Aristoteles - etika a politika
Aristotelova etika je založená na teórii cnosti. Duša je causa formalis, forma tela. Aristoteles uznáva 3 časti duše,
ale inak ako Platón. Rozlišuje medzi rozumovou, zmyslovou /senzitívnou/ a vegetatívnou dušou. Všetky 3 časti má človek, 2 zvieratá
a vegetatívnu dušu majú iba rastliny. Posledným - najvyšším dobrom je šťastie- eudaimoniá /blaženosť/. Len človek môže mať cnosť.
Podriaďuje sa totiž rozumu.
Aristoteles rozlišuje medzi etickými a dianoetickými cnosťami. Etická cnosť je
podriadená rozumu. Získavame ju zvykmi. Samotná etická cnosť je stredom medzi dvoma extrémami. Rozum pritom má nájsť stred. No nie vždy ide
o geometrický stred, nie vždy je správnosť medzi dvoma extrémami presne uprostred. Odvážnosť je stredom medzi zbabelosťou
a nerozvážnosťou. Striedmosť- je to cnosť medzi neviazanosťou a lakomstvom ku sebe. No tu neleží stred opticky v strede, ale bližšie
k lakomstvu k sebe. Je totiž viac lepšie žiť menej nákladne a radšej miernejšie než rozhadzovať. Obdobne je štedrosť cnosťou medzi
márnotratnosťou a lakomstvom. „Lakomstvo vyčítame vždy tým, ktorí sa usilujú o peniaze a finančné hodnoty viacej ako sa patrí“ /1120
a/ Veľkorysosť je cnosťou, ktorá je stredom medzi nemiernou okázalosťou a malichernosťou. Ide o slušné náklady vo veľkých veciach. Nie
zbytočná pompéznosť, ale nepozeranie na drobnosti, na maličkosti ak ide o veľkú vec. Veľkomyseľnosť sa týka veľkých vecí.
Je to schopnosť previesť veľké veci a s veľkými vecami v živote počítať. Je stredom medzi nadutosťou, ak sa ktosi
pokladá za veľkomyseľného ale ním nie je a malomyseľnosťou, ak ktosi hodný veľkých vecí nie je. Rovnako je ctižiadostivosť stredom medzi
nezáujmom o tieto veci a chorobnou ctižiadostivosťou. Pokojnosť je strednosť pri afektoch hnevu. Je stredom medzi výbušnosťou
a flegmatickosťou. Takisto možno nájsť pravdivosť, pokryteckú skromnosť a vystatovačnosť.
Dianoetické
cnosti. Sú to cnosti rozumu. Ako prvú uvádza vedenie. Je to to čo nemôže byť inak, teda to čo sa dozvedáme sylogizmom. Teda ide
o poznanie dané logikou. Umenie: je to tvorivý stav spojený so správnym úsudkom. Týka sa celého techné, tvorenia i konania, t. j. vied
praktických i tvoriacich /umenie niečo vytvoriť a umenie konať/. Rozumnosť, je to schopnosť človeka správne uvažovať o ňom samom, čo je
pre neho dobré a užitočné. Ďalšou veľmi dôležitou cnosťou je intuitívne pochopenie. Je to poznanie východiskových princípov, prvých
premís, axióm. Sama múdrosť je spojenie pochopenia a intuitívneho vedenia, teda poznania prvých premís a axióm a logických úsudkov. Okrem
toho jestvujú i duševné schopnosti domnienka a viera ale tie nás môžu sklamať.
Osobitnou cnosťou patriacou do
etických cností je spravodlivosť. Aristoteles rozlišoval medzi rozdeľovacou a vyrovnávacou spravodlivosťou. Rozdeľovacia spravodlivosť má
minimálny model jednu vec a dvoch ľudí. Pokiaľ nie je iné objektívne kritérium rozdeľovania, je spravodlivé dať obom ľuďom rovnako.
V prípade nárastu kritérií narastá len zložitosť, princíp sa nemení. Vyrovnávacia spravodlivosť vyrovnáva situáciu, ak nedostáva
každý podľa spravodlivosti, posúva mierku smerom k stredu.
Podľa Aristotelovej politickej teórie je dobro
štátu dôležitejšie od dobra jednotlivca, keďže je to dobro celku. Človek je od prirodzenosti politický živočích – zoon politikon. Byť
sám dokáže iba zviera alebo boh. Muž a žena sa zjednocujú do rodiny, a tieto rodiny sa zjednocujú do obce. No ani sama obec nedokáže
zabezpečiť všetko potrebné a musí jestvovať štát. Ako celok je ontologicky najdôležitejší. V rodine má muž rozkazovať nad ženou.
Za tri správne formy ústavy považuje monarchiu, aristokraciu a politeiu. Všetky tri ústavy sú dobré, pokiaľ sa vykonávajú správne.
Politeia je stred medzi oligarchiou a demokraciou, vláda bohatej väčšiny, bohatšia väčšina je zárukou stability. Protikladom dobrých ústav
sú zlé ústavy, tyrania, oligarchia a demokracia. Otroctvo považoval za prirodzenú vec, obhajoval ho.
Zones.sk – Zóny pre každého študenta