Aristotelova logika a metafyzika

Aristotelova logika je svojrázna. Jej jadro je sylogistika, je založená na kategorickom sylogizme. Z dvoch súdov sa vytvára čisto myšlienkovou operáciou záver. Je to dedukcia zvláštneho od všeobecného. Celá jeho logika je založená na podraďovaní a nadraďovaní. Sú tri členy, premisa maior, premisa minor a záver. Stredný člen sa objaví v premise maior i premise minor, ale odpadá v závere, tam sa nesmie objaviť. Napr:
1.  Cicavce nevedia po japonsky
2.  Svište sú cicavce
  Záver: Svište nevedia po japonsky

Jestvujú štyri druhy základných súdov: všeobecné kladné- všetky sú, všeobecné záporné- všetky nie sú, čiastočné kladné- niektoré sú, čiastočne záporné- niektoré nie sú. Tieto súdy sa dajú usporiadať do štyroch figúr, pričom pre každú z nich jestvuje niekoľko platných súdov, napr. Barbara platná v 1. figúre a Celarent taktiež v I. figúre. Takto je možné usporiadať logický štvorec. Jeho hlavná logická zásada, vylúčenie sporu, zákon identity a zákon vylúčenia tretieho sa dá redukovať na dve formuly, a=a; a súčasne a´ nejestvuje. Smerom nadol môžeme priraďovať k jednotlivinám. Ani smerom nahor to nie je nekonečné. Jednoducho pojmy sú ohraničené. Nahor pri nadradených a nadradených pojmoch sa dostávame do druhov a rodov. Hranica je v kategóriách.

Aristoteles rozlišuje 10 kategórií. Venuje im spis kategórie, najkomentovanejší filozofický spis doterajšej filozofie vôbec. Podľa Kategórií, akékoľvek slovo vo vete znamená jednu z kategórií. Sú to podstata /úsia/, kvalita /poiotés/, kvantita /poson/, vzťah /pros ti/, miesto /pú/, čas /pote/, poloha /keisthai/, vlastníctvo /echein/, činnosť /poein/, trpnosť /paschein/.
Za najdôležitejšiu kategóriu považuje podstatu. Podstata je to čím vec je – bytnosť /to ti én einai/, substrát- podmet- na čom vec je /hypokeimenon/, všeobecné /to katholu/, rod /to genetos/. Hoci sa to vysvetľuje zložitejšie, prvou podstatou je jednotlivina a druhou podstatou sú druhy a rody. Prvá podstata je to čo sa v ničom nevypovedá a v ničom nenachádza. Teda prvá podstata je jednotlivina, nenachádza sa v nijakom pojme a v ničom sa to nevypovedá. Je to to de ti /toto tu/. Ostatné kategórie, ktoré nie sú prvou podstatou sú prípadky /symbebékos/. Prvá podstata je celok. Ten je prv než časť. Aristotelova v stredoveku modifikovaná otázka, či bolo skôr vajce alebo sliepka je Aristotelom riešená v prospech sliepky.

Ak chceme skúmať pravdu, máme dôjsť k podstate bytia. K nej dôjdeme tak, že skúmame príčiny bytia a tie sú štyri. 1. látková príčina /causa materialis/, Spočíva v látke z ktorej sú všetky telesá. Látková príčina je princípom individuácie. Ona zabezpečuje jednotlivosť prvej podstaty. Látka je možnosť, dynamis. V látke je len suma toho, čím sa môže stať. Samotná skutočnosť je spôsobená druhou príčinou: 2. formálna príčina /causa formalis/, Spočíva vo forme /eidos/. Forma je energeia. Ak sa ňou uskutoční účel, je to entelecheia /to čo má v sebe samom cieľ/. Jednotliviny sú jednotou látky a formy, forma je aktívnou príčinou v látke. Forma alebo tvar je aktívnou príčinou. 3. Treťou príčinou je účinná príčina alebo pôsobiaca príčina /causa efficiens/ Je zdrojom pohybu a aj príčinou zmeny možnosti na skutočnosť, z aktu na potenciu. 4. Účelová alebo konečná príčina./causa finalis/ Je to príčina cieľa pohybu. Je to rozumná príčina, ona prispôsobí okolnosti tak, aby sa z látky stalo niečo konkrétne, ona usporadúva ostatné príčiny aby vzniklo to čo je účelom.

Každá veda skúma určitý rod súcna.
Metafyzika skúma súcno ako súcno. /ón hé ón/. Je to veda o súcne ako o súcne. O ničom konkrétnom, okrem Aristotelovho boha. Zaujímavá je Aristotelova fyzika. Základnou kategóriou je pohyb. Pohyb je zmena z možnosti do skutočnosti, z potencie do aktu. Tento sa u Aristotela delí, podľa jednotlivých kritérií. Pohyb podľa podstaty sa delí na vznik a zánik. Zmena z nepodmetu na podmet je vznik, z podmetu na nepodmet je zánik. Pohyb podľa kvantity je rast a zmenšovanie. Pohyb podľa kvality je zmena kvality, pohyb podľa miesta je presun. Presun sa delí ďalej, ale to vysvetlíme na rozdelení sveta.

Svet u Aristotela sa delí na sublunárny a supralunárny. Rozdeľuje ich obežná dráha Mesiaca. Pod dráhou Mesiaca je sublunárny svet. Jeho matéria pozostáva zo štyroch elementov: oheň, voda, zem, vzduch. Medzi nimi vznikajú látky a to podľa kvality. Látka studená a suchá je zem, studená a vlhká je voda, teplý a suchý je oheň a teplý a vlhký je vzduch. Látky vznikajú podľa vlastností jedny z druhých. Okrem kvalitatívneho vznikania sa ešte premieňajú aj kvantitatívne- miešajú sa. V sublunárnom svete zaberajú živly svoje prirodzené miesto. Zem ho má dolu, je stredom sveta. Vyššie má svoje miesto voda, ešte vyššie vzduch a najvyššie oheň. V sublunárnom svete jestvuje aj vznikanie a zanikanie. V sublunárnom svete poznáme pohyb vzhľadom na stred. Je to do stredu, od stredu a okolo stredu. Stred je stredom Zeme a stredom sveta vôbec. Supralunárny svet je iný ako sublunárny. Nie je v ňom možný zánik, je večný. Sú tam hviezdy, planéty a ich pravidelné i nepravidelné dráhy. Kruhový pohyb považoval za najdokonalejší, pretože nemá protivu. V supralunárnom svete sa všetko pohybuje iba kruhovo- okolo stredu. Celý supralunárny priestor je z éteru. Éter je piata substancia, piaty element.

Aristoteles zaviedol piaty element, aithér, aby odlíšil supralunárnu sféru od sublunárnej. Aithér totiž má iba potenciu k zmene miesta, k inému pohybu nie. Jeho prirodzené miesto je za sférou Mesiaca. Nebesia teda nevznikli a nezanikli, len sa kruhovo pohybujú, okolo stredu, hviezdy pravidelne kruhovo a planéty nepravidelne kruhovo. Okrem sublunárnej sféry je aithér všade prítomný. Okrem prvého neba /sféra hviezd/ jestvujú ešte ďalšie nebá,  sféry planét, až 55, od toho máme frázu v siedmom nebi. Aithér mal veľkú úlohu vo fyzike až do postulovania teórie relativity. Vzhľadom naň sa určovala absolútna poloha.

No iba živé bytosti majú v sebe zdroj pohybu.
Samovoľný pohyb má miesto iba v ojedinelých úvahách, ktoré nezapadajú do ostatného diela. Všetko musí mať svoj pôvodný zdroj pohybu. A to je prvý hýbateľ. Je to boh. Je iba čistou formou. Je dokonalý, čistý akt, nie potencia. Sám je rodom, esencia splýva s existenciou, lebo nemá principium individuationis- látku. Je len čistou formou, entelecheia, bez možnosti, bez indivídua. Jeho jedinou úlohou bolo rozhýbať svet. Potom už nemôže nič iné, pre svoju vznešenosť a čistú formu, iba myslieť, aj to iba sám na seba. Je to chudák a narcis. Je to jediný predmet metafyziky, ktorá sa okrem súcna ako súcna zaoberá bohom- prirodzená teológia.
Zones.sk – Zóny pre každého študenta
https://www.zones.sk/studentske-prace/filozofia/3353-aristotelova-logika-a-metafyzika/