Roger Bacon a Raymondus Lullus

Myslitelia orientovaní prírodovedne a formálnovedne
 
Roger Bacon bol dosť závislý od Avicennu. V metafyzike nie je originálny. Boh stvoril svet z ničoho, je prvá príčina, večne pôsobiaca, obsahuje v sebe samom vzory vecí a je vševedúci. Je bez pohybu, je aktívnym intelektom. Univerzálie osebe nejestvujú, sú to len gnozeologické kategórie. Boh stvoril jednotliviny, ľudí a nie ľudstvo. Sám hovorí, že jednotlivina je lepšia než univerzálie.

Hmota je jedna, spoločná všetkému stvoreniu. Je to všeobecná podstata, vždy sa spája s pojmom. Sú tri mody hmoty- nebeské telesá, sublunárny svet a inteligencie. Jednotliviny sú vybudované v etážovej štruktúre. Forma nižšej jednotliviny je  matériou pre vyššiu jednotlivinu, a matéria je formou pre nižšie jednotliviny. V hmote sú tzv. semenné zárodky /rationes seminales/. Duša je stvorená Bohom a je formou tela.

Zaujímavá a veľmi známa je jeho teória o species. Species je nejaká hmotná alebo nehmotná emanácia. Je napríklad Slnko a jeho species je svetlo. Svetlo je species a veci to prijímajú. Tým sú vlastne videné. Species sa šíria podľa zákonov svetla a optiky a Bacon si myslí že aplikovaním matematiky sa dá prísť ku komplexnému popisu prírody. Aj duchovné súcna vysielajú svoje species. Boh Otec vysiela Krista ako species, ktorý je s ním do podstaty identický. Species majú byť prostriedkom pre vlastnú komunikáciu. Zrejme tu mal Bacon akési intuitívne predstavy o elektromagnetickom vlnení. To môže byť skutočnosť, Bacon mal geniálnu intuíciu a vo svojej dobe predpovedal veľa vynálezov, napr. automobil, výbušniny, lupu ktorá zapáli nepriateľa etc...

Za vzor a základ vedy považuje Bacon matematiku. Ako prvý postuloval ideálnu vedu ako dôsledne empirickú. Špekulatívnu deduktívnu vedu považoval za nedostatočne fundovanú. Význam skúsenosti pre vedu je základný. No popri zmyslovej skúsenosti jestvuje aj mystická skúsenosť a tá vedie k vedeniu o Bohu. Celá pravda je daná aj božím zjavením a aj sama filozofia je daná ako zjavenie božie. V pomere filozofie a teológie je za primát teológie. Veda je čosi iné a teológia iné, no teológia je tá nespochybniteľná. Teológovia by mali byť zároveň i empirickými vedcami a práve oni na čele s pápežom by mali vládnuť.

Raymondus Lullus sa v prvom rade preslávil svojím dielom Ars magna /Veľké umenie/. Stal sa tým predchodcom umelej inteligencie. Vypracoval tabuľky, obsahujúce základné všeobecne platné termíny, ktorých kombináciou dokážeme dosiahnuť správne odpovede na všetky otázky a vraj to prinesie i nové heuristické možnosti a prenikneme tak do tajomstiev prírody, „ars inveniendi veritatem“- umenie pravdy vynachádzania. Zostrojil prístroj, kde na siedmych sústredených vpísaných kružniciach boli vypísané filozofické pojmy a pomocou otáčaní vznikali kombinácie, ktoré mali prinášať riešenia všetkých mysliteľných problémov filozofie. Vychádza z princípu absolútnych transcendentálnych pojmov s objektívnych vzťahov vo svete, ich súvislosť hľadá pomocou kombinačných vzťahov v jednotlivých figúrach prístroja. Napr. figúra A je o vlastnostiach božích a výstavbe sveta, figúra T je o význame etc.. Trojuholníky a štvoruholníky v prístroji určujú zlučiteľnosť jednotlivých figúr. Pri konštrukcii tejto sústavy Lullus očividne čerpal z kabaly, židovskej gnózy. Práve kabala zobrazuje jednotlivé prvky vedenia s pomocou písmen či iných symbolov a tie zase cez kombinatoriku, pričom tieto postupy sa dajú zobraziť geometricky ako kruhy, trojuholníky a podobne.