Milétska škola
Thalés: Okrem objavu sústredných kružníc je veľmi významný aj vo filozofii. Najhlavnejším prameňom pre rekonštrukciu jeho
náuky je zlomok A 12 z Aristotela /béčka sa žiaľ nezachovali/: „Väčšina tých, ktorí sa prví zaoberali filozofiou si myslela, že
počiatky vecí sú iba v podobe hmoty. Lebo to, z čoho sú všetky veci a z čoho na počiatku vznikajú a do čoho na konci zanikajú, pričom
podstata ostáva a menia sa len jej stavy, vyhlasujú za prvok a počiatok súcna. Preto sa domnievali že nič ani nevzniká, ani nezaniká,
keďže sa stále takáto podstata zachováva. Pravda, pokiaľ ide o počet a druh takého počiatku nie sú všetci rovnakej mienky. Thalés však,
pôvodca takejto filozofie hovorí, že je to voda /preto tiež hlásal že zem spočíva na vode/. Možno čerpal túto domnienku z pozorovania, že
potrava všetkých vecí je vlhká a že z vlhka všetko vzniká, je počiatkom všetkého, túto domnienku mal teda i z toho i z tohto, že
semená všetkých vecí sú vlhké.“
Aristoteles pravda vidí veci zjednodušene. Predsokratikov vníma ako tých,
ktorí sa sporili o nejakú konkrétnu látku, z ktorej vznikol svet. Je to jednostranný pohľad. Vari najbližšie k jeho hodnoteniu majú
Miléťania, no ani u nich to nemožno takto hodnotiť. Marxistické hodnotenia o materializme väčšiny predsokratikov sú z nášho pohľadu
hrubou dezinterpretáciou raného gréckeho myslenia.
Thalés už nepatrí medzi mudrcov ako takých, ale sa už
zaoberá aj filozofiou. Pravda je, že máme o ňom málo informácií a mnoho vecí na neho jednoducho navŕšili, lebo sa to na prvého filozofa
patrí. Okrem známych objavov v matematike /vraj prvý dokázal, že priemer delí kružnicu na rovnaké časti/ dokázal predpovedať i zatmenia,
napr. 28. 5. 585 p.n.l. . Tieto znalosti mal pravdepodobne z východu. Je nepravdepodobné, že používal pojem arché. Počiatok u neho mal
charakter živlu, ale bol ešte spojený s mýtopoetickou skúsenosťou. V Enuma eliš, a takisto v egyptskej a chaldejskej mytológii má voda
dôležitú úlohu. Mýtopoetickú skúsenosť spojil Thalés so skúmaním. Veci sa pri zahrievaní na extrémnu teplotu topia. Kde je voda, tam je
život, voda je princípom života, aj semená všetkých vecí sú vlhké. Voda sa viditeľne a ľahko premieňa na tri skupenstvá. Okrem toho sa
voda hýbe, voda je ľahko pohyblivá.
Ak môžeme veriť Aristotelovi, zlomok A 22 hovorí: „Zdá sa, že podľa
toho čo sa spomína aj Thalés pokladal dušu za čosi pohyblivé, keď povedal že magnetovec má dušu, keďže hýbe železom.“ Podľa tohto
zlomku považoval Thalés akýkoľvek pohyb za prejav života, oživenia konkrétneho nositeľa pohybu. Proste všetko čo sa pohybuje, žije aj keď
na prvý pohľad ako živé nevypadá. Tento postoj nazývame hylozoizmus, pravda je to modernejší termín, Thalés nevnímal látku tak ako
Aristoteles, u neho je to ešte spojené s mýtom. Kozmológia je jednoduchá, Zem, obkolesená vodou na vode láva. O tom či niečo napísal
alebo nie sa vedú spory.
Anaximandros: Zrejme napísal svoj spis Peri fyzeos, ak vôbec v tej dobe už spisy mali
názvy, ešte to čítal Aristoteles, dokonca v II. storočí pred Kr. to ešte existovalo. Podstatné pre jeho výklad sú tieto základné zlomky:
B 1- „Anaximandros vyhlásil za počiatok a základný prvok vecí neobmedzené -apeiron- keď ako prvý použil toto meno pre počiatok. Hovorí
však, že to nie je ani voda ani iný z takzvaných živlov, ale akási neobmedzená podstata, z ktorej vznikajú všetky nebesia a svety
v nich.“ Na prvý pohľad látka, ktorá sa zmení na čokoľvek, no zlomok vysvetľuje ďalej „Z čoho veci vznikajú, do toho vraj tiež podľa
nutnosti zanikajú, lebo si za neprávosť navzájom splácajú pokutu a trest podľa určenia času.“
Zrejme používal
pojem arché, ale iba v technickom zmysle, nepoužíval ho ako fyzikálny základ sveta ako si to predstavovali Aristoteles a Teofrastos.
Apeirón nemožno vnímať látkovo. Iste, Anaximandros verí v jeho existenciu. No nepredstavuje si veci tak, že vzniknú z apeira ako zo svojej
príčiny vo fyzikálnom zmysle. Apeirón leží mimo predmetov vtedajšieho sveta. Všetko trvá do určitého času a potom zanikne. Tak myslí ten
vznik a zánik ako pokutu. Jestvuje nejaká látka, apeirón, no Anaximandros to nerieši ako vznik z konkrétneho apeira a vzápätí zánik ako
do konkrétnej príčiny. Je to koncepcia večného návratu prevedená z mýtu do filozofie. Čo vzniká, musí aj zaniknúť, nijaká
z čohokoľvek vzniknutá vec netrvá večne.
Je to boj protikladov, protiklady sa potierajú navzájom, všetko sa
raz zničí a teda všetko ovláda apeirón. Preto to nemôže byť voda ako u jeho predchodcu, lebo by ju protiklady vylúčili. Apeirón je
ustavičná premena, hoci Anaximandros verí v jeho existenciu ako čohosi reálneho, chápe ho ako základ ktorý sa nikdy nevyčerpá a nie ako
látkovú príčinu vecí. Či si ho predstavoval ako neutrálnu ale jestvujúcu látku je otvorená otázka historikov filozofie. Moderné výskumy
hovoria, že je to skôr princíp premeny a kolobehu ako látka. Zaujímavá je jeho kozmológia. Zem má tvar valca a vznáša sa v strede
vesmíru. Okolo seba má vzdušný obal, tento má prieduchy a cez ne je možné vidieť nebeské telesá. Ak sa tie prieduchy zapchajú, je zatmenie
Slnka a Mesiaca. Nebeské telesá sú ohňovej povahy, sú nad vzduchom. Aj blesk je zapríčinený narazením ohňa do vzdušného obalu a jeho
prerazením. Pripomína to pozdejšiu Aristotelovu kozmológiu. Anticipuje tu Newtonovu gravitáciu. Zaoberal sa i geografiou, prvý zostrojil model
nebeskej oblohy, vytvoril mapu Grécka, a venoval sa i matematike.
Anaxinenes: Bol pravdepodobne Anaximendrovým
žiakom. V svojej dobe bol veľmi obľúbený, považovali ho za veľkého filozofa, dodnes ho niektorí bádatelia dávajú nad Anaximandra.
Obľúbenosť spočívala hlavne v tom, že písal jednoduchým jazykom, dialektom, najmä oproti Anaximandrovmu básnickému jazyku je to
diametrálny rozdiel, myšlienky formuloval v jazyku ľudu. Anaximenes sa zaoberal meteorológiou a to determinuje aj jeho filozofické názory.
Pohyb sa vysvetľuje výparmi. Búrka, hrom alebo vietor je len pohybujúci sa vzduch. Vzduch sa zhusťuje a všetko uvádza do pohybu. Takto vzniká
aj vietor.
Najdôležitejším prameňom je zlomok B 2 „Anaximenes vyhlásil vzduch za počiatok vecí, lebo z toho vzniká všetko
a toto sa opäť všetko rozkladá. Hovorí predsa; ako nás duša, ktorá je vzduch ovláda, tak dych a vzduch objímajú celý svet.“
Anaximandrov vplyv cítiť v tom, že vzduch vníma ako neobmedzený vzduch. Je to neurčiteľná nekonečná látka, nie tak celkom sa stotožňuje
s konečnou látkou. Anaximenes reflektuje na Anaximandrovo apeirón, no podľa neho to nemôže byť nijaká skrytá podstata ako
apeirón Anaximandros uznáva. Je to vzduch, aj keď má prívlastok neobmedzený. Je to zrejme preto, lebo kým voda, zem a oheň si môžu byť
protikladmi- voda a zem, voda a oheň, vzduch nemá prirodzený látkový protiklad v zmysle tradičných štyroch živlov (voda, vzduch, oheň,
zem). Základom všetkého je zhusťovanie a zrieďovanie. Zhusťovaním vznikajú všetky studené živly, zrieďovaním zasa teplé. Zhusťovaním
tak vzniká vietor, chladnejší ako vzduch, potom oblak, voda, zem, skala. Zrieďovaním vzduchu vzniká oheň ako teplejšie od vzduchu.
Zhusťovanie a zrieďovanie vzduchu je teda kritériom zmeny.
Jeho kozmológia je vlastne organickou súčasťou jadra jeho
učenia. Zem je plochá, je v strede a riedke nebeské telesá z ohňa sa vznášajú okolo. Slnko je tiež ploché, riedke a ohnivé,
predstavoval si ho tenké ako list.
Zones.sk – Zóny pre každého študenta