Ástika - Sánkhja, Jóga

Spoločenské vedy » Filozofia

Autor: ivanka88
Typ práce: Referát
Dátum: 02.08.2009
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 999 slov
Počet zobrazení: 3 584
Tlačení: 382
Uložení: 382
Filozofické systémy uznávajúce Védy ako autoritu voláme ástika alebo klasické systémy. Neklasické systémy neuznávajúce Védy voláme nástika.
 
Sánkhja
Jeden z najstarších systémov je sánkhja. Znamená to číslo. Sánkhja je ateistický dualizmus. V európskej filozofii to nemá obdobu. Na začiatku stojí stará upanišádová koncepcia átmanu. Átman je večný a nepremenný, stále ten istý. Je to átman bez atribútov, úplne čistá prapodstata ja. Nemá ani schopnosť vlastného tvorenia, pôsobenia či pohybu. Je to hranica abstrakcie psychična. Je to vedomie v stave hlbokého nevedomia, lebo bdelé vedomie by menilo svoj obsah. Na jednej strane jestvuje nemenný átman. No na druhej strane existuje samopohybujúci sa svet, rovnako reálny ako átman. Reálna je aj duša aj svet. Jedna z prvých sánkhjových myšlienok je zachytená v pozdejšej filozofickej vsuvke do Mahábháraty, v Mokšadharme. Hore sídli duša. Táto je neschopná pohybu a pod ňou je ostatný svet. Potom sa to rozvinulo ďalej.

Nevie sa, čo jestvoval zakladateľ o ktorom hovorí tradícia, Kapila. Najstarší text je od Išvarakrišnu. Jeho dielo Sánkhjakárika môžeme pokladať za klasickú verziu indickej filozofie. Na jednej strane stojí duša zvaná puruša /osoba, človek/. Vedľa stojí prahmota, prakrti. Existencia bohov je poprená, jednak pretože jestvuje zlo vo svete a aj preto, že ak by boh bol dokonalý, prečo by tvoril svet a ak bol nedokonalý, tak to už nebol boh. Jestvuje pluralita duší, pluralita átmanov. Ako sa ontologicky majú k sebe množstvo, až nekonečné množstvo átmanov v najvyššej abstrakcii sa nevie. Prakrti je jemná látka nevnímateľná zmyslami. Prakrti sa delí na tri guny: sattva, radžas, tamas- dobro, vášeň, temnota. Sattva sa prejavuje ako svetlo a ľahkosť a v človeku ako radosť, radžas ako vzduch, pohyb a v človeku bolesť, tamas je tiaž, zábrana a v človeku tuposť.

Vo východiskovom stave sú tri guny v poriadku, sú v rovnovážnom stave. No prakrti sa otrasie a začne sa rozvíjať svet. Pôvodná sánkhja hovorí že sa otrasie len tak, bez dôvodu. Rovnováha gún je porušená a začne boj medzi troma gunami. Vo všetkom existujúcom sú guny v nerovnováhe a boji, všade sa stav vecí mení, chvíľu má väčšinu tá, chvíľu iná guna. Prakrti sa v stave rovnováhy, keď sa nič nedeje nazýva nerozvinutá. Po otrasení nastáva istá vesmírna evolúcia. Z upanišád vieme o priorite vedomia, bráhma ako všejednotiaci duchovný princíp všetkého. Z vedomia začína aktivita. Malo to korene v skúsenostiach z meditácií, kde sa v tranze dostávali k vedomiu ako aktivite. Prvé z prakrti povstáva po otrasení poznanie /buddhi/, je najvyššie, z neho povstáva vedomie ja /ahamkára/. Z toho vzniká myslenie, desať zmyslových orgánov- 5 orgánov a funkcie. Vzniká 5 živlov, éter, vietor, žhavosť, voda a zem.

Jedna zo škôl sánkhje chcela rozmnožiť i prakrti pri átmanoch na nekonečný počet. No to by už bolo vytvorenie paralelných svetov. Poznanie /buddhi/ je v najlepšom kontakte s purušou- átmanom. No vedomie ja /ahamkára/ samo robí klamlivý dojem, že ono je tá duša, ten átman, ale to tak nie je, puruša je átman a ahamkára- poznanie ja je klamlivý dojem. No prakrti má za úlohu slúžiť dušiam. Bezduchá hmota musí byť ovládaná, musí jestvovať nejaký pozorovateľ hmoty- prakrti, to čo je zložené z gún musí mať protiklad v niečom nezloženom – átmane a ak by duša nejestvovala, protirečilo by to Védam! A ástika ich musí uznávať. Hmota je slepec, ktorý nesie chromého! Prakrti cez ahámkáru- vedomie seba klame átman, ktorý je neschopný pohybu i poznávania, átman je pasívny, totálna psychologická abstrakcia. Nositeľom karmy je jemné astrálne telo, toto jemné astrálne telo sa sťahuje do hrubých tiel, ale to sa tá karma puruši netýka. Jediná úloha duše, keďže duša je svetlo je osvietiť v hmote tú najvyššiu časť, poznanie, aby zistilo to poznanie, že človek nie je hmota. Akože duša- časť vedomia seba- džíva dostane od átmanu zásah akoby magnetom, lebo priamo sa nemôže aktivizovať, nech sa preberie a vedomie seba- ahámkára pošle ako zrkadlom odraz lúču duši- átmanu- puruši bolesť. A takto si átman iba uvedomí cez bolesť, že tam je nejaká prakrti a že tá ju zavádza že ahámkára- uvedomenie seba je pravé ja, ale nie je to pravda, je to klam, treba to spoznať a o to ide. Potom sa duša oslobodí a prestane kolobeh prevteľovaní astrálneho tela. Táto filozofia je poriadne komplikovaná, zamotaná a navyše aj nedomyslená.
 
Jóga

V podstate je to škola veľmi podobná sánkhji, z nej aj vychádza. Úlohou je dosiahnuť oslobodenie. Buddhi- poznanie je tu nazvané veľké ja /máhátman/. Je to púhe bytie, nie je napojené na psychiku, je to východisko všetkého ostatného. Z tohto máhátmánu povstáva vedomie ja- ahámkára a takisto 5 živlov. Vnímanie má poskytovať duši- átmanu myslenie /manas/. Všetky psychické orgány sú nekonečne veľké, nejestvuje teda nijaké jemnohmotné telo. Ako hovorí Jógasútra: „Tak môže jogín ovládnuť všetko, od najmenšieho atómu až po najväčšiu veličinu.“ Tu má veľký význam karma spojená so skutkami. Kým v sánkhji karma nie je so skutkami spojená, ale iba s omylom, tu je karma bytostne spojená so skutkami a od toho závisí aj proces prevteľovania.

Veci sa menia podľa svojich vlastností. Komentátor Jógasútry Vjása ide ďalej a hovorí. Veci sa menia podľa vlastností, vlastnosti podľa znakov a ešte podľa stavov. Všetok tento trojitý proces sa deje naraz a diskrétne, ako v kvantovej fyzike. Nositeľom psychického stavu je duch /čitta/. Všetky psychické stavy sú iba jeho vlastnosti. Všetky trvajú iba okamih, vznikajú a hneď zanikajú, ale na ne sa nabaľujú ďalšie stavy. No v nekonečnom psychickom orgáne to zanecháva trvalý pamäťový dojem. Všetky stavy, ktoré nie sú prítomné v danom okamihu aj tak jestvujú. Sú iba na inom stupni bytia a môžu kedykoľvek vystúpiť na povrch, napr. ako skryté vášne. Dojmy z celého života sa po úmrtí spoja a vyvolajú nové vtelenie.

Treba sa zbaviť 5 poškvrnení.
Sú to nevedenie, vedomie ja, žiadostivosť, nenávisť, túha po živote. Ak sa to stane, rozpustí sa čitta /duch/ v prakrti a viac nevzíde. Vedie k tomu jóga, osemčlenná cesta. Sú to: zdržanlivosť, kázeň, cvičenie k zaujatiu polohy tela, kontrola dychu, zadržanie zmyslov, pozornosť, meditácia, koncentrácia. Okrem osemčlennej cesty jestvuje aj tzv. potlačovacia jóga. Tá je ťažšia, musí byť potlačených päť činností ducha: správne poznanie, omyl, predstava, spánok a pamäť. Potlačujú sa tam všetky životné funkcie, je to tvrdo asketická cesta. Aj tu sa prejavuje indická fascinácia popieraním života.

Pozdná jóga zavádza pojem boh /Išvara/. Boh je duša, ktorá je oslobodená od večnosti, teda od nepamäti. Spája sa iba s najvyššou formou hmoty, aby sa do nej vtelila. Jogín ho má vzývať hovorením slabiky óm a meditovaním o bohu. Potom sa ľahšie prekonávajú prekážky. Je to dodané pozdejšie a pôsobí to zbytočne.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1

Kľúčové slová

Vyhľadaj ďalšie študentské práce pre tieto populárne kľúčové slová:

#vecný text


Odporúčame

Spoločenské vedy » Filozofia

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.017 s.
Zavrieť reklamu