Wittgenstein - druhé obdobie

V 30. rokoch prišiel Wittgenstein na nové myšlienky a filozofické presvedčenia. Zmeny sa prejavujú už v dielach Hnedá kniha a Modrá kniha. No základnými prácami nového typu filozofie sú Filozofické skúmania a O istote. Tu sa Wittgenstein snaží rozšíriť základ svojho postoja. Úlohou jazyka nie je iba opisovať svet. Jazyk tu nie je iba na opis sveta, to by bolo veľmi úzke vymedzenie funkcie jazyka. Jazyk je tu braný ako čosi iné. Jazyk je činnosť človeka, je prepletený so životom,  s rôznymi situáciami, je votkaný do iných ľudských aktivít. Wittgenstein napríklad uvádza jednoduchý jazyk, ktorý sa môže použiť medzi murárom a šichníkom. Murár potrebuje na svoju prácu kocku, stĺp, brvno a dosku. Hovorí šichníkovi: doska, brvno, stĺp, kocka. Šichník mu podáva ten predmet, čo počuje. No on nehovorí:- prines mi dosku, ale len- doska. A rozumejú si. Jazyk proste nemá jedinú úlohu opisovať všetko striktne podľa gramatických pravidiel, tento jednoduchý jazyk murára a šichníka je príkladom na iné ako logicky opisné použitie jazyka.
Spôsob používania slov nazýva Wittgenstein jazyková hra. Jestvujú mnohé typy takýchto druhov viet, Wittgenstein dokonca hovorí že takto vznikajú a zanikajú mnohé typy jazyka.

Vo Filozofických skúmaniach uvádza tieto typy jazykových hier: rozkazovať a konať podľa rozkazu /napr. na ponorke musí nižšia šarža rozkaz zopakovať vyššej šarži/, opísať predmet podľa vzhľadu, zhotoviť predmet podľa opisu, oznámiť udalosť, vysloviť domnienky o udalosti, vysloviť hypotézu a overiť ju, zobraziť výsledky experimentu tabuľkami a diagramami, vymyslieť historku, hrať divadlo, hádať hádanku, žartovať, kliať, pozdravovať, prosiť, modliť sa. Osobitou jazykovou hrou je ostenzívna definícia, proste spýtať sa na niečo ako sa volá a ukázať na to. Samo opisovanie sveta, ako je uvedené v Traktáte je len jednou z mnoho možností jazykových hier. Teória jazyka je tu prezentovaná ako flexibilná. Význam slov v jazyku je založený na ich používaní. Jazykové hry by sa nemali zdôvodňovať, proste sú a používajú sa.. Ideál exaktnosti jazyka a vytváranie logicky dokonalého jazyka tu Wittgenstein zavrhuje. Jazyk ale nemôže byť súkromný. Medzi jednotlivými jazykovými hrami jestvuje analógia, podobnosť. Rovnaký obraz môže byť niekedy videný rôzne (ako rôzne vidíme zajaca alebo kačku na Wittgensteinovom obrázku).

Mnohí znalci Wittgensteina prijímajú jeho dielo O istote ako tretie majstrovské dielo. Hoci ho Wittgenstein písal na smrteľnej posteli a dokončil ho iba pár hodín predtým ako definitívne upadol do kómy, dva dni pred smrťou, toto dielo je pokladané za také významné, že sa vyrovná Kantovej kritike čistého rozumu! Wittgenstein sa pýta, čo to znamená byť istý? Istotu treba odlíšiť od poznania. Pre vedenie musíme mať evidenciu, ale pre istotu evidenciu nemáme. Pochybovať, verifikovať, falzifikovať, to sa týka vedenia, ale istota nie je zdôvodnená. Musíme si uvedomiť tento rozdiel. Musíme si uvedomiť problém zdôvodňovania a nezdôvodňovania toho, čomu veríme. Ide o objektívnu istotu, ktorá je vtedy „Keď nie je možný omyl. No aká je to možnosť? Nemusí byť omyl logicky vylúčený?“ Kde má svoj pôvod istota? Istota má svoj pôvod v konaní. „“Každý z týchto faktov by sme mohli spochybniť, no nemôžeme ich spochybniť všetky.“ Nebolo by správnejšie povedať: „nespochybňujeme ich všetky“ To, že ich nespochybňujeme všetky, je práve spôsob, ako súdime, teda konáme.“ Akokoľvek váhavo hovoríme niektoré slová, východiskom bývajú slová, s ktorými sme si istí. Pôvodný priestor istoty sú naše súdenia, napr. som si istý že mačky nerastú na stromoch. Súdenie je prvotné, a až potom, ako pokladáme isté súdy za nevyhnutné, dávame im isté pravdivostné hodnoty, povieme, že o nich nemožno pochybovať. Istota je určená jazykovou hrou, v každej jazykovej hre sú nejaké istoty pokladané za nespochybniteľné. „Kto si nie je istý nejakým faktom, ten si nemôže byť istý ani zmyslom svojich slov.“ Túto istotu mnohých súdov, napr. viem že hovorím o Wittgensteinovi nemôžem oddeliť od komunikácie, od jazykových hier. Viem že jestvuje jazyk a od neho je určitá istota neoddeliteľná. „Isté vety sú z pochybnosti vyňaté“, sú základom okolo nich sa všetko točí.
Zones.sk – Zóny pre každého študenta
https://www.zones.sk/studentske-prace/filozofia/3350-wittgenstein-druhe-obdobie/