Gorgiás – nesúcno alebo príroda?

Kryštof Boháček nazval Gorgia mužom, ktorý si škandalózne osvojil zbrane Eleatov. Hoci sa narodil ešte koncom šiesteho storočia p.n.l., prežil Sokrata ktorý zomrel 399 p.n.l, dožijúc sa 109 rokov. Svoju kariéru vynikajúceho rečníka začal Gorgiás asi niečo pred šesťdesiatkou. Väčšinu svojich slávnych diel napísal až v neskorom veku. Pre filozofiu je zaujímavý spis, ktorý napísal pomerne skoro. Má priam provokatívny názov, Peri tú mé ontos hé peri fyzeos- o nesúcne čiže o prírode. Otázka je, ako mohol mladý sofistés spôsobiť tak veľký rozruch.

Jeho spis sa v podstate skladá z troch hlavných argumentov, ktoré počítajú so všetkými možnosťami situácie súcna. Nič nie je, keby aj niečo bolo, nedalo by sa to spoznať, keby sa to aj dalo spoznať, nedalo by sa to povedať. To je hlavná myšlienka textu. Nota bene, v tomto výklade sa držíme verzie MXG, ktorú napísal nám neznámy peripatetik a nie tej známejšej zo Sexta Empirica. Podľa nových výskumov je totiž pôvodnejšia a dokonca sú názory, že Sextova verzia je na nej závislá.

Po vyjadrení hlavnej myšlienky prechádza Gorgias k postupnej argumentácii. Nie je ani bytie, ale ani nebytie. Pokiaľ by bolo možné, aby niečo nebolo, potom by bolo rovnako možné, pretože by niečo mohlo nebyť, rovnako je možné aby niečo bolo. Potom by veci rovnako boli ako aj neboli. A to nie je možné, preto o niečom konkrétnom nemožno povedať ani že je ale ani že nie je. Pokiaľ pripustíme takú možnosť, že niečo nejestvuje, potom nie je možné že niečo jestvuje. A tak nie je možné povedať, že bytie nie je. Pokiaľ by jestvovať a nejestvovať bolo to isté, potom nemôže nič jestvovať, pretože nesúcno nie je a súcno, pokiaľ je s nesúcnom identické, taktiež nie je.

Vlastný dôkaz že nič nie je Gorgiás rozpracúva nasledovne. Ak niečo je, je to večné, alebo to vzniklo. Nemôže existovať večné, pretože nevzniknuté nemá nijaký začiatok a je aj bez medze. Je neohraničené a keďže nemá hranice, nemôže byť v niečom a teda nemôže byť niekde a tak nebude nikde a teda nie je. Nemôže byť ani vzniknuté súcno, pretože by vzniklo zo súcna /ktoré by bolo nevzniknuté a to nie je/ alebo z nesúcna, čo tiež nie je možné /ako ukázal Melissos/. Obe možnosti sú vylúčené. Ak čosi je, je to jedno alebo mnohé. No jedno nie je, lebo ak by bolo jedno, bolo by to netelesné /ako u Zenóna z Eley/ a nič netelesného nemôže byť. No nemôže byť ani mnohé, lebo je to zložené z jednotiek a ako sem ukázali, jedno ako netelesné súcno nemôže jestvovať.

Pokiaľ čosi je, je to v pohybe alebo bez pohybu. Keby sa súcno hýbalo, stávalo by sa nesúcim, lebo v zmysle súcna ako takého nie je pohyb /u Parmenida/. Keby sa hýbalo, ak by to bolo po častiach, bolo by čiastočne nesúce a ak by vcelku, úplne nesúce- ani jedno ani druhé nemôže byť, ako sme ukázali vyššie. Hoci to nie je priamo uvedené- ide len o výťah z textu, nie je možné ani to aby súcno bolo bez pohybu. Teda nič nejestvuje. No ostáva možnosť, že všetko myslené je súce a nesúcno nie je ani myslené- ako u Parmenida, alebo potom myslené nie je súcno a v tom prípade nie je poznanie možné vôbec. No pokiaľ by všetko čo myslíme, všetky myšlienky mali jestvovať, potom by nebola nijaká lož a všetko by bola pravda, napr. že Robo Kazík je spevákom v skupine Obituary. No aj to čo poznávame zmyslami, videné a počuté jestvuje iba v tom zmysle, v akom je myslené- a to je veľmi nedostatočné ako píšeme vyššie. Sama kontrola rozumu nad zmyslami je teda tiež nedostatočná.

To čo vidíme, teda nemožno vypovedať zo strany hovoriaceho,  lebo je to rovnako nesúce ako myslené, ten počúvajúci zasa nedokáže rozumieť čo hovoriaci videl, lebo veci proste nie sú to isté čo slová a vnemy tiež jestvujú len tak nedokonale ako myslené. Aj keby sme to vedeli povedať, nebude to počúvajúci rozumieť, myslieť si niečo čo je v podstate klamlivé, lebo by si to isté klamlivé mysleli 2 osoby, a to nie je možné. No a aj keby si to isté mysleli, tak by neboli totožné ich vnemy, veď dvaja nemôžu mať rovnaké vnemy.
Tento Gorgiov spis znamenal vo vtedajšej filozofii obrovský rozruch a je to perla logiky.