25. Elektromagnetické vlnenie
25. Elektromagnetické vlnenie
- vznik elektromagnetického vlnenia – je vlnenie skladajúce sa z 2
častí : 1)elektrickej
2) magnetickej
– jeho zdrojom je elektromagnetický
oscilátor (napr. zdroj striedavého prúdu) => energia sa prenáša zo zdroja do prostredia
k zdroju elektromagnetického vlnenia
je pripojený rad oscilačných obvodov, ktoré sú navzájom pospájané väzbou => kmitanie vynútené v jednom oscilačnom obvode sa
prostredníctvom väzby prenáša do ďalšieho oscilačného obvodu => vedením sa šíri elektromagnetická vlna- elektrická
zložka vlny – je opísaná intenzita elektrického poľa E, ktorá kmitá (no v rôznych miestach vedenia je intenzita
iná)
E = E m . sin . 2π . ( t/ T – x / λ )
- E m –
maximálna hodnota, ktorú môže intenzita pozdĺž celého vedenia dosiahnuť
- t , x – určujú čas a miesto vo vedení
kde určujeme hodnotu intenzity
- T , λ – určujú periódu a vlnovú dĺžku šíriacej sa elektromagnetickej
vlny
- magnetická zložka vlny – je opísaná indukciou B magnetického pola, ktorá kmitá (v dôsledku zmeny
elektrického pola – elektromagnetická indukcia)
B = B m . sin . 2π . ( t/ T – x / λ
)
- vektory B a E kmitajú vo fáze v každom okamihu na seba kolmo a zároveň kmitajú na smer šírenia sa vlnenia =>
elektromagnetické vlnenie je priečne vlnenie
elektromagnetické vlnenie prenáša energiu, ale nie
hmotu- energia sa neprenáša vodičmi, ale polom => nepotrebuje prostredie
- rýchlosť elektromagnetického vlnenia
– rýchlosť vo vákuu (vzduch) je 3.108 m/s => C
- C – rýchlosť svetla vo vákuu
– v každom
ďalšom prostredí sa elektromagnetická vlna šíri pomalšie
v = C / √ E r . μ r
– vo vode 9x pomalšie ako vo vákuu
- E r – relatívna permitivita (elektrické vlastnosti
)
- μ r – relatívna permeabilita (magnetické vlastnosti )
- vlastnosti
elektromagnetického vlnenia :
- a) v rôznom prostredí má elektromagnetická vlna rôznu vlnovú
dĺžku, vlnová dĺžka elektromagnetickej vlny je toľkokrát menšia, koľkokrát je menšia jej rýchlosť v danom
prostredí
- b) polarizácia elektromagnetickej vlny – ak kmitá vektor E a B len v jednom smere, elektromagnetická
vlna je polarizovaná
– ak v rôznych smeroch rovnako pravdepodobne tak je nepolarizovaná
- o polarizácii sa presvedčíme
tak, že vlneniu postavíme do cesty mriežku z rovnobežných vodičov => ak sú vodiče rovnobežné so smerom výchylky vektora
E, vlnenie cez mriežku prechádza, ak mriežku skrížime o 90° => vlnenie
neprechádza
- c) ohyb elektromagnetickej vlny – vzniká ak elektromagnetické vlnenie dopadá na
otvor v prekážke a je tým výraznejšie, čím porovnateľnejšie sú rozmery prekážky s vlnovou dĺžkou (vlnenie sa dostáva aj za
prekážku)
- d) odraz vlnenia – ak vlnenie dopadá na prekážku pod určitým uhlom, tak pod tým istým uhlom sa
aj odráža => zákon odrazu
– ak dopadne kolmo, odrazí sa kolmo naspäť => vzniká stojaté
vlnenie
- e) interferencia vlnenia – vzniká ak sa do jedného bodu súčasne dostanú dve elektromagnetické
vlny – amplitúda výsledného vlnenia závisí od dráhového rozdielu zložiek
Δd = 2k . λ /2 =>
max.
Δd = (2k + 1) . λ /2 => min.
- stojaté elektromagnetické vlnenie – vzniká vo
vedení, ak sa elektromagnetické vlnenie na jeho konci odrazí
napätie a prúd sú fázovo
posunuté o π/2 => ak má napätie uzol, prúd tam má kmitanie a naopak- na konci vedenia má
napätie kmitňu a prúd uzol => na konci vedenia je napätie maximálne a prúd je nulový
- energia
elektrického pola sa mení na energiu magnetického pola a naopak, keď je prúd maximálny celá energia je vo forme magnetického
pola a keď je napätie maximálne, celá energia je vo forme elektrického pola
- energia sa pri elektromagnetickom vlnení
neprenáša
- vektory E a B sú fázovo posunuté o π/2
elektromagnetický dipól – ak
sa elektromagnetické vlnenie šíri dvojvodičovím vedením, elektromagnetická energia je sústredená hlavne medzi vodičmi- ak chceme aby
sa dostala do priestoru, vyhneme konce vedenia do smeru kolmého na vedenie (vo vzdialenosti λ/4 od konca vedenia => vzniká elektromagnetický
dipól )
v elektromagnetickom dipóle vzniká stojaté vlnenie => napätie má na koncoch dipólu kmitňu a v strede
dipólu uzol, prúd má na koncoch uzol a v strede kmitňu => dipól vyžaruje do prostredia elektromagnetickú energiu, teda je to otvorený
oscilátor- najviac energie vyžaruje v smere kolmo na os dipólu ( vo vodorovnom smere)
- je základnou súčiastkou vysielačov a
prijímačov – anténa
- ako prijímač funguje, tak že pri dopade elektromagnetickej energii sa nútene rozkmitá, toto kmitanie sa zosilní
a upraví na zvukový alebo obrazový signál
- šírenie elektromagnetického vlnenia – závisí od jeho
vlnovej dĺžky :
- a) dlhé vlny ( λ = 1000 m)
- b) stredné vlny ( λ = 100
m)
- dlhé a stredné vlny sa využívajú na ohyb vlnenia pozdĺž zemského povrchu => ich príjem je možný aj za veľkými
prekážkami v členitom teréne
- c) krátke vlny ( λ = 10 m) – využívajú odraz od vrstvy ovzdušia od
ionosféry => určité množstvo molekúl sa vplyvom slnečného žiarenia rozštiepi v ionosfére na ióny a elektróny odkiaľ sa potom tieto
vlny odrážajú do veľkých vzdialeností
- d) veľmi krátke vlny ( λ = 10cm -1m) – na ich šírenie treba
pomerne rovný terén
– policajti – radar
– takéto priamočiare šírenie sa používa pri
rádiolokácii
- e) centimetrové vlny (λ = 1cm) – družicový príjem
- teória
elektromagnetického pola – elektromagnetické pole, ktoré sa elektromagnetickým vlnením šíri skúmal Maxwell, ktorý
vychádzal z poznatku, že zmena magnetického pola indukuje elektrické pole, predpokladal že to platí aj opačne => javy, ktoré vznikajú pri
zmenách elektrického a magnetického pola sú symetrické
- tento predpoklad je základom teórie elektromagnetického
pola, ktoré Maxwell zhrnul do 4 rovníc (diferenciálnych):
1) indukované
elektrické pole má uzavreté siločiary a elektrostatické pole má otvorené siločiary => dáva do súvisu elektrické pole s jeho
zdrojmi
2) magnetické pole má vždy uzavreté indukčné čiary => dáva do súvisu magnetické pole s jeho zdrojmi
(neexistuje samostatný magnetický pól)
3) každá zmena magnetického pola vyvolá elektrické
pole
4) každá zmena elektrického pola vyvolá magnetické pole
Zones.sk – Zóny pre každého študenta