Empedokles

Pripisujú sa mu dve filozofické básne, štandartne Peri fyzeos /O prírode/ a Očisťovania /Katarmoi/, údajne písal aj o medicíne. Z jeho 5 tisíc veršového diela sa zachovalo len okolo 450 veršov. Jeho otec bol olympijským víťazom. Zaoberal sa všetkým možným, bol to všestranne vzdelaný človek svojej doby.
Empedokles vychádza z Parmenida, na Parmenidovi stavia a snaží sa vytvoriť na parmenidovskom pôdoryse filozofiu prírody. Niektoré jeho zlomky doslova evokujú súhlas so zakladateľom eleatskej školy. „Hlupáci, ich úsilie sa prejavilo slabými myšlienkami, keďže si myslia, že môže niečo vzniknúť, čo prv nebolo, alebo že niečo môže zomrieť a celkom zaniknúť.“; „Že z nesúcna niečo vzniká, je nemožné, a že súcno úplne úplne zmizne, sa nedá dosiahnuť ani to nemôže byť známe. Preto bude vždy tam, kam sa postaví.“ Súcno- to ón je teda stále, a veci vznikajú jeho premenou. Išlo o to vznik vecí nejako vysvetliť. Dôležitý je pri tom nasledujúci zlomok: „Chcem oznámiť niečo iného: Nejestvuje žiadne narodenie pre to, čo je smrteľné, ani koniec v očakávanej smrti, jestvuje len miešanie a výmena toho čo je zmiešané, a narodenie sa volá len u ľudí.“

Vznik vecí, včítane zániku a vzniku človeka je iba zmiešaním nevzniknutých elementov.
Tieto elementy sa nazývajú rizómata. Prekladá sa to ako korene alebo proste živly. Jestvujú 4 rizómata: Herakleitov oheň, Anaximenov vzduch, Thalésova voda a zem Xenofanovej kozmológie. No kým u ostatných predsokratikov sa elementy buď transformujú na rôzne iné stavy, prípadne sú poňaté mytologicky a nie ako konkrétna látka, u Empedokla ostávajú rizómata kvalitatívne nemenné, navzájom sa spájajú a rozdeľujú. Empedokles teda ako rizomata označil štyri základné živly antickej filozofie. No elementy sa nedokážu sami dostať do diania. Ako príčina spájania a rozdelenia fungujú dve kozmické sily, Láska a Nenávisť, alebo Svár. Sú to prirodzené sily. Nenávisť rozdeľuje a láska spája rizómata /živly/. Pokiaľ jeden zo živlov prevláda, taký nastáva aj účinok. Miešanie, mixis pôsobí láska /filia/, spája živly cez ich protikladnosť. Láska takto vytvára ľudí, rastliny, zvieratá. Vytvorí svet, kosmos. Nakoniec láska vytvára Sfairos. Je to dokonalá svetová guľa. Rizómata i Sfairos majú božskú podstatu, sú božské. Sfairos je stav najbližší jednote všetkého súcna. V ňom zanikajú jednotlivé veci a vnútorne sa rozlučujú, aby sa mohol zlúčiť Sfairos. No Svár, Neikos ich opäť rozdelí. Tu sa snaží Empedokles spojiť eleatské bytie s realitou fenoménov. Svet je udržovaný v behu premien vzájomným pôsobením lásky a sváru. Keby absolútne prevládala láska, elementy by sa neodlišovali a tvorili by Sfairos, keby prevládal iba Svár, elementy by boli oddelené a nevznikli by nijaké veci.
No zostáva tu dosť nejasného. Pokiaľ Empedokles hovorí o bohu, je to len Sfairos a rizómata, alebo aj niekto iný? A aký má vzťah toto božstvo k olympským božstvám? Spomína aj večných duchov, otvorená ostáva otázka ako tí so všetkým súvisia.

Svet vznikal zo vzduchu, z neho sa oddelil oheň, potom zem, z ktorej na konci vytiekla voda. Najstaršími organizmami sú stromy, boli tu skorej ako bolo slnko. Majú v sebe veľa zo zeme, až po nich sa objavujú zvieratá, ktoré vznikli vývojom. Postupne sa vyvinul človek. Súbežne vznikli niektoré typy ľudí, niektoré bez jednotlivých orgánov, iné zasa obojpohlavné. Prežili iba najdokonalejšie z nich. Človek vníma cez póry, takto do jeho tela vniká to čo pôsobí na zmyslové orgány. Podobné vnímame podobným, podobné živly. Ohňom spoznávame oheň, vodou vodu atď, hoci rizómata pre ich malosť nevidíme. Pomocou krvi myslíme, pretože v krvi sú 4 korene rozdelené rovnomerne. Ľudská duša je daimón, na základe prvého hriechu zvrhnutý z Olympu. Uznáva metempsychósis, sťahovanie duší. Pokiaľ človek dodržiava určité pravidlá, duše sa narodia do stále dokonalejších a dokonalejších existencií a nakoniec sa uvoľnia z cyklu metemsychósis.
Zones.sk – Zóny pre každého študenta
https://www.zones.sk/studentske-prace/filozofia/3357-empedokles/