Zóny pre každého študenta

Xenofanes

Xenofanés bol básnik. Ako básnik píšuci filozofické básne ostro, sarkasticky napádal Homéra a Hesioda. Niektorí hovoria, že je to humorista, ktorý sa dostal do dejín filozofie omylom, iní že patrí do teológie a nie do filozofie.
Považujeme ho za klasika teológie naturalis, prirodzenej teológie. Kritizoval mytologický antropomorfizmus, ľudské predstavy o bohu. „ Ľudia si myslia o bohoch, že sa rodia, že majú ľudské šaty, ľudskú postavu a hlas.“ /B 14/ Xenofanés hovorí, že Tráci opisujú svojich bohov ako ryšavých, Egypťania čiernych so širokým nosom, keby ich opisovali voly, boli by bohovia volmi a keď kone, tak koňmi. Homér a Hesiodos pripísali bohom všetko čo je medzi ľuďmi hriechom- krádeže, cudzoložstvo a intrigy.

Oproti antropomorfizmu kladie monoteizmus. Je to prvé filozofické formulovanie monoteizmu v gréckom svete. Kľúčovým zlomkom je zlomok B23: „Jeden je boh medzi bohmi a ľuďmi najväčší, ktorý nie je smrteľníkom podobný telom ani mysľou. Celý on vidí, celý tiež myslí, celý tiež počuje, zostáva stále na tom istom mieste, nehýbe sa.  ... Bez všetkej námahy všetko on koná myšlienkou ducha.“ Monoteizmus takto kladie do výslovného protikladu k mýtu. Patočka to interpretuje ako politikum, že Malú Áziu obsadili Peržania kvôli takým bezbožným predstavám a tak sa rozhodol tieto názory revidovať. Aj on ušiel preto do Magna Graecia. Nie je jasné, či ide o taký monoteizmus, že boh riadi svet a je síce všade prítomný, ale nie s týmto svetom identický, nie je sám svetom /Brocker/, alebo ako hovorí Simplikios, že Xenofanes všejediné nazýval bohom, teda hlása panteizmus, že svet a boh je to isté /Mičaninová/, na toto sa líšia názory komentátorov.  Isté je však, že dospel k názoru, že Jedno je bohom, nič nevzniká ani sa nepohybuje, ale je Jedno bezo zmeny. Xenofanes nepripúšťal ani vznik, ani zánik. Nenechal v zlomkoch nijaký odkaz na to, aký má boh vzťah k svetu, či ho riadi alebo mu je ľahostajný. Otázku nechal otvorenú.

Možno však povedať, že prvý postavil otázku vzťahu Jedného ako abstrakcie súcna ako takého /ako všetko/ ku mnohotvárnym prejavom rôznorodého sveta. Jedného ako totožnosti všetkého so sebou samým a mnohého ako večnej premenlivosti jeho prejavov. Jedno je guľaté, ohraničené, večné, úplne nehybné. Je to povýšenie pôvodného monizmu na kvalitatívne vyšší stupeň. Sporným ostáva vzťah boha a sveta.

V jeho diele sú určité myšlienky skepticizmu.
B 18 „Bohovia neukázali všetko spočiatku smrteľným ľuďom, tí musia hľadať a časom nájdu to lepšie.“, „Žiaden človek nevedel a žiaden nebude vedieť o bohoch nič presné, a o všetkom čo tu vykladám. Aj keby náhodou povedal niečo čo je úplne podarené, predsa sám o tom nevie tak na všetkom spočíva zdanie.“ B 34. „Keby žltý med nebol stvoril boh, zdali by sa nám figy oveľa sladšími.“
Jeho kozmológia je v rozpore s tým, čo tvrdí Aristoteles, že predsokratici tipovali všetko okrem zeme. „Zo zeme všetko vzniká a do zeme zaniká všetko.“ B 27. Zem je základ pozemských súcien. Hovoril o tom, že Zem ako taká je nadol nekonečná. Teda nemôže Slnko obiehať okolo Zeme, ale iba prejde každý deň ponad. No Zem je nekonečná, a tak Slnko musí byť každý deň nové. Okrem toho sa raz za určitú dobu ocitne celá Zem pod vodou. Skúmal skameneliny a našiel skameneliny mušlí vysoko v horách, tak prišiel na myšlienku celosvetovej potopy. Snko je potrebné, ale mesiac je zbytočný.
Zones.sk – Najväčší študentský portál
https://www.zones.sk/studentske-prace/filozofia/3375-xenofanes/