Johann Gotlieb Fichte

Spoločenské vedy » Filozofia

Autor: ivanka88
Typ práce: Referát
Dátum: 03.08.2009
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 629 slov
Počet zobrazení: 5 121
Tlačení: 510
Uložení: 518
Ovplyvnila ho najmä Kantova Kritika súdnosti. Bol to nielen vynikajúci filozof, ale aj jeden z najlepších rečníkov všetkých čias. Nebojácne rečnil proti Napoleonovi a vyzýval na odpor proti nemu. No nedožil sa pádu Napoleona, lebo roku 1814 zomrel na infarkt. Hovorieval, že človek si volí takú filozofiu, aký je sám. Podľa neho musia jestvovať iba dva dôsledné filozofické systémy. Buď filozofia vykladá iba skúsenosť, a tak vykladá v podstate ľudskú predstavu vecí. Vtedy ide o dogmatizmus, senzualizmus a materializmus. No pokiaľ odvodzujeme veci z predstavy samotnej, dôjdeme do idealizmu. Tie povahy, ktoré sú pasívne volia skôr dogmatizmus, tie ktoré sú samostatné zvolia radšej idealizmus.

Fichte sám volí idealizmus. Je to podľa neho jediný dôsledný systém. Z bytia vecí sa toho nedá veľa vyvodiť, ale ak vychádzame z myslenia, potom nám to produkuje predstavy o veciach, našu skúsenosť. Dôležité je teda myslenie. Na počiatku filozofie je mysliaci subjekt. Sám mysliaci subjekt kladie sám seba, pretože Ja kladie pôvodne práve svoje vlastné bytie. Táto zásada má vyjadriť ten čin, ktorý sa nevyskytuje pri empirickom skúmaní nášho vedomia, ale sama spočíva na vedomí. Vedomie urobí čin možným. Rozum je stvorený až činom. Fichte sa neuspokojuje s tým, že teoretický a praktický rozum Kant postavil vedľa seba, aj keď oba sú Vernunft. Fichte hovorí o primáte praktického rozumu, niečo vytvoriť, vykonať čin, to je to správne. Rozum /Vernunft/ sa nemá nechať zviazať tak ako u Kanta, ale ísť smelo na pole ktoré sa nedá rozhodnúť, vykonať čin.

Kantova vec osebe musí byť úplne odmietnutá.
Sama skúsenosť, z čoho vychádzam má svoj prameň v Ja. Toto Ja nie je empirické, ale transcendentálne, čiže nejde o Ja, ktoré je limitované tým, že kvôli hraniciam poznania z neho zostane iba to čo vnímame, ale je to Ja ktoré je bez hraníc. Keď sa Ja stretáva s niečím cudzím, s niečím čo nie je Ja. V pocite sa cítome, ako keby sme sa dotýkali niečoho cudzieho. A práve tak, síce slobodne, ale tak že si to neuvedomujeme vytvárame Ne-Ja. Nie je to ja, a tak podľa zákona sporu to je Ne-Ja. Je to pocit dotyku z vonkajšku, ale je to vytváranie Ne- Ja, čin. Čiže Ja sa dotýka niečo cudzie a Ja si slobodne vytvorí Ne-Ja. Čistý teoretický rozum neodpovie na otázku, prečo Ja proste nenechá všetko na pokoji a nie je samo. Na to musíme vstúpiť na územie metafyzických predpokladov a cez praktický rozum odpovedať: Ja je čistou, nekonečnou činnosťou. No aby Ja mohlo byť činné, musí prekonávať prekážky. Ale vnútri je iba Ja a nijaká prekážka. Tak si ju musí vytvoriť. Vytvára si to tak, že Ja si samo sebe kladie hranice, aby ich mohlo prekonávať. Ne- Ja je kladené preto, aby bola možná práca a boj- hovorí Fichte typickým nemeckým slovníkom. Lenže ak sa kladie Ja a proti nemu Ne-Ja, navzájom by sa zrušili. Tak sa musia negovať iba čiastočne. Preto v Ja sa kladie oproti čiatočnému Ja čiastočné Ne-Ja.

Filozofiu označuje Fichte ako vedoslovie.
V teoretickej časti vedoslovia treba objasniť, ako Ja dochádza k svojím predstavám. Ja sa kladie ako obmedzené cez Ne-Ja a je činné práve preto, lebo sa sebaobmedzuje, lebo si kladie prekážky. Praktické vedoslovie nám hovorí, že Ja sa obmedzuje, lebo jeho podstatou je činnosť. Fichte rozvíja aj svoju etiku. Hovorí, že jednanie je mravné vtedy, pokiaľ človek v súlade s absolútnou samostatnosťou Ja prekoná závislosť Ja na prírode. Ja si má určovať svoju slobodu. Lenivosť v človeku je radikálne zlo. Človek sa má dostať do stavu tvoriacej aktivity. Fichte si vytýčil svoj kategorický imperatív: Jednaj vždy podľa najlepšieho presvedčenia o svojej povinnosti.

Má i svoju sociálnu filozofiu. Každý štát musí zaručiť človeku možnosť žiť z práce. Nedobrovoľná nezamestnanosť by nemala jestvovať. Občan musí dostať tú časť čistého domáceho produktu, ktorá zodpovedá jeho práci. Štát má mať v hospodárskej oblasti plán a má vládnuť aj nad výchovou. Až nečakane liberalisticky formuluje všeobecnú vetu práva: „Voči mne vonkajšiu slobodnú bytosť musím vo všetkých prípadoch uznávať ako takú, t. j. obmedziť svoju slobodu pojmom jej slobody.“

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1

Kľúčové slová

Vyhľadaj ďalšie študentské práce pre tieto populárne kľúčové slová:

#fichte #3410 priklady #empiricko senzualistický model #transcendentálny idealizmus #fichte filozofia


Odporúčame

Spoločenské vedy » Filozofia

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.022 s.
Zavrieť reklamu