Demokracia
Demokracia
- demokracia – forma politického zriadenia, ktoré umožňuje všetkým plnoprávnym
občanom účasť na správe a riadení štátu. Demokracia = vláda ľudu, z gréc. démos = ľud, kratos =vláda)
Pojem
demokracia prešiel rôznymi štádiami vývoja. Aténska demokracia je charakteristická:
- predstavuje priamu demokraciu
-
politická rovnoprávnosť prislúchala iba mužom
- úrad smeli zastávať iba jedno volebné obdobie
- do funkcií sa väčšinou
žrebovalo alebo volilo
Demokracia v starovekom Grécku:
1)Solón - 600 pr. Kr. – zaviedol
timokraciu – obyvateľov rozdelil do 4 tried podľa veľkosti majetku. Práva a povinnosti záležali od zaradenia k príslušnej
triede → odstránil vládu rodovej aristokracie
2) Kleisthénes
– vytvoril novú aténsku
ústavu. Odstránil rodové usporiadanie a zaviedol usporiadanie do 10 fýl . Každú z troch odlišných častí Atiky (roľnícke vnútrozemie,
pobrežné pásmo, Atény s predmestiami) rozdelil na 10 okresov a jednu fýlu vytvoril z troch tretín. Každá tretina pochádzala z jednej
z troch veľkých častí →každá fýla mala jedného stratéga.
– zaviedol ostrakizmus( črepinový súd). V ľudovom sneme sa
rozhodovalo o vyhnanstve na 10 rokov. Ak sa zdal niekto podozrivý pre krajinu, jeho meno sa napísalo na črep. Kto bol najviac napísaný na črepe
musel odísť s krajiny.
3)Perikles - zlatý vek aténskej demokracie. Viedol ľud argumentmi. Bol opakovane voleným
stratégom. Zaviedol diéty, aby sa aj nemajetní občania mohli zúčastňovať vlády.
"Svojím zriadením slúžime príkladom
druhým..., toto zriadenie sa volá demokracia, vláda ľudu, lebo štát spravujú viacerí, nie zopár jednotlivcov..., všetci občania majú
rovnaké práva keď ide o súkromné záujmy, pokiaľ ide o veci spoločného záujmu, pri výbere do verejných úradov má každý prednosť podľa
toho, v čom vyniká, podľa schopností, a nie podľa príslušnosti k istej skupine..., sme slobodní občania..., vyhýbame sa sporom so
susedmi..., vo verejnom živote neporušujeme zákony..., podriaďujeme sa úradníkom a zákonom... Aby som sa mal stručne vyjadriť, naše mesto je
školou celého Grécka a podľa môjho názoru je každý z nás schopný prejaviť sa ako osobnosť v akejkoľvek ľudskej činnosti, a platí to
najväčšmi v oblasti citov a duševnej činnosti." Perikles
Moderná demokracia sa vyznačuje:
- zdrojom
štátnej moci sú občania
- cieľom štátnej moci je služba občanom
- vzťah občana a štátu je vymedzený právnym
poriadkom
- vláda väčšiny musí zabezpečovať základné práva všetkým občanom, teda aj menšine
- záruka ľudských práv
a slobôd
- pravidelné slobodne voľby
- právo zúčastňovať sa na správe priamo alebo prostredníctvom volených zástupcov
- politický pluralizmus
- ekonomický pluralizmus ( súkromné vlastníctvo, slobodné podnikanie)
Demokracia: -
priama
- nepriama
Priama demokracia: možnosť občanov bezprostredne rozhodovať
o verejných veciach, prakticky neuskutočniteľná. Dnes funguje ako doplnok nepriamej demokracie.
Priama demokracia sa uplatňuje
prostredníctvo:
Referendum: je priame hlasovanie o návrhu zákona, o ratifikácií medzinárodných zmlúv, o závažných
politických otázkach. V SR referendum vyhlasuje prezident na základe petície ( minimálne 350 000 podpísaných občanov) alebo ak o referende
rozhodne NR SR. Referendom sa nemôže riešiť otázka daní, štátneho rozpočtu, problematika ľudských práv.
Plebiscit:
je hlasovanie o akejkoľvek otázke. Uskutočňuje sa na základe zákona, medzinárodnej zmluvy alebo rozhodnutia OSN. Dozor nad jeho priebehom
môže uskutočňovať tretí štát alebo medzinárodná organizácia. Napr. územný plebiscit – obyvateľstvo samo rozhodne o územnej
celistvosti alebo začlenení sa do iného štátu( Sársko po 1. svetovej vojne, Zakarpatská Ukrajina po 2. svetovej vojne). Napríklad
v Rakúsku o atómovej elektrárni.
Nepriama demokracia( zastupiteľská demokracia):
- predstavuje sprostredkovanú
účasť na správe štátu. Zdrojom moci sú občania a zvolení poslanci sú nositelia moci.
Typy volieb:
- parlamentné voľby
- komunálne voľby
- prezidentské voľby
Zásady volebného
práva:
1. všeobecnosť volebného práva – právo všetkých občanov, ktorí najneskôr v deň volieb
dovŕšili 18 rokov.
Volebné právo: aktívne – právo voliť ( od 18 rokov)
pasívne – právo
byť volený ( od 21 rokov)
Okrem veku neexistujú žiadna prekážka ísť voliť.
2. rovnosť volebného práva –
každý občan má jeden hlas, ktorý má rovnakú váhu.
3. priamosť volebného práva – občan volí priamo bez
sprostredkovateľa. Výnimka napr. USA – prezidenta volia volitelia.
4. tajnosť hlasovania – vo volebnej miestnosti musí
byť vyhradený priestor , kde volič nesmie byť kontrolovaný.
Zones.sk – Zóny pre každého študenta