„Komunita je sociálna skupina determinovaná geografickými rozmermi a / alebo rovnakými hodnotami a záujmami. Jej členovia sa poznajú a sú vo vzájomnej interakcii. Funkciou je vytvoriť osobitnú sociálnu štruktúru, predvídať a tvoriť normy, hodnoty a sociálne inštitúcie.“ (Hanzlíková a kol., 2004)
Hartl (1997) definuje komunitu ako miesto, kde človek môže získať emocionálnu podporu, ocenenie a praktickú pomoc v každodennom živote.
Komunity sa chápu ako určité geografické územia a vzťahy medzi ľuďmi. Podstatou komunity sú zložky: ľudia, sociálna interakcia, územie. Komunita má tri dimenzie: ľudí, miesto a funkciu.
Koncepcia komunity ako klienta zahŕňa komplexný proces zmeny. Je smerovaná k zlepšeniu situácie pre komunitu na viacerých úrovniach. Zdravotné problémy, ktoré sú výsledkom životného štýlu napr. fajčenia, zhonu a iných sa nedajú riešiť oslovením jednotlivcov, aby sa zbavili zlozvykov a osvojili si správne návyky.
Voľba spôsobu života pre udržanie zdravia jednotlivca je úlohou spoločnosti. Podpore rodiny, priateľov, systému komunitnej zdravotnej starostlivosti zodpovedá zdravotná politika krajiny, únie.
Charakteristika komunity podľa J.W. Gardnera (1999) je nasledovná:
Matoušek (2003) udáva nasledovné typy komunít:
nácvik zručností a postojov.
Komunitná práca je činnosť zameraná na vyvolanie a podporovanie zmeny. Používa sa na riešenie problémov v miestnom spoločenstve.
Vzťahuje problémy jednotlivcov a skupín k zdrojom a možnostiam komunity. Zapája do riešenia problémov občanov, miestne organizácie a inštitúcie. Vedie k prerozdeleniu zdrojov, zodpovednosti a kompetencii. Rozširuje možnosti ľudí ovplyvňovať dianie okolo seba. Zároveň znamená spôsob
prístupu k ľuďom s cieľom ich aktivizovať a zapojiť do riešenia problémov prostredníctvom projektov.
Proces komunitnej práce obvykle delíme na: zisťovanie a analýzu potrieb, plánovanie, realizáciu a vyhodnotenie.
S pojmom komunitnej práce úzko súvisí aj pojem komunitnej starostlivosti. Znamená také zameranie zdravotných, sociálnych a ďalších služieb, vrátane vzdelávania, ktoré umožňujú hendikepovaným a zraniteľným (vulnerabilným) osobám zostať vo svojej komunite a žiť v nej plnohodnotný život.
Vulnerabilnými skupinami obyvateľstva rozumieme ohrozené a krehké skupiny populácie, vystavené zvýšenej záťaži alebo žijúce vo zvlášť nepriaznivých životných podmienkach. K nim patria najmä ženy, deti, vyššie vekové skupiny, etnické skupiny, nezamestnaní, bezdomovci, osoby so závislosťou na alkohole alebo drogách, osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, osoby v dlhodobej inštitucionálnej starostlivosti, osoby, žijúce v izolácii a ďalší.( Šulcová a kol., 2004)
Pojem komunitná medicína je chápaný vo svete rôzne. Obvykle zahrnuje aspekty zdravia a choroby v komunitnom prostredí, charakteristiky primárnej starostlivosti a jej prepojenie so starostlivosťou špecializovanou, otázky kontinuálnej starostlivosti, domácej starostlivosti, prevencie a podpory zdravia, vzťahu ku zdraviu, otázky kvality života, starostlivosť o duševné zdravie, úlohu rodiny v starostlivosti o zdravie, ale tiež činnosti odborných lekárskych spoločností a ďalšie aspekty.
Komunitná medicína je časť verejného zdravotníctva, zaoberajúca sa ochranou a podporou zdravia ľudí, žijúcich v komunitách a zdravotnou a sociálnou starostlivosť o vulnerabilné skupiny ako i zdravotnou starostlivosťou v mimoriadnych situáciách.
Komunitná starostlivosť zahŕňa primárnu, ale aj sekundárnu a terciárnu starostlivosť a prevenciu. Služby komunitnej starostlivosti, komunitného zdravotníctva sa týkajú poskytovania starostlivosti jednotlivcom a rodinám v špecifických miestach, ako sú školy, mestské štvrte, vidiecke sídla.
Ošetrovateľstvo v komunitnej starostlivosti zasahuje do všetkých oblastí života od narodenia až po smrť a je vo svete uskutočňované v rôznych špecializáciach, ako sestra komunitného zdravia, návštevná sestra, ktorá vykonáva domácu ošetrovateľskú starostlivosť, detská komunitná sestra, školská sestra a ďalšie.
Komunitná ošetrovateľská starostlivosť plní úlohu nielen v oblasti podpory a udržiavania zdravia, ale má nezastupiteľné miesto i v riešení problémov, ktoré vedú k narušeniu pocitu zdravia, resp. k vzniku choroby.
Podľa definície Americkej asociácie sestier sú úlohy ošetrovateľstva v komunite nasledovné:
Spolupráca medzi zdravotníckou a sociálnou sférou je pre budúcnosť komunitnej starostlivosti potrebná.
Posudzovanie zdravia komunity ako východisko pre podporu zdravia a prevenciu obsahuje informácií o:názoroch na zdravie a choroby, ktoré sa v komunite vyskytujú; skladbe a sociálnej úrovni obyvateľstva; sociálnych rozdielnostiach a rozdieloch zdravotného stavu; sociálnej a informačnej sieti; fyzikálnom prostredí vrátane dodávok vody, hygienickom zabezpečení, skladovaní odpadu, priemysle, využívaní pôdy, zdravotných rizikách a ďalších faktoroch ohrozujúcich životné prostredie; pracovných príležitostiach, zdravotnej starostlivosti i obchodnej sieti; sociálnom, ekonomickom a politickom prostredí; účinkoch stratégie zdravia na ľudí.
Analýzou zistení sa usilujeme porozumieť získaným informáciám. To znamená, že rozoberáme jednotlivé údaje, aby sme sa dozvedeli čo najviac o zdraví komunity a aby sme mohli vytvoriť zmysluplné plány na jeho zlepšenie.
Existujú rôzne druhy komunít, ktoré sa navzájom odlišujú najmä počtom členov, mierou závislosti od iných spoločenstiev, hustotou osídlenia, demografickým a sociálnym zložením, charakteristickým spôsobom života.
sú sociálne rovnorodejší, prevládajú v nej osobné sociálne vzťahy a interakcie a neformálna sociálna kontrola.
klientov, spravidla ľudí s rovnakým zdravotným postihnutím či dlhodobým ochorením. Typickým znakom svojpomocných skupín je solidarita. Jej členovia si poskytujú emocionálnu podporu a pomáhajú pri zvládnutí špecifického spôsobu života, ktorý si vyžaduje ich ochorenie. Členov svojpomocnej skupiny priťahuje snaha o spoločné členenie a zvládnutie problémov, s ktorými sa v živote stretávajú.
Stratégie podpory zdravia v komunitách sú realizované nasledovnými kanálmi:
dobré výsledky najmä tam, kde je kombinovaný s individuálnym poradenstvom a dlhodobým sledovaním.
Prax komunitného prístupu siaha do oblasti prevencie ochorení, zlepšenia, posilnenia, obhajoby, rozvoja a skúmania zdravia komunity.
Primárnym cieľom komunitného prístupu je zlepšiť zdravie komunity a toto preventívne zameranie predstavuje kľúčový prvok pri definovaní jeho roly. Preventívna starostlivosť obsahuje aktivity zamerané na podporu zdravia, prevenciu chorôb, predĺženie života a zlepšenie individuálneho bytia.
Každá realizácia edukačnej činnosti komunitnej sestry je priamo ovplyvnená mierou persuázie klientov sestrou a procesom zmeny v myslení, správaní a konaní vo vzťahu k vlastnému zdraviu.
Zmena vždy prebieha vo fázach: rozmrazenie zaužívaných, nevhodných, neprijateľných spôsobov ochrany a podpory zdravia, pohyb smer k správnym spôsobom starostlivosti a zodpovednosti za zdravie a znovuzmrazenie upevnenie novonadobudnutých efektívnych postojov a vzorov správania v prospech zdravia komunity.
Zdravie komunity zahrnuje biologickú, psychickú, sociálnu dimenziu a je ovplyvňované službami a zdrojmi komunity. Koncepcia prevencie ako postupu ochrany zdravia komunity sa realizuje prostredníctvom upevňovania zdravia, primárnej, sekundárnej a terciárnej prevencie s akcentom na epidemiologické aspekty prevencie.
Zdravotný stav komunity ovplyvňujú interné a externé faktory. Medzi interné faktory patrí:
častejšie sa vyskytujú infekčné ochorenia u detí ako u dospelých (ovčie kiahne, čierny kašeľ, mums), ak sa vyskytujú ochorenia kardiovaskulárneho systému.
ochoreniam je v prvých rokoch života iná ako v produktívnom veku a v starobe.
Medzi externé (vonkajšie) faktory patria:
Všetky tieto faktory možno rozdeliť na :
V komplexe rizikových faktorov ohrozujúcich zdravie sa najčastejšie uvádzajú:
Na programoch podpory zdravia spolupracujú v komunitách orgány miestnej samosprávy, zdravotnícke zariadenia, hromadné oznamovacie prostriedky, politici, zákonodarcovia, vychovávatelia, občianske združenia, rôzne inštitúcie a jednotlivci.
Spolupráca môže napríklad spočívať v zdravotnovýchovnom pôsobení na ľudí v oblasti zdravej výživy a v pôsobení na potravinárske spoločnosti, aby prinášali na trh nízkotučné potraviny a potraviny s dostatkom vlákniny.(Hegyi, 2005)
Vzhľadom na súčasný trend rozvoja spoločnosti sa v podpore zdravia uplatňuje multidisciplinárny prístup zameraný na pozitívnu zmenu zohľadňujúci životný štýl ľudí.
Vo všeobecnosti poznáme dva prístupy používané v programoch podpory zdravia:
Programy na podporu zdravia v komunitách patria k významným nástrojom zlepšenia zdravia populácie.
Rosenthal (1983) vypracoval nasledovnú charakteristiku komunitných projektov zdravia:
Projekt severnej Karélie vznikol na základe Štúdie siedmich krajín, ktorá konštatovala že v severnej Karélii vo Fínsku je najväčšia úmrtnosť na kardiovaskulárne choroby vo svete.
Projekt začal v roku 1972 a boli do neho zahrnuté všetky úseky života komunity od prípravy nízkotučných jedál a výroby potravín s nízkym obsahom tuku cez výučbu v školách, zameranú na zdravé stravovanie a zdravú životospráva až po programy odvykania od fajčenia na pracoviskách.
Výsledky sa porovnávali so susednou oblasťou, v ktorej neprebiehal takýto intenzívny program. Po 5 rokoch riziko KVCH v severnej Karélii pokleslo o 17 % u mužov a 11 % u žien. Priaznivé výsledky pretrvali i po 10 rokoch.
Stanfordská štúdia troch komunít sa uskutočnila v severnej Kalifornii v totožnom čase ako Fínska štúdia. Do štúdie boli zahrnuté tri malé mestá, z ktorých každé malo približne 15 000 obyvateľov.
V komunitách, kde sa aplikovali vyššie uvedené intervencie, kleslo riziko KVCH o 25 – 30 %, v Tracy riziko ochorenia vzrástlo.
Stanfordský projekt piatich miest sa uskutočnil v mestách Monterey a Salinas a začal v roku 1980.
Komunity mali 44 000 až 130 000 obyvateľov. Program trval 9 rokov a obsahoval veľkú zložku výchovy mládeže.
Program usiloval o zmenu stravovania, zvýšenie pohybovej aktivity, zníženie fajčenia cigariet, kontrolu hmotnosti a krvného tlaku a hladiny cholesterolu v krvi.
Pri vyhodnotení projektu sa zistilo významné zlepšenie v rizikových faktorov krvného tlaku a fajčenia, nezistili sa rozdiely v cholesterole a obezite. Celkové zníženie kardiovaskulárneho rizika bolo 16 % oproti kontrolným mestám.
Iné programy:
Komunitné programy realizované na Slovensku sú uvedené v predchádzajúcich kapitolách.
Najväčším programom zameraným na znevýhodnené komunity je Program podpory zdravia pre znevýhodnenú komunitu žijúcu v segregovaných a separovaných rómskych osídleniach.