I-ťing
Jin-jangová tradícia je v Číne veľmi stará. Jin a jang sú dva protikladné princípy. Podľa najstarších komentárov
znamenajú tieto pojmy jang slnečný svit a jin tieň, prípadne severnú a južnú stranu kopca. Tieto protiklady sú zároveň v jednote,
povedané pojmami európskej filozofie, jedná sa o dialektickú jednotu. Jang a jin nejestvujú oddelene, ale vždy spolu.
Konfuciánci
niekedy na konci obdobia bojujúcich štátov napísali tzv. Desať krídiel Knihy premien. No samotné jadro Knihy premien, I-ťing má omnoho
staršie korene. Stará čínska tradícia hovorí o štyroch autoroch I-ťingu, Fu Hi, kráľ Ven, vojvoda z Čou /vlastný zakladatelia dynastie
Čou, otec a syn/ a Kchung- c´ (Konfucius), posledný však pôvodné jadro knihy určite nenapísal, mal by byť len významným autorom dodatkov.
Pokiaľ je ako autor označený Fu Hi, znamená to, že je táto kniha v pôvodnom rozsahu veľmi stará, je to totiž legendárna postava čínskej
mytológie, ktorému sa prisudzuje, že vynašiel prvé jednoduché činnosti ako napr. rybolov.
Už počas dynastie
Šang, t.j. druhej čínskej dynastie sa veštilo na korytnačom pancieri, zaujímavým spôsobom. Buď tento pancier opaľovali na ohni,
alebo doň vrážali horúci klinec. Praskliny neboli pravidelné, obyčajne boli dlhšie a kratšie v tvare malej čiarky. Zrejme za dynastie Čou
sa v prasklinách podarilo nájsť systém klasifikácie. Takto sa skladali to trigramov a neskôr do hexagramov. Vzniklo tým 64 kombinácií-
hexagramov, ktoré sa dajú ďalej rozvíjať do 4096 variantov. To už dávalo určité možnosti pre veštby. Práve výklad týchto hexagramov je
samotným obsahom Knihy premien. Samotné hexagramy ako pôvodná vrstva knihy nemajú veľký filozofický význam. Filozoficky zaujímavé sú
niektoré dodatky, tzv. Desať krídel. V samotných hexagramoch sa vyjadruje neustály proces, 63. hexagram je označený ako dovŕšenosť, 64. ako
nedovŕšenosť.
Práve dodatky k I-ťingu spôsobili, že čínski učenci túto knihu neustále študovali
a vracali sa ku nej. V dodatkoch sa význam celej knihy interpretuje tým spôsobom, že je to vlastne model samotného vývoja sveta a nie
veštecká kniha. Vlastné množstvo komponentov má ten význam, že každá vec má svoje tao. Veľký počet kombinácií ukazuje, že počet tao
je síce konečný ale mimoriadne variabilný. Potom je možné i to, že charakteristicky ženská entita môže mať prevažne mužské vlastnosti
a naopak. Samotné dodatky vypracovali aj číselnú mystiku, obdobne ako Pytagoras, Platón, kabala.
Kniha obsahuje osem
základných znakov, ktoré zodpovedajú otcovi a matke, trom synom a trom dcéram. Tieto základné znaky predstavujú nie samotné veci
vo svete, ale symbolizujú ich premeny. Sú označené aj ako plodiace, rodiace, vznetlivé, bezodné, kľudné, mierne, ľpejúce a jasné.
V synoch vidíme aktívny živel a v dcérach pasívny. U synov je pohyb interpretovaný ako počiatok pohybu, nebezpečie pohybu, pokoj
a dokončenie pohybu, u dcér ako nežné prenikanie, jasnosť, prispôsobenie a veselý kľud. V dodatkoch sa často namiesto Tao objavuje
Veľké najzažšie. Samotný svet chápu dodatky ako pohybujúci sa systém, práve ním by malo byť inšpirované naše konanie, morálka. No nie
je správne predstavovať si učenie dodatkov I-ťingu ako nejaký bohapustý eklekticizmus. Kým o málo pozdejšie jestvujú systémy ktoré
spájajú Tao so starým učením o piatich živloch /voda, zem, kov, drevo, oheň/, v dodatkoch nič také nenájdeme. Vplyv konfucianizmu je však
evidentný. Samotný Kchung-c´, ktorý sa knihou veľmi zaoberal. Vraj práve on je pôvodcom časti dodatkov Tuan Dšuan (Komentár
k rozhodnutiam). V tomto zmysle je uvádzaný ako autor knihy, vlastné pôvodné jadro však celkom isto nenapísal. Komentárov ku knihe a aj
literatúry, ktorá sa ňou zaoberala bolo v čínskom staroveku hodne, a to mimo Desať krídel. Knihu spropagovali a značne rozšírili najmä
učenci Bu Šang a Vang Bi.
Zones.sk – Zóny pre každého študenta