Zóny pre každého študenta

Plotinos

Plotinos evidentne čítal Platóna, stou, Aristotela a predsokratikov a inšpiroval sa z nich. Bol žiakom filozofa a nosiča vriec v prístave Ammonia Sakka. U neho nie je vyložená negatívna teológia, ale Boh je slovami a pojmami nevysvetliteľný. Charakterizujeme ho ako jedno, je nad všetkými protikladmi, neprislúcha mu nič z antropomorfných vlastností. Plotinov boh prekypuje životom, je pleróma- plnosť, zo svojej plnosti potom emanuje. Zeller ho považuje za panteistu, no potom by panteizmom bolo aj kresťanstvo. Plotinos je napriek mnohým zdrojom originálny. Emanácia je to, že z niečoho vyššieho sa vyčlení niečo nižšie, vyjde to z neho, pričom z toho vyššieho nič neubudne. Bude také ako predtým.

Emanácia je nepretržitou skutočnosťou, vďaka božskej podstate. Boh nemá vedomie seba, ani vôľu, ani aktivitu, ani pohyb. Je plnosťou a je živý, prekypuje životom. Boh ako to najvyššie je prvou hypostázou. Dá sa označiť ako jedno. Svet má zmysel a tak jeho druhé označenie je dobro. O bohu sa nedá povedať že je súcno, iba že je jedno a dobro, to sú jediné vlastnosti ktoré je možno o bohu vypovedať. Boh je vyššie ako je označenie súcno, je nad všetkým a tak mu možno dať len tieto dva atribúty. Je to ako Jedno z 2. hypotézy dialógu Parmenides. Zo svojej plnosti /pleróma- plnosť/ emanuje. A prvou emanáciou- druhou hypostázou sa stáva logos /duch, myslenie/. Je to sídlo ideí.

Idey, ktoré sídlia v logu sú veľké pravzory vecí, Plotinos tu používa obraz z Timaia /dialóg o prírode a človeku/. Duch je najvyššie súcno, je to inteligibilný svet, prvá hypostáza ešte nie je súcno. No i tu má bytie logickú prednosť pred myslením. Plotinos oddelil idey ako oblasť mysliteľného. Idey sú od seba oddelené- na rozdiel od prvej hypostázy, kde je iba Jedno reprezentované aj ako Dobro, pojmovo ani inak neoddelené. Keďže idey sú oddelené, jestvuje mnohosť. Pri ideách je eliminovaný problém tretieho človeka- problém z Platónovho dialógu Parmenides. Tam nie je jasné, podľa čoho je podobná idea človeka a konkrétny človek, napr. Jaroslav Martinka. Musel by si vziať ešte tretieho človeka, podľa ktorého by boli podobné idea človeka a J. M.. A to by robilo regres- ďalšiu postupnosť. Plotinos to elegantne obíde- zavedie idey jednotlivých vecí- bifurkáciu- každá jednotlivina má svoju ideu, teda aj konkrétny človek.

Z Logu nižšie vychádza tretia hypostáza - druhá emanácia. Je to výplod Logu. Svetová duša preniká celým svetom. Jej najvyššou činnosťou je zrenie duše. Treťou hypostázou je akákoľvek duša, nielen svetová. Duša spája hmotnú a duchovnú sféru. Keď emanačný proces príde do posledného štádia, „dožarujúce“ svetlo božie už nemá v sebe svetlo ani nijaké súcno. Posledný odpad ktorý sa vyčlení z duše je hmota. Je to nesúcno, temná hmota, bez usporiadania, odporná. Sám Plotinos sa hanbil že má fyzické telo.

Duša, ktorá je treťou hypostázou môže spadnúť i dole. Nie je to pre etickú príčinu, ale pre prepojenosť s hmotou. Ide o ontologický pohyb súcna, možný pád pri prepojenosti s hmotou. Človek sa môže dostať ale i hore. K druhej hypostáze sa dostáva cez etiku a umenie. No k prvej hypostáze, k Bohu sa dá dostať len ťažko, cez extázu. Plotinos to dosiahol v živote len 4x, a pritom žil asketicky, odmietal si aj spánok. Plotinos hovorí o zložkách duše, a o ich sťahovaní, postupne sa všetky duše očistia a dostanú sa do roviny svetovej duše, inak môžu klesnúť až na úroveň rastlín- môžu sa dostať do rastlín ako rastlinná duša. U Plotina sú zmiešané vplyvy Platóna i Aristotela. Uznáva rastlinnú dušu /Aristoteles/, svetovú dušu /Platón/, metempsychósis /Platón/, rieši problémy vo svete ideí riešené už Platónom etc.. Napriek skĺbeniu prvkov z oboch filozofov je originálny.
Zones.sk – Najväčší študentský portál
https://www.zones.sk/studentske-prace/filozofia/3367-plotinos/