Poklasická helenistická filozofia

Poklasická filozofia – HELENISTICKÁ

- keď Grécko stráca národnú samostatnosť, zmenil sa úplne charakter filozofie - do popredia sa dostávajú otázky ktoré súviseli s neistým postavením človeka > filozofia sa sústreďuje na etickú problematiku

-problematika počiatkov sveta, prvých príčin a najyšších foriem sa dostáva až na druhé miesto

• STOICIZMUS (gr. stoa = stĺp, stĺporadie)

Grécko - zakladateľ Zenón z Kitia

- učenie založené na prísnych zásadách a príkazoch, znak – systém, systematickosť
- filozofiu rozdelili na

∙logika: rozvoj rétoriky – monologická (prejav) a dialektiky

∙fyzika: materialisti, nadväzujú na Herakleita, ale oheň berú ako Teplý dych ako božstvo, nie pralátka. Teplo všetko plodí, oživuje a uvádza do pohybu – dialektici.

∙etika: najvyššie dobro – život v súlade s prírodou, hlásajú ataraxiu ktorá prechádza do apatei (oslobodenie sa od vášní a afektov) Orientácia na rozum > mravný život je život s rozumom (podoba so Sokratom)

- gnozeológia: poznanie pochádza zo zmyslového vnímania – empirizmus duša pri narodení > tabula rasa (neskôr John Lock)

• STARŠÍ: Zenón z Kitia – zakladateľ etiky, Chrysippos

• STREDNÝ: Panaitos, Poseidónios

• RÍMSKY: Seneca, Epiktetos, cisár M. A. Antoninus

•EPIKUREIZMUS Grécko - zakladateľ Epikuros,

škola Epikurove záhrady v Aténach - hovorí o vlastnej zodpovednosti za svoj osud - hlásali: Ži skryte! = život sa má odohrávať v súkromí

- najvyšší cieľ ľudského života – spojenie telesného zdravia s duševným kľudom

- predmet ich skúmania bola slasť - rozkoš > telesná aj duševná, zmysel je v ich harmónii v harmonickom súlade. Nie pôžitkárstvo. - duševná bolesť je horšia ako telesná > duša trpí minulosťou aj prítomnosťou a nadväzuje na budúcnosť -

- filozofiu rozdelili na

∙logika: učí ako zabrániť omylom- predstupeň etiky

∙fyzika: (nadväznosť na Demokrita) ale atómy majú možnosť odchýlky, tak vzniká náhoda a všetko nové

∙etika: zmysel múdrosti – stav ataraxia- pokoj ducha

• SKEPTICIZMUS Grécko

- zakladateľ Pirhón z Elidy
- pochybovanie o možnosti poznať svet, ak si nekladieme za cieľ poznať svet, dospejeme do stavu duševného pokoja - skepsa – ak pochybujeme, myslíme a teda sme. ( aj R. Descartés) - agnosticizmus

• STARŠIA SKEPSA

• STREDNÁ SKEPSA

• MLADŠIA SKEPSA

EKLEKTICIZMUS (eklektik = vyberač)

• ALEXANDRÍJSKY Filón – grécky žid, prameň poznania – osvietenie od Boha

• RÍMSKY Marcus Tulius Cicero – niektorí ho zaraďujú ku skepticizmu, preložil všetky grécke diela, terminológiu

• NOVOPLATONIZMUS

- na toto učenie neskôr nadviazala stredoveká filozofia - vychádza z Platónovej filozofie, preberá prvky z Aristotelovho učenia, prvky stoicizmu a aj skepticizmu

- hlavný predstaviteľ: Plotinos - jeho dielo Enneady spísal jeho žiak Porfýrius - všetky formy bytia a podoby sveta odvodzuje z jednotného božského základu, ktorý nazýva jedno – absolútne, dokonalé, základ každej existencie, hovorí o ňom aj ako o kráse, dobre a pravde, nie je dostupné pojmovému poznaniu, nazeranie Jedna si vyžaduje aby sme očistili svoju dušu a dostali sa do stavu extázy.

- z tohto Jedna vyžarujú (emanujú) jednotlivé súcna. Načrtáva stupnicu emanácie od najvyššej sféry ideí cez svetovú dušu až po najnižší stupeň – hmotu, materiálne súcna.