Periodizácia dejín filozofie

Spoločenské vedy » Filozofia

Autor: sp-prace (12)
Typ práce: Poznámky
Dátum: 24.02.2008
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 299 slov
Počet zobrazení: 15 374
Tlačení: 1 246
Uložení: 1 021
1) antická filozofia
- 6. - 5. storočie pred Kristom – 6. storočie po Kristovi
2) stredoveká filozofia
- 1. – 15. storočie po Kristovi
3) filozofia obdobia humanizmu a renesancie
- 14 – 16. storočie
4) klasická novoveká filozofia
- 17 – 18. storočie
5) popklasická filozofia 19. storočia
6) moderná filozofia 20. storočia

ANTICKÁ FILOZOFIA

Grécka filozofia

- rozdeľujeme ju z 2 hľadísk:
podľa dejín Grécka:
- raná grécka filozofia (6. – 5. storočie pred Kristom)
- predsokratovská filozofia
- klasická grécka filozofia (5 – 4. storočie pred Kristom)
- vrchol gréckej filozofie
- poklasická grécka filozofia (4. storočie pred Kr. – 5/6. storočie po Kr.)
- helenistická filozofia

podľa obsahu:
- kozmologická prírodná filozofia
- doznieva prechod od mytológie k filozofii
- filozofi hľadajú pralátku – arché, z ktorej všetko vzniklo
- predstavitelia: Milétska škola, Pytagorovci, Eleátska škola, Herakleitos, Atomisti
- antropologická filozofia
- odklon od prírodnej problematiky k človeku
- filozofi sa zaoberajú postavením človeka v spoločnosti (vrcholí otrokárska demokracia)
- predstavitelia: Sofisti, Sokrates
- systematická filozofia
- dochádza k systematizácii doterajších poznatkov
- filozofi sa zaoberajú ontológiou, gnozeológiou, etikou, otázkami štátu
- predstavitelia: Platón, Aristoteles
- helenistická filozofia (grécko-rímska filozofia, filozofia života)
- vzniká v období rozpadu ríše Alexandra Macedónskeho, kedy vznikajú helenistické štáty
- grécka kultúra stráca svoj národný charakter  stáva sa nadnárodnou, kozmopolitnou
- filozofické smery:
epikureizmus – pôžitok vo vedení
stoicizmus
skepticizmus
novoplatonizmus

RANÁ GRÉCKA FILOZOFIA
- vznik gréckej filozofie je spojený s politickými, ekonomickými, kultúrnymi a duchovnými zmenami, ku ktorým došlo na prelome 6. - 5. storočia pred Kristom
- rozpad tradičnej rodovej spoločnosti
- vznik gréckeho mestského štátu polis – nové postavenie človeka v spoločnosti
- vznik nových vzťahov
- človek si uvedomuje, že on sám je tvorcom zákonov, ktoré platia v spoločnosti a tieto zákony sú odlišné od prírodných zákonov
- táto odlišnosť bola prvým dôležitým predpokladom k vzniku filozofie
- obchodná a kolonizačná činnosť starých Grékov (privážanie poznatkov do Grécka)
- v mestách, kde bol rušný obchodný život vznikali prvé filozofické školy

- Milétska škola
- predstavitelia – naivní materialisti – spôsob hľadania pralátky (arché) bol jednoduchý – dospeli k nemu pozorovaním, vlastnými skúsenosťami
- hmotu chápali ako konkrétnu látku, no vo filozofií sa hmota definuje ako filozofická kategória na označenie objektívnej reality, ktorá existuje nezávisle od ľudského vedenia
- nebolo rozvinuté abstraktné myslenie (hmotu chápali ako konkrétnu látku)
- predstavitelia:
Táles
- patril k siedmim mudrcom sveta
- do Grécka priviezol geometriu
- podarilo sa mu na deň, mesiac a rok predpovedať zatmenie Slnka (28. 05. 585 pred Kr.)
- arché – voda
- tvrdil, že všetko existuje ako určitá forma vody
 dospel k tomuto záveru na základe pozorovania – voda je nevyhnutná pre ľudí, rastliny, zvieratá
- zástanca hylozoizmu, geocentrizmu
- zem je ako doska plávajúca na vode
- výšku jednej z egyptských pyramíd vraj zistil tak, že odmeral jej tieň (v čase, keď jeho vlastný tieň dosahoval rovnakú dĺžku ako bol on sám)
- na otázku čo je najťažšie v živote človeka odpovedal: spoznať sám seba
- na otázku prečo nemá deti odpovedal: pre lásku k deťom
- Anaximenes
- arché – vzduch
- všetko vzniká zrieďovaním a zhusťovaním vzduchu
- položil základy astronómie
- „Keď sa vzduch zriedi, stáva sa ohňom, zhustený sa stáva zasa vetrom, po silnejšom zhustení sa stáva zo vzduchu oblak, pri ešte silnejšom zhustení voda, ešte viac zhustený stáva sa zemou a pri najväčšom zhustení kameňom.“

- Anaximandros
- najviac sa priblížil k filozofickému chápaniu hmoty
- arché – apeiron
- nemá počiatok
- niečo neurčité, neohraničené, nedefinovateľné ale hmotné, vôbec nestarne
- všetko z apeironu vzniká a po určitom čase a zmenách sa do apeironu vracia

Pytagorovci
- pôsobili v meste Krotón, ktoré sa nachádzalo na juhu Talianska
- školu založil Pytagoras – bol to skôr nábožensko-filozofický spolok
- ich úloha – vychovať „elitu“ pre spoločnosť
- boli veľmi všestranní – matematici, filozofi, prírodovedci, lekári
- dostali sa až na hranicu objavu iracionálnych čísel – tento objav nikdy nezverejnili, pretože sa báli, že by tým ohrozili svoje učenie
- predstavitelia:
- Pytagoras
- sám seba označil za filozofa
- prvý krát použil pojem filozofia
- do Grécka priniesol myšlienky indickej filozofie
- veril v reinkarnáciu
- nehľadal pralátku, ale prazákon, ktorý vytvára poriadok vecí, usporiadanie sveta
- prazákon – čísla a číselné vzťahy
- číslo – z gr. aritmos
- číslam je možné priradiť všetky veci
- čísla sa chápali priestorovo
- všetko vzniká spájaním čísel
- číslo
1 – matematický bod
2 – priamka
3 – jednoduchý rovinný útvar
4 - priestor

- spojením týchto čísel – číslo 10 – symbol dokonalosti a harmónie
- narušenie tejto harmónie  smrť
- samostatné netelesné podstaty, ktoré existujú mimo prírody
- prisudzovali im aj mravné hodnoty; vyjadrovali nimi aj vzťahy medzi nimi:
10 – priateľstvo
3 – manželstvo
4 - spravodlivosť

- to, že sa snažili matematizovať celú realitu ich priviedlo ku kríze vlastného učenia

Eleátska škola
- mesto Elea – na juhu Talianska
- predstavitelia: Xenofanes
- zakladateľ školy Eleátov
- odmietol grécky polyteizmus
- zaviedol panteizmus (Boh = príroda) – protest proti gréckej mytológii
-  „Ak je Boh to najmocnejšie zo všetkého, sluší sa, aby bol len jeden. Keby boli dvaja alebo viacerí, nebol by najmocnejší a najlepší zo všetkých... ani by nemohol všetko, čo by chcel, keby bolo viac bohov. Teda môže byť len jeden Boh.“
- tvrdil, že vesmír, svet a príroda je jedno, guľaté a ohraničené, nevzniknuté, večné a úplne nehybné; toto jedno je podľa neho aj Boh

Parmenides
- ako prvý definoval bytie – prispel k založeniu ontológie
- tvrdil, že bytie je a nebytie nie je
- bytie a myslenie je to isté – myslenie je vždy myslením o bytí
- bol racionalista – bytie je možné poznať rozumom
- bytie nemá vznik ani zánik, je večné, nemenné, totožné so sebou samým, súvislé, nedeliteľné

Zenon z Eley
- bol dialektik – dialektika ako vedenie rozhovoru
- vo filozofii má dialektika aj iný význam – je to metóda skúmania a poznania sveta – skúma svet v pohybe (niečo čo sa neustále mení a vyvíja)
- vypracoval apórie (vyše 2000) – bezvýchodiskové situácie, protiklady, paradoxy, ktorými chcel poukázať na rozdiel medzi zmyslovým vnímaním a rozumovým poznaním; chcel nimi dokázať, že neexistuje polypriestor a čas
- „Ak je priestor, bude v niečom. Všetko totiž čo je, je v ničom. A čo je v niečom, je aj v priestore. Teda aj priestor bude v priestore a tak ďalej do nekonečna. Priestor teda nie je.“
- Letiaci šíp - Letiaci šíp je vlastne nehybný, lebo v každom okamihu sa bude nachádzať na presne určenom mieste, teda v pokoji
- Achilles a korytnačka - Achilles nikdy nedobehne korytnačku, ktorá lezie pred ním, pretože v okamihu, keď sa dostane do bodu, kde bola predtým korytnačka, ona je už o kúsok ďalej a tak donekonečna
- Štadión (dichotómia) - ak má bežec dobehnúť do cieľa, musí najprv dobehnúť do polovice, predtým však do polovice polovice a tak ďalej donekonečna. Konečný človek však nemôže urobiť nekonečné množstvo pohybov

Poeleátska prírodná filozofia
- hľadali odpoveď na otázku, z čoho vznikol svet
- predstavitelia:
- Empedokles
-  arché tvoria 4 pralátky (voda, oheň, vzduch a zem), z nich pozostáva príroda
-  sú samostatné, sami o sebe nezlučiteľné
-  dokopy tieto živly dávajú 2 princípy: láska, ktorá veci spája a nenávisť, ktorá veci oddeľuje
- bol autorom prvej dualistickej teórie sveta, pretože rozlišoval látku a silu
- látka – oheň, vzduch, voda, zem – predstavujú nemenné bytie
- sila – aktivizujúci princíp, ktorý veci spájal alebo oddeľoval

- Anaxagoras
- celý svet pozostáva z nekonečného množstva semien, zárodkov – pluralizmus
- existuje tvorivý rozum – nús, ktorý semienka spája
- je to dokonalý a všeobecný princíp, ktorý funguje ako prvohybateľ – dáva prvý podnet k tomu, aby veci vznikli, alebo ich rozdeľuje späť na semená

Atomisti
predstavitelia:
- Leukippos
- vieme o ňom veľmi málo
- podľa neho všetko, čo vzniklo, má svoju príčinu a všetko je podmienené niečím – nejakou nutnosťou

Demokritos
- vynikajúci matematik
- tvorca teórie atómov
- podľa neho existujú len atómy (bytie) a prázdny priestor (nebytie)
- v prázdnom priestore sa pohybujú atómy, ktoré sú najmenšími a základnými čiastočkami všetkého, čo na svete existuje
- atómy sú nedeliteľné, večné, nemenné a disponujú vlastným samopohybom
- ich vnútorný samopohyb vytvára vonkajší pohyb (vírenie), počas ktorého do seba jednotlivé atómy narážajú a drobnými háčikmi sa prichytávajú, čim vytvárajú zhluky a tieto zhluky vytvárajú samotné veci
- keď sa atómy rozpoja, tak jednotlivé veci zanikajú
- jednotlivé atómy sa od seba rozlišujú svojimi kvalitami (tvar, veľkosť, pevnosť, tvrdosť), ktoré sú ich súčasťou
- podľa neho je duša človeka smrteľná, lebo duša sa skladá z okrúhlych a hladkých atómov najdokonalejšej kvality a po smrti sa tieto atómy rozpoja a môžu sa stať súčasťou novej duše
- za všetkých bytím je príčina, ktorá vychádza z prísnych nemeniteľných zákonov prírody
- vyjadroval sa aj k problémom etiky, v ktorých uznával len duševné hodnoty, blaženosť = uspokojenie duše, ktoré prechádza postupným poznávaním
Zdroj: killka
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Spoločenské vedy » Filozofia

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

0.029