Izotermický dej patrí medzi základné tepelné deje v plynoch. Je to dej, pri ktorom sa mení tlak a objem plynu, ale jeho teplota zostáva konštantná. Závislosť medzi tlakom a objemom opisuje Boyleov-Mariottov zákon.
Stav plynu opisujeme pomocou troch základných stavových veličín:
Vzájomnú závislosť tlaku, objemu a teploty ideálneho plynu s konštantným látkovým množstvom vyjadruje stavová rovnica ideálneho plynu:
p · V = n · R · T
Kde:
Pre plyn s konštantným látkovým množstvom môžeme stavovú rovnicu zapísať aj v tvare:
(p · V) / T = konštanta
Pri tepelných dejoch sa jednotlivé stavové veličiny menia. Podľa podmienok, za ktorých dej prebieha, rozlišujeme niekoľko druhov tepelných dejov.
Izotermický dej je tepelný dej, pri ktorom sa mení tlak a objem plynu, pričom jeho termodynamická teplota zostáva konštantná.
Základná podmienka izotermického deja:
T = konštanta
Pri izotermickom deji sa môžu vyskytnúť dva základné procesy:
Počas oboch procesov zostáva teplota plynu nezmenená. Aby to bolo možné, plyn si musí podľa potreby vymieňať teplo s okolím.
Predstavme si vzduch uzavretý vo valci s pohyblivým piestom. Ak piest pomaly zatláčame dovnútra, objem vzduchu sa zmenšuje a jeho tlak rastie. Ak pritom vzduch odovzdáva okoliu dostatočné množstvo tepla, jeho teplota môže zostať konštantná.
Naopak, ak sa piest pomaly vysúva, vzduch zväčšuje svoj objem a jeho tlak klesá. Aby sa pri rozpínaní neznižovala teplota, musí vzduch prijímať teplo z okolia.
Závislosť tlaku plynu od jeho objemu pri konštantnej teplote vyjadruje Boyleov-Mariottov zákon.
Znenie zákona: Pri izotermickom deji s ideálnym plynom konštantnej hmotnosti je súčin tlaku a objemu plynu konštantný.
Matematický zápis:
p · V = konštanta
Pre dva rôzne stavy toho istého plynu platí:
p₁ · V₁ = p₂ · V₂
Kde:
Z Boyleovho-Mariottovho zákona vyplýva, že tlak plynu je nepriamo úmerný jeho objemu, pokiaľ sa teplota a množstvo plynu nemenia.
To znamená, že:
Táto závislosť platí pre ideálny plyn za predpokladu konštantnej teploty a konštantného množstva plynu.
Grafom závislosti tlaku plynu od jeho objemu pri konštantnej teplote je krivka, ktorú nazývame izoterma.
Izoterma má tvar hyperboly, pretože tlak je nepriamo úmerný objemu.
V grafe:
Pri pohybe po izoterme smerom doprava objem rastie a tlak klesá. Pri pohybe smerom doľava objem klesá a tlak rastie.
Pre ten istý plyn s rovnakým látkovým množstvom môžeme zostrojiť viacero izotermových kriviek, pričom každá zodpovedá inej konštantnej teplote.
Napríklad:
Pri rovnakom objeme má plyn s vyššou teplotou vyšší tlak. Preto sa izoterma zodpovedajúca vyššej teplote nachádza v grafe vyššie ako izoterma zodpovedajúca nižšej teplote.
Pri izotermickom deji sa môže vykonávať mechanická práca. Napríklad plyn uzavretý vo valci pôsobí na pohyblivý piest určitou silou a pri jeho posúvaní vykonáva prácu.
Pri izotermickej expanzii plyn zväčšuje svoj objem a pôsobí na piest silou, ktorá spôsobuje jeho posunutie.
Plyn teda vykonáva prácu na svojom okolí. Aby pritom jeho teplota zostala konštantná, musí prijímať teplo z okolia.
Pri izotermickej kompresii pôsobí vonkajšia sila na piest, ktorý stláča plyn. Objem plynu sa zmenšuje a tlak rastie.
Okolie v tomto prípade vykonáva prácu na plyne. Na zachovanie konštantnej teploty musí plyn odovzdávať teplo okoliu.
Práca vykonaná plynom sa v p-V diagrame rovná obsahu plochy pod izotermou medzi počiatočným a konečným objemom.
Keďže sa tlak počas izotermického deja mení, prácu nemôžeme vo všeobecnosti vypočítať jednoduchým súčinom jedného tlaku a zmeny objemu.
Pre izotermickú expanziu ideálneho plynu môžeme veľkosť práce vyjadriť vzťahom:
W = n · R · T · ln(V₂ / V₁)
Kde:
Pri expanzii je práca vykonaná plynom kladná, pri kompresii záporná. Uvedený vzťah využíva prirodzený logaritmus.
Prvý termodynamický zákon vyjadruje zákon zachovania energie pri tepelných dejoch.
Ak W označuje prácu vykonanú plynom, môžeme ho zapísať v tvare:
Q = ΔU + W
Kde:
Pri izotermickom deji ideálneho plynu zostáva teplota konštantná. Keďže vnútorná energia ideálneho plynu závisí iba od jeho teploty, nemení sa ani jeho vnútorná energia.
ΔU = 0
Po dosadení do prvého termodynamického zákona dostávame:
Q = W
To znamená, že pri izotermickom deji ideálneho plynu sa prijaté teplo rovná práci vykonanej plynom.
V oboch prípadoch sa vnútorná energia ideálneho plynu nemení, pretože jeho teplota zostáva konštantná.
V reálnych podmienkach sa pri stláčaní plynu jeho teplota zvyčajne zvyšuje a pri rozpínaní bez dostatočného prívodu tepla môže klesať.
Ak chceme dosiahnuť izotermický dej, musíme zabezpečiť dostatočnú výmenu tepla medzi plynom a okolím.
Preto sa izotermické stláčanie alebo rozpínanie uskutočňuje dostatočne pomaly, aby sa teplota plynu priebežne vyrovnávala s teplotou okolia.
V praxi môžeme izotermický dej približne realizovať napríklad pomalým stláčaním vzduchu v striekačke, pričom medzi jednotlivými zmenami objemu necháme dostatok času na ustálenie teploty.
Zadanie: Plyn má pri konštantnej teplote počiatočný tlak 100 kPa a objem 6 l. Určte, aký tlak bude mať plyn, ak sa jeho objem zmenší na 3 l.
p₁ = 100 kPa
V₁ = 6 l
V₂ = 3 l
p₂ =
?
Využijeme Boyleov-Mariottov zákon:
p₁ · V₁ = p₂ · V₂
Vyjadríme neznámy tlak:
p₂ = (p₁ · V₁) / V₂
Dosadíme:
p₂ = (100 · 6) / 3
p₂ = 200 kPa
Po zmenšení objemu plynu zo 6 l na 3 l sa jeho tlak pri konštantnej teplote zvýši na 200 kPa.