Albertus Magnus & Tomáš Akvinský

Spoločenské vedy » Filozofia

Autor: ivanka88
Typ práce: Referát
Dátum: 04.08.2009
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 593 slov
Počet zobrazení: 6 292
Tlačení: 501
Uložení: 494
Albertus Magnus je učiteľom Akvinského. Mal obrovské encyklopedické vedomosti a volali ho doctor universalis. Jasne rozlišoval medzi otázkami rozumu, ktoré sa dajú zodpovedať len čistým rozumom a medzi otázkami viery, ktoré sa dajú rozlišovať iba zjavením. Na otázku večnosti sveta nie je možné zodpovedať skrze prirodzený rozum, ale viera nám dáva odpoveď. Všetko je zapríčinené Bohom ako najvyššou pravdou. Individuálne duše sú nesmrteľné. V etike hovorí o slobodnej vôli a zdôrazňuje úlohu svedomia. Veľmi sa zaoberal prírodnými vedami a patrí medzi najväčších prírodovedcov svojej doby.

Tomáš Akvinský bol na svoju dobu neskutočne vzdelaný. Vari najvýznamnejšia je jeho ontológia, podáva ju v diele De ente et essentia /O súcne a bytí/. Zmyslovo vnímateľné súcno /ens/ je mnohé. Rovnako ako u Aristotela sa v súcne ukazuje rozdiel medzi možnosťou a skutočnosťou. Neopracovaný kameň je možnosťou sochou, no skutočnosťou len skala. Ak sa konkrétne súcno premieňa, mení, podľa čoho je jednotné? Je to podľa formy, causa formalis. To neurčité, čo forma určuje je látka /causa materialis/. Látka je principium individuationis u Akvinského ako u Aristotela. Každé súcno je látka plus forma. Látka a forma spolu sú bytnosťou, essentia alebo quidittas, čosť. Je to čo vec je. Lepšie je užívať latinský tvar quidittas a essentia, je to presnejšie než preklad. Okrem essentie- quidittas jestvuje aj bytie- esse. Môžeme myslieť len látku a formu. Je to quidittas a kým je v možnosti, nemôže mať akcidenty- náhodné vlastnosti. Do skutočnosti môže qudittas, essentiu priviesť boh. On je čisté byť, čisté esse. Skutočne jestvujúca vec = Quidittas /látka a forma/ + existentia. Existovať začína qudittas tak, že jej boh ktorý je čisté bytie dá to jestvovanie, dá jej existenciu. Quidittas a existentia = substantia. Jestvujúca vec sa nazýva substancia. Iba boh je číre bytie. A on dáva veciam jestvovanie. Urobí akt bytia.

Akvinský sa pýta, aké predikáty, pojmy je možné pririeknuť každému súcnu. Dochádza k záveru, že každý pojem je: jeden, pokiaľ má akt bytia. Ďalej je to realita- každá vec má určitý obsah /forma a matéria/. Každé súcno je aj niečo. Pokiaľ jestvuje duša, môže vnímať aj iné transcendentálne kategórie. Je to pravda, dobro a krásno. Pravda je u Akvinského definovaná ako zhoda veci a rozumu. Veritas est adequatio rei et intelectus.

Všetko stvorené je vo svojom bytí udržované bohom. Anjeli sú špecifický tým, že nemajú látku ktorá je printipium individuationis. Preto nie sú indivíduá, ale jeden exemplár je súčasne aj druhom anjela v počte jeden. Duša človeka ako forma tela si svoju individualitu uchováva tým, že nikam inam nevstúpi a zostane jedna.

Akvinský sa veľmi zaoberal vzťahom filozofie a teológie. Robí tak v základnom diele Suma teologická. /Okrem toho napísal aj Suma filozofická (Suma proti pohanom)/. Pýta sa: stačí iba študovať filozofiu a odpovie nám tá na všetky otázky? Aristoteles diskutuje o teológii v rámci filozofie a nebolo by potrebné mimo nej nič iné. V tomto čase Viliam z Moerbeke prekladá Aristotela a vzdelanci ho bežne čítajú, vzniká aristotelovský ošiaľ. No je potrebné vysvetľovať problémy aj z ďalšieho zorného uhla než je filozofia. Aj na Zem sa dívame z hľadiska geografie i z hľadiska astronómie. Človek potrebuje aj spásu a pre ňu je tu zjavená teológia, náuka na základe božieho zjavenia. Ak majú ľudské bytosti v konaní smerovať k poslednému cieľu, je potrebné študovať aj ďalšiu disciplínu než je filozofia. Potrebné pre kresťana sú aj filozofia aj teológia. Filozofiou človek dokáže veľa. Teológia je potrebná na spásu, filozofia na inú múdrosť, no aj na to, aby sme pomocou nej lepšie pochopili teológiu. Jestvuje dvojaká pravda, filozofická i teologická a tie sa dopĺňajú. Akvinský neuznáva ontologické dôkazy boha, len skúsenostné /podobne ako v Monologiu/.

Dobro je také súcno, ktoré pre iné súcno predstavuje zdokonalenie a cieľ pre jeho úsilie. Najvyšším ľudským cieľom je šťastie. Cnosti sú teoretické /náboženské/- viera, nádej a láska; a kardinálne- najlepší stav prirodzených schopností /múdrosť a chytrosť, spravodlivosť, statočnosť a umiernenosť/. Teda Pavol z Tarzu plus Platón.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1

Vyhľadaj ďalšie študentské práce pre tieto populárne kľúčové slová:

#tomas akvinsky #akvinský #aristoteles a akvinský #Suma proti pohanom Tomáš Akvinský #tomaš akvynsky #suma filozofická


Odporúčame

Spoločenské vedy » Filozofia

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.016 s.
Zavrieť reklamu