Filozofia francúzskeho osvietenstva - predstavitelia

Spoločenské vedy » Filozofia

Autor: ivanka88
Typ práce: Referát
Dátum: 03.08.2009
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 097 slov
Počet zobrazení: 8 544
Tlačení: 541
Uložení: 568
Prvým francúzskym osvietencom bol Pierre Bayle. Domnieval sa, že cirkevné dogmy či už katolícke alebo protestantské odporujú rozumu. Ale o tom je viera, že sa to nedá dokázať rozumom. Bol za oddelenie cirkvi od štátu, v spoločnosti ktorá sa chová k náboženstvu indiferentne a kde panuje úplná náboženská sloboda a tolerancia to ide lepšie. Etika je úplne samostatná a nemusí závisieť na náboženstve. Jeho skepticizmus ide ďalej, dokonca hovorí že ani matematické tautológie nie sú nevyvrátiteľné.

Významným intelektuálom tej doby bol Francois Arouet Voltaire.
No ako filozof nebol originálny, zastával deizmus, no hovorí že štát nemôže byť ateistický ale z hľadiska morálky by ľudia sami chceli počúvať o bohu. Zastáva nesmrteľnosť duše. No to náboženstvo je rozumové, deistické. To za čo Voltaire predovšetkým bojoval boli ľudské práva pre každého a rovnosť všetkých občanov pred zákonom. Snažil sa odstrániť absolutizmus, nerovnosť, nespravodlivosť- proste bojoval za stav ktorý je dnes považovaný za samozrejmý. Hmota podľa neho nie je čosi úplne odlišné od myslenia, samo vedomie je vlastnosťou hmoty. V sociálnej filozofii vynikol Charles Louis Secondant Baron de la Brede et de Montesquie. Napísal diela Perzské listy a Duch zákonov. Hovorí o tom, že spoločenské zriadenie je podmienené geografickými a klimatickými podmienkami.

Zákony musia byť konkrétnemu národu prispôsobené tak,
že to musí byť veľká náhoda, ak zákony jedného národa vyhovujú inému. Kým prirodzené právo sa vytvára na základe vlastností ľudskej bytosti, pozitívne právo sa odvodzuje z vývoja spoločnosti. Verejné právo má upraviť vzťah medzi ovládanými a ovládajúcimi, súkromné právo hovorí o zákonoch medzi všetkými občanmi a medzinárodné právo má dbať na to, že si majú národy v čase mieru prejavovať čo najviac dobra a v čase vojny čo najmenej zla. Za najlepšiu formu vlády považuje konštitučnú monarchiu. Dôsledne zastáva náboženskú toleranciu. To čo je u neho asi najvýznamnejšie, je teória deľby štátnej moci, ktorá je modifikáciou Lockových názorov. Každý štát má 3 moci: zákonodárnu moc, výkonnú moc- a/ výkonnú moc pre medzinárodné právo, b/ výkonnú moc pre občianske právo, súdnu moc na trestanie zločinov a rozsudzovanie sporov jednotlivcov.

Významná bola príprava encyklopédie. Na jej vydaní sa podieľali mnohí osvietenci. Najvýznamnejšiu úlohu hrali Denis Diderot a Jean d´Alembert. V Anglicku vydal Chambers Univerzálny slovník. Šlo o slovník encyklopedického významu a Francúzi sa snažili napísať niečo ešte lepšie. No vo Francúzsku bolo pre rozšírenie vzdelania potrebné vydať novú encyklopédiu. Po mnohých rokoch bojov s cenzúrou ktorá sa snažila zabrániť pred vydávaním diela myšlienkovo nezávislého od cirkvi a kráľa vyšlo všetkých 8 dielov encyklopédie. Bola to prvá novodobá vedecká encyklopédia. Prispela k zmene myslenia inteligencie predrevolučného Francúzska.

Denis Diderot bol významný nielen Encyklopédiou. Z hľadiska prirodzenej teológie dospel k panteizmu. Nebol materialistom a ani ateistom. Z hľadiska vzniku života zastával dnes už opustenú vitalistickú pozíciu. Živá hmota sa sama dokáže meniť a vyvíjať, každá častica hmoty aj pociťuje a má možnosť regulácie. Organizmus je súhrn dielčích organizmov smerujúcich k jednotnému cieľu. Taktiež požadoval odstránenie absolutizmu, toleranciu, voľnú ekonomiku a oddelenie cirkvi a štátu. Významný bol v estetike. Príroda je esteticky neprekonateľne dokonalá. Z hľadiska umenia je najlepšia pozícia naturalizmus a realizmus. Človek má morálne interpretovať prírodu, umenie má mať aj didaktickú funkciu.

Určite najvýstrednejší osvietenec je Jean Jacques Rousseau.
Nemá kladný postoj k vzdelaniu a civilizácii. V prirodzenom stave spoločnosti si boli ľudia rovní, boli slobodní a šťastní. Všetky vedy a umenia vznikli iba na to, aby zdôraznili nedostatky človeka. Astronómia vznikla z poverčivosti, geometria z lakomstva po pôde, filozofia vznikla z pýchy, umenie slúži iba prepychu, rétorika nenávisti, história slúži tyranom, právo nespravodlivosti. Základné ľudské potreby sú telesné. Prirodzený prírodný človek je vznešená bytosť a je dokonale mravný. Všetko mu je citom prirodzene prístupné, takýto človek nemá filozofické problémy. Je to v podstate večné dieťa prírody. Nepozná ani žiarlivosť a je vo všetkom slobodný. Nie je ani výchova detí, proste dieťa výchovu nepotrebuje. Nebola ani rodina, ani vlastníctvo. No potom prišiel zlom. Najprv sa vytvorila rodina, potom začala deľba práce, jeden bol schopnejší, iný nie a ľudia sa začali deliť.

No hlavný zlom prišiel vtedy, keď prišiel človek,
ktorý si ohradil trocha pôdy a povedal- toto je moje a mal naokolo dosť hlupákov, ktorí to akceptovali. Potom sa na obranu vlastníctva vytvorili spoločenstvá a štáty a vznikla zlá civilizácia. Štáty a civilizácia sú od počiatku podvod. Revolúcia ktorá zvrhne tyrana je nielen oprávnená, ale dokonca logická! No v súčasnosti už nemôžeme zrušiť civilizáciu, to sa nedá. Jedine môžeme ustanoviť spoločenskú zmluvu. My sa vzdáme prirodzenej slobody a neobmedzeného práva na všetko, a za to dostaneme občiansku slobodu a ochranu všetkého čo máme. Je to zmluva spravodlivá, zákonná, užitočná a trvalá. V etike ale aj pedagogike zdôrazňoval cit pred rozumom, ako to dokumentujú jeho diela Emil a Nová Heloisa.

Významným filozofom, ktorý nadväzoval na Descartesa bol Julien Offray de La Metrie. Sám sa za karteziána vyhlasoval. R. 1748 vydal svoj hlavný spis Človek- stroj. Hmota samá má v sebe zdroj života a pohybu. Život a pohyb majú aj najmenšie časti hmoty. Uvádza primitívne dôkazy, napr. že srdce vyňaté z tela ešte bije alebo že z rozseknutého nezmara vzniknú dva jedince. Jestvuje len hmota nadaná schopnosťou života, vedomia a pohybu. Myslenie a duševná činnosť sú iba telesné produkty, produkty mozgu. Telo je mechanizmus, La Metrie proste prehodil myšlienku reflexného oblúka zo zvierat na človeka, v tomto vychádza z Descartesa. Bol až zaslepený ateista, len bez boha môžeme byť slobodní, spoločnosť ateistov je ku šťastiu spoločnosti nutná atď. Zastáva hedonizmus, treba si užiť slasti kým je čas. Hovorí, že zločincov treba skôr liečiť ako trestať, lebo sú chorí. Povedal jednu existencialistickú myšlienku- Človek bol možno vrhnutý na zem bez toho aby sa opýtal- prečo?

Etiene de Condillac vychádza z Lockovej teórie poznania.
Škrtol jeho vnútornú skúsenosť, reflections a ponechal iba sensations. Všetko pochádza zo zmyslov. Ak by sme neživej soche dali jediný zmysel, napr. čuch, začala by myslieť, rozvinul by sa psychický a intelektuálny život. Kombinovaním pocitov sa dostaneme do tých najzložitejších intelektuálnych myšlienok. No poznáme iba pocity a nie to čo je za nimi. Teda nemožno rozhodnúť o metafyzických otázkach a ani o existencii a neexistencii boha. Filozofia a veda má usporadúvať pocity. Najlepšie sa to robí, ak pracuje so znakmi. Týmto naznačil líniu pozdejšieho vývoja logického pozitivizmu. No hmota je donekonečna deliteľná a nemožno aby ona myslela. Možno predpokladať nejakú nesmrteľnú dušu, ako substrát pre vedomie. No ide iba o predpoklad, o vieru a takto je to aj s náboženstvom. Môže byť určité zjavené náboženstvo, proste na základe viery v zjavenie, ale nie prirodzené náboženstvo. Za základný zmysel považoval hmat.

Jean d´Alambert, spoluautor slávnej Encyklopédie bol v podstate pozitivista ešte pred Comtom. Cieľom vedy a filozofie je stále bohatšie poznanie. Toto poznanie nesmie byť zastrešené žiadnou dogmou, ani metafyzickou, ani náboženskou. Významnými filozofmi ešte boli: Paul Heinrich Dietrich Holbach, jeho hlavné dielo je Systém prírody a je nazvaný biblia materializmu. Okrem materializmu bol aj dôsledným ateizmom a antikresťanom, volali ho osobný nepriateľ boží. Claude Adrien Helvetius, bol materialista a ateista, zaujímavejšia je jeho etika. Hovoril, že ak sa človek stará sám o seba, možno jeho egoizmus využiť v prospech dobra celku, dobra celej spoločnosti, hovoril že v etike platí zákon záujmu. Za podstatné považoval práve dobro celku. K tomu na pomôže predovšetkým výchova, ona prekoná rozpor medzi vlastným záujmom a zákonom celku.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Spoločenské vedy » Filozofia

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.019 s.
Zavrieť reklamu