Francis Bacon

Vyskytujú sa špekulácie, či Francis Bacon a Shakespeare nie sú tá istá osoba, ale väčšina literárnych historikov to odmieta. Ešte je v mnohom závislý na scholastickom aristotelizme, ale zavádza už mnoho nového. Jeho dielo je aforistické, písal v podobe aforizmov. Jeho hlavné dielo je Nové Organon. Je to ambiciózny názov, vzhľadom na Aristotelovo Organon /Základné Aristotelovo dielo o logike- tvoria ho Kategórie, Prvé analytiky, Druhé analytiky, Topiky, O vyjadrovaní a O sofistických dôkazoch/. Vedy rozdeľuje na historické, básnické a filozofické. Filozofické vedy rozčlenil na teológiu, vedu o prírode a vedu o človeku. Bacon sám kresťan nebol a teológia ho vôbec nezaujímala. No zrejme nebol ateista, keď povedal, že ak sa priblížime k vede, odvedie nás od Boha, no ak sa jej venujeme dlho, privedie nás späť. Súčasná fyzika to v celej šírke potvrdzuje.

Bacon toho vo filozofii veľa nerozpracoval, v podstate nevytvoril nijaký systém. Za východisko vo filozofii a takisto aj vo vede považoval empíriu- skúsenosť. K poznaniu dochádzame indukciou. Znamená to, že z konkrétnych údajov jednotlivín zovšeobecnením získame určité tvrdenie. Metóda, ktorá má overovať správnosť poznania je experiment.

U Bacona je zaujímavá jeho teória omylov. Omyly nazýva idoly. Sú to- a/ idoly rodu. Ide o omyly vzniknuté zo samej ľudskej prirodzenosti- z toho že sme ľudia. Je to obmedzenosť zmyslov ako aj náchylnosť predčasne generalizovať a vidieť že veci majú nejaký účel. Hľadanie účelu považuje za nezlučiteľné s prácou vedca. b/ idoly jaskyne- sú to omyly spôsobené individuálnou schopnosťou konkrétneho človeka- predstavme si priemer jaskyne- raz je široký a šlo by sa cezeň rýchlejšie, inde je úzky a cesta čohokoľvek by bola pomalšia.  c/ idoly trhu vznikajú na základe jazyka. Ide o zlé alebo nedostatočné definovanie pojmov, proste nedostatky zapríčinené nepresnosťami a nekonzistentnosťami v prirodzenom jazyku.
d/ idoly divadla- tieto omyly vznikajú následkom nekritického preberania autority- je to pravdivé lebo to povedal On- či už je to Marx, Aristoteles, Platón, Hegel, Hitler etc., proste povedal to niekto významný a hotovo /alebo tak je napísané v učebnici/.

Bacon je známy aj svojou porovnávacou tabuľkou. Z dnešného pohľadu je to primitívna metóda, ale vtedy to bolo revolučné. Ideme popisovať jeden jav. Určíme si, kde by sa mohol vyskytovať- a z toho urobíme tabuľku. Tam kde sa v predpokladanej oblasti vyskytuje- to je tabuľka pozitívnych inštancií. Tam kde sa nevyskytuje- to je tabuľka negatívnych inštancií. Teraz to porovnáme kde sa nevyskytuje jav a kde áno a máme porovnávaciu tabuľku- a to je výsledok sledovaného javu a jeho vedecký opis. Na tie časy to bolo nové a nevídané, hlavne iné. Zaujímavé je, v čom vidí Bacon význam filozofie. Tá má úplne konkrétny cieľ a to pomáhať vede vo vynálezoch. Bacon hovorí o nových strojoch, o vyvolávaní umelého počasia, o praktickej perspektíve genetiky, o voňavkárskom priemysle... . Bacon sa vo filozofii zaujíma o techniku. Hovorí, že treba odvrhnúť staré svetonázorové koncepcie a vedu podriadiť experimentu a indukcii.

V čom je Bacon blízky stredoveku? Primárnym predmetom filozofického skúmania je u Bacon pohyb a má dôjsť k podstate vecí. Vníma ju ako esenciu zloženú z látky a formy- proste čistý Aristoteles. Kvalitu tiež vnímal ako patriacu substancii. Pravdivé je len objavenie foriem. Hovorí, že sa dá skúmať koľko je v tele ducha a koľko látky. Dosť sa držal v metafyzike Aristotela a neuznával súčasnú vedu, Kopernika odmietal, Galilea nepokladal za hodného pozornosti, Vesalia, Harveya tiež neuznával. Jeho sociálnofilozofickou prácou je Nová Atlantída. Ide o taký ideál štátu, kde by základ riadenia štátu tvorila veda.