Džinizmus

Džinizmus je špecifický smer, ktorý patrí do nástiky. Jeho zakladateľom bol Vardhamana pozdejšie nazývaný aj Mahavíra. Jeho životopis sa dosť podobá Buddhovi. Džinizmus hovorí o nekonečnom počte nesmrteľných duší. Objavujú sa tu i predpoklady pre vznik atomistického učenia. Nekonečne početné nesmrteľné duše majú veľkosť a tvar tela, v ktorom sídlia a vyznačujú sa neobmedzenou silou a blaženosťou. Na rozdiel od upanišádovej /nástikovej/ koncepcie sú tieto duše aktívne. Tieto neobmedzené potencie duší sú oslabované tým, že sú nútené žiť vo svete. Všetka činnosť- myšlienka reč i skutok dáva do duše prenikať jemnej hmote rozptýlenej v kozme a tej hovoria džinisti karma. Jemná hmota- karma sa v duši usadzuje a púta ju k telu. Tým je určená i podoba jej ďalšieho vtelenia.

Pri novom vtelení je novým jednaním stará karma očistená – stará jemná hmota je z duše odstránená, ale nová karma sa dostáva do duše miesto nej. V podstate ide o večný kolobeh a džinisti hovoria, že uniknúť mu môže jedine za dlhú epochu Džina, ktorý prichádza učiť a udržovať náuku. Pripustená je možnosť uniknutia z kolobehu vtelení pri veľmi tvrdej askéze a je to vykladané takto: dobrovoľnou a usilovnou askézou je jemnohmotná karma v duši dovádzaná rýchlo k dozretiu a môže byť odčinená. Potom duša vystúpi k najvyššiemu bodu vesmírneho priestoru a tam zotrvá v stave večnej blaženosti. Nové duše však stále prichádzajú na svet.

Duša ako taká je úplne duchovná, no všetko ostatné je v univerze hmotné a všetko sa skladá z najmenších a ďalej nedeliteľných látok Nemajú tvar, lebo čo má tvar, to možno ešte ďalej deliť. Sú to beztvaré a teda nepriestorové atómy /žeby náznak monád?/ Atómy opačných vlastností sa spolu spájajú /náznaky dialektiky/ a tak vznikajú akési zhluky vzdialene pripomínajúce molekuly, z nich sa potom vytvárajú živly a všetky veci až po jemnú karmickú hmotu i karmické telo- duša naplnená jemnou látkou. Sama duša mení svoj tvar podľa toho do akej bytosti je vtelená. Mahavíra neučil obvyklému vznikaniu a zanikaniu svetov, ale iba o nepravidelnom zhoršovaní a zlepšovaní sa sveta.

Kanonické texty sú veľmi rozsiahle, no je ťažké určiť čo je najstaršia vrstva. Mahavíra sa zrejme snažil odvrátiť žiakov od zbytočných metafyzických špekulácií. Pokladal ju za zbytočnú prekážku na ceste askéze a oslobodeniu. U Mahavíru je vševedúcosť iba prípadkom pri prehlbovaní asketických cvičení a ako každá činnosť i poznanie prináša do duše karmu. Na vytváranie karmy je najhoršia aktivita, filozofovať je ďaleko horšie ako mať vášne, vytvára to väčšiu karmu.

Cesta ku spáse je hlavne tvrdá askéza. Človek cvičí meditácie a zámerne sa trápi bolestivými telesnými pozíciami. Táto časť je spracúvaná veľmi podrobne. Asketické cvičenia sú prvou a poslednou povinnosťou asketického mnícha. Pomáhať blížnym, to tu nemá miesto, no ostáva striktný príkaz nezabíjať nič živé a zákaz ublížiť. Sú rôzne smery, niektorí chodia v bielom, ďalší sú tzv. vzduchom odetí- aby nezabili blchu alebo voš a musia dodržovať bezpečnosť pri kúpaní- aby nič nezabili. Džinizmus sa udržal dodnes, má asi milión prívržencov a sú v drvivej väčšine obchodníci- tak sa to zaužívalo v Indii. Väčšinou sú laici, mníšska obec je malá- pre veľmi asketické nariadenia. Džinista bol aj Mohándás Gándhí.