Novoplatonizmus po Plotinovi

Plotinos ako autor nič nezapísal, vlastne jeho veci zapísal Porfyrios. Stúpencom novoplatonizmu po Plotinovi bol aj Amelios Gentilianos. Tvrdil, že všetky duše sú len jednou dušou, ale dočasne sa množia svojimi vzťahmi, stavmi a usporiadaním. Tvrdil, že jestvuje nekonečný počet jednotlivín, nekonečný že ho neobsiahne nielen konečný kozmos, ale ani nekonečný čas.
Najvernejší svojmu majstrovi ostal Porfyrios. Jeho hlavnou odchýlkou je, že Plotinos vnímal dušu a intelekt ako rozdielne a Porfyrios nie. Porfyrios na rozdiel od Plotina nehovorí o bytostnej rozdielosti medzi troma hypostázami. Zasúva 3 hypostázy do seba, stiera rozdiely medzi nimi. V tomto zmysle boli jeho tendencie monistické- v snahe dať hypostázy na jednu rovinu.

V podstate nevníma reálny rozdiel medzi dušou a Jedným. Duša je taktiež ako prvá hypostáza /rozdiely tu už nie sú dôležité/ prítomná všade a nikde. Keď Porfyrios odchádzal na dlhšiu dobu od manželky na zahraničnú cestu, v liste ju utešoval že jeho inteligibilné ja bude s ňou. Nevieme, či Porfyrios je autorom komentára k Parmenidovi. Ak je jeho autorom, ako niektorí bádatelia predpokladajú, tak je rozdiel od neho radikálnejší. No sám Porfyrios nepovažoval svoju filozofiu za bytostne odlišnú od Plotina. Zastrieť rozdiel medzi intelektom a Jedným, otupiť ostrie prechodu od určitého bytia k neurčitému Jednu, ktoré sa vymyká súcnu. Porfyrios zo začiatku hájil nezávislosť duševných predmetov a to aj oproti Plotinovi. Potom zo svojho stanoviska ustúpil. V Ríme diskutoval často s Plotinom, ale prepadol ho veľký záchvat depresie a pomýšľal nad samovraždou. Na Plotinovu radu zmenil bydlisko. Porfyrios dával veľký dôraz modlitbe, človek by sa mal veľa modliť, aj úspešní ľudia ako brahmani a mágovia sa veľa modlili, ak čosi dosiahli.

Snaží sa ukázať, že intelekt a myslené nemôže byť rozličnej povahy, pretože podobne ako v Aristotelovi akt intelektu v dokonalosti musí myslieť sám seba. Svetová duša sa rozpráši do jednotlivých duší. Dôležitý bol vzťah duše a ostatného sveta, používal termín vzťahová duša /duša vo vzťahu/.
Iamblichos, hovorí sa o ňom že mal skôr záujem o kulty a mágiu než o filozofiu. Vraj sa považoval za človeka s vešteckými schopnosťami. Nie je to celkom pravda. Či bol Porfyriov žiak je otvorená otázka. Snažil sa zamyslieť nad vzťahom slobody vôle a nutnosti. Hovorí, že človek jedná slobodne, ale vo svojom rozhodovaní využíva konštantné a nutne dané zákony prírody. No veštenie, astrológiu a čítanie znamení považoval iba za javy odkryté s určitou pravdepodobnosťou, nie za istotu. Kladne hodnotil chaldejskú teosofiu. Dušu považoval za nezávislú od iných hypostáz.

Druhú hypostázu rozdelil na intelekt /bytie/ a intelektívne /intelektuálne nazeranie/. Dôležité je zavedenie pojmu neparticipovaného. Iamblichos uznáva hierarchickú štruktúru súcna, hypostázy. Vzťah medzi vyššou a nižšou hypostázou je ako v Platónovom Timaiovi- participácia. Samotná nižšia hypostáza vychádza z vyššej- má na nej účasť- participuje. No u Iamblicha dochádza k zdvojeniu. Zároveň z vyššej hypostázy vzniká nižšia a tá na vyššej participuje, no vedno jestvuje ako určitý celok aj neparticipovane. Každá nižšia a participovaná rovina odráža tú časť, ktorá participovaná nie je. V sebe samej dochádza v hypostáze k vychádzaniu. V participovanej rovine vychádza v sebe neparticipovaná. Plodené a plodiace teda tvorili triádu- plodiace, neparticipované a participované plodené. Tri aspekty každého súcna sú bytie, život a intelekt. Hypostázam dával status božstiev.

Štvrtou z najvýznamnejších postáv novoplatonizmu je Proklos.
Základný metafyzický problém spočíva na vzťahu jedného a mnohého. Svojsky opisuje proces emanácie: a/ zapríčinené je podobné príčine, pretože v nej ostáva; b/ je príčinou rozdielu, preto z neho vychádza; c/ pretože je príčina v zapríčinenom, je v ňom všade. Ako účinok sa od neho odlišuje, a tak sa do neho vracia. Emanované sa vracia do emanujúceho. Všetko sa pohybuje v troch stupňoch vývoja. Jedno vyemanuje najprv henády, jednoduché no rozlíšené od seba. Potom z nich vychádzajú jednotlivé hypostázy, identifikované s božstvami.
Zones.sk – Zóny pre každého študenta
https://www.zones.sk/studentske-prace/filozofia/3364-novoplatonizmus-po-plotinovi/