú. Rovnako vágne si zodpovedajú slová a objekty. Quine hovorí o mýte múzea- mýtus múzea spočíva v mylnej predstave, že slová sú ako exponáty v múzeu- pevne pripevnené k svojim tabuľkám, ktoré ich označujú.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1

Kľúčové slová

Vyhľadaj ďalšie študentské práce pre tieto populárne kľúčové slová:

#vyroky #psychologia fylozofi #willard van orman QUINE #analyticka filozofia #vety na slovo mýto


Odporúčame

Spoločenské vedy » Filozofia

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.013 s.
Zavrieť reklamu