Atomistická teória u predsokratikov

Atomistická teória u predsokratikov

Z hľadiska teórie prírody pozná ranná antická filozofia aj iný typ myslenia než je cesta Anaxagorova a Empedoklova. Je to prapočiatok atomizmu vo svojej prvotnej podobe. Prvými predstaviteľmi boli Leukippos a Demokritos, pričom Demokritos rozpracoval učenie staršieho Leukipa. Zachovalo sa iba nepatrné torzo z ich obrovského diela. Aristoteles ešte študoval diela Leukippa a Demokrita a vedel aké sú medzi nimi rozdiely. No dnes máme toho málo a nevieme vždy spoľahlivo určiť pôvodcu myšlienky.

Leukippos a Demokritos reagujú na cestu demonštrovanú Anaxagorom. Zenónova nedeliteľnosť súcna je jeden extrém- apórie proti deliteľnosti, Anaxogorovo delenie do nekonečna je ďalším extrémom. Potrebovali sa vyrovnať s opakom Zenóna, s nekonečnou deliteľnosťou súcna u Anaxagora. Tá sa prieči racionalizmu antiky, je tam cítiť strach z apeira /neobmedzeného/. Nekonečná deliteľnosť súcna, delenie donekonečna znova bolo iba prehodením otázky od jedného mantinelu k druhému. Vo vtedajšej predstave evokovalo delenie na nekonečné množstvo dokonca predstavu nesúcna. Jednoducho sa to prieči prirodzenému starogréckemu racionalistickému mysleniu.

Tento problém sa musel riešiť niečím novým. Zlomok A 1 začína: „Demokritos má tieto názory: počiatkom všetkého sú atómy a prázdno.“ A tu je rozpor vo výklade. Aristoteles nám zanechal toto hodnotenie ako pohybovanie sa súcna v nesúcne, atómy ako súcno v prázdnote- nesúcne. No jestvuje aj druhá interpretácia, že sa vlastne jedná o určitý prototyp dualizmu, teda jestvujú 2 typy súcna- atómy a prázdno.

Nech je to ako je, platí jedno:

Atóm je nič iné ako miniaturizované Parmenidovo jedno! Charakterizujme ho: atóm je peras, ohraničený. Súcno je deliteľné, ale nie do nekonečna, ale iba po istú medzu. A tou peras- hranicou sú atómy. Atomos znamená nedeliteľný. Atóm je- plný, nedeliteľný, ohraničený, večný, nehybný vnútri, spravidla malý, hoci Demokritos pripúšťa teoreticky i atóm veľký ako svet. No atómy sú malé, miniaturizované Parmenidove jedná v interpretácii priestorovej ohraničenosti.

Atómy sa líšia iba jedinou vecou: tvarom. Pokiaľ ich porovnávame osebe, jedine tvar ich rozlišuje. Veci ktoré vytvárajú aj od polohy a usporiadania. Teda vytváranie vecí závisí od rozdielov medzi atómami –tvaru, usporiadania a polohy. Atómy sa pohybujú. Ich pohyb je od počiatku. Zlomok A 56 „Demokritos súdi, že sa atómy, ako ich nazýva, t.j. telesá nedeliteľné pre hutnosť pohybujú v nekonečnom priestore, v ktorom nie je nič hore, ani dole, ani uprostred, ani vo vnútri, ani mimo. Pritom narážajú na seba, tým sa spájajú a z toho vzniká všetko to, čo je a čo uvidíme. A o tomto pohybe treba súdiť, že nemal počiatku, ale je od večnosti.“ Večným pohybom sa pohybujú atómy, narážajú na seba a tvoria zhluky

Aký je ich pohyb? Niektoré zlomky tvrdia, že Demokritove atómy sa pohybujú podľa nutnosti- teda deterministicky, iné že sa pohybujú indeterministicky, teda náhodne, /napr. Aristoteles/. No sami antickí predsokratici používali termín nutná náhoda, zrejme v tom rozpor nevideli. Isté je, že atómy sa pohybujú priamočiaro a chaoticky. Majú predsa rôznu tiaž! No nemajú v sebe schopnosť pohyb meniť. Sú skoro všade, z vecí sa odlupujú atómy. Porušené, zblúdilé obrazy sú sny a strašidlá.

Zaujímavá je jeho teória poznania. Nič presného nechápeme, iba to čo sa odlúpi, pochopenie závisí od nás a od atómov v ceste. Zmysly sú temné poznanie, čo je pravé poznanie nevieme. Uvedomuje si hranice poznania.
Veľmi pekný je zlomok B 125: „Podľa zvyku farba, podľa zvyku sladké, podľa zvyku kyslé, avšak v skutočnosti iba atómy a prázdno.“
Niektorí tvrdia, že Leukippos a Demokritos boli prví ateisti. No občas spomnú adjektívum božský. Vzhľadom na torzovitosť zlomkov je to ťažké jednoznačne rozhodnúť. Najvyšším cieľom je dobrá nálada, pohoda duše, ktorá spočíva v stave pokoja a vo vnútornej veselosti.