El. indukcia: vznik napätia vo vodiči zmenou magnet. poľa. Napätie vzniknuté elektromagnet. indukciou nazývame indukované napätie (ui) a prúd nazývame indukovaný prúd (i).
El. indukcia je najrozšírenejší spôsob získavania el. energie.
Využitie: el. stroje a prístroje.
(obr. 8.1)
(ui) vzniká v cievke pohybom magnetu.
(obr. 8.2) vznik induk. napätia pohybom vodiča vo vzduchovej medzere podkovitého magnetu.
Z pokusu vyplýva, že pohybom konštantného magnet. poľa cez vodič alebo pohybom vodiča v konštantnom magnet. poli vzniká vo vodiči napätie, kt. nazývame pohybové indukované napätie.
Využitie: v generátore el. prúdu.
Generátory sú zariadenia, kt. premieňajú mechanickú energiu na elektrickú.
Využitie: transformátory.
Striedavé stroje, netočivé el. stroje, kt. slúžia na zmenu veľkosti striedavého napätia.
(obr. 8.3) zmenou prúdu v primárnej cievke magnet. obvodu vzniká v sekundárnej cievke napätie. Toto napätie nazývame indukované napätie transformačné.
Určuje veľkosť indukovaného napätia a má 2 formy:
ui = ∆Ø / ∆t [V] → pre vodič
∆Ø – zmena magnet. toku
ui = N . (∆Ø / ∆t) [V] → pre cievku
∆t – zmena času
Indukované napätie je priamo úmerné časovej zmene magnetického toku.
ui = B . l . v [V]
ui = B . l . v . N
Veľkosť induk. napätia pohybového závisí od rýchlosti pohybu vodiča, od dĺžky a od magnet. indukcie.
V technickej praxi pri otáčavých el. strojoch sa vodič pohybuje po kruhovej dráhe. Pre induk. napätie potom platí:
ui = B . l . v . sin alfa
– vlastnosť cievky indukovať pri zmene prúdu napätie pôsobiace proti napätiu, ku ktorému je cievka pripojená, sa nazýva VLASTNÁ INDUKČNOSŤ a označuje sa L.
Vlastná indukčnosť prúdovej slučky L je definovaná podielom vlastného magnetického toku F a elektrického prúdu I v slučke.
Vznik:
Vznikajú v kovových predmetoch, kt. sa nachádzajú v časovo premenlivom magnet. poli. Majú tvar uzavretých kriviek, preto ich nazývame vírivé prúdy.
Najväčšie sú na obvode vodiča. Najmenšie v jeho strede.
Veľkosť v. p. závisí od veľkosti kovového predmetu v kt. sa indukujú, od merného odporu a od rýchlosti zmeny magnet. toku.
Môžeme sledovať pomocou Waltenhofeuovho kyvadla – vírivé prúdy majú brzdný účinok.
Zmenou prúdu v prvej cievke sa v druhej cievke indukuje napätie.
M – konštanta úmernosti, ktorú nazývame vzájomná indukčnosť.
k – činiteľ väzby, ktorý vyjadruje aká časť mag. toku z prvej cievky zasahuje aj do druhej cievky.