Ochrana pred ionizujúcim žiarením

Ochrana pred ionizujúcim žiarením

Mnohé z chemických prvkov majú svojich dvojníkov - izotopy, ktoré sa líšia v štruktúre jadra atómov. Štruktúra niektorých jadier atómov nie je stabilná a tieto jadrá sa snažia dostať do stabilného stavu. Tento jav nazývame spontánnou rádioaktívnou premenou. Prečo rádioaktívnou? Pretože prvá premena bola pozorovaná pri izotopoch prvku rádia. Odtiaľ pochádza názov “rádioaktivita“. Pri rádioaktívnej premene sa uvoľňuje energia vo forme žiarenia. Takto uvoľňovaná energia je taká veľká, že dokáže elektricky neutrálne molekuly (napr. molekulu vody) rozštiepiť na kladné a záporné ióny (tzv. radikály). Tento jav bol nazvaný ionizáciou.

Je viacero foriem ožiarenia osôb. Ožiarenie jednotlivých orgánov alebo organizmu zo zdrojov žiarenia, ktoré sa nachádzajú mimo nich (vonkajšie ožiarenie), ožiarenie jednotlivých orgánov alebo organizmu zo zdrojov žiarenia, ktoré sa nachádzajú v tele (vnútorné ožiarenie). Príčinou vnútorného ožiarenia je vdychovanie rádioaktívnych látok alebo ich príjem potravou.

Azda najčastejšou otázkou pri pojme „ionizujúce žiarenie“ je otázka, akému riziku poškodenia zdravia sme vystavení pri ožiarení. Poškodenie zdravia pri ožiarení môžeme rozdeliť na dve rozdielne formy: Akútne formy poškodenia, ktoré sa prejavia vo veľmi krátkej dobe po ožiarení nad tzv. prahovú dávku. Prahové dávky pre jednotlivé orgány sa značne líšia (20 Sv pre kožu, 7 Sv pre pľúca, 1 Sv pre kostnú dreň). Neskoré formy poškodenia, hlavne nádorové ochorenia a genetické poruchy. Ich nárast po ožiarení bol a stále je sledovaný vo veľkých populačných skupinách (niekoľko stotisíc osôb). V skupinách osôb ožiarených dávkou nižšou ako 0,2 Sv doteraz nebol potvrdený žiaden nárast neskorých foriem poškodenia. Hodnoty dávok, ktoré človek dostáva z prírodných alebo umelých zdrojov žiarenia, sú oveľa nižšie ako ožiarenie, pri ktorom by mohol byť pozorovaný nárast neskorých foriem poškodenia zdravia.

Skutočnosť, že priemerné ročné ožiarenie človeka leží hlboko pod hodnotou 0,1 Sv, pri ktorom je vylúčené akútne poškodenie zdravia a nárast neskorých foriem poškodenia je veľmi nepravdepodobný, nie je sama o sebe dôvodom k uspokojeniu. Zdravotnícke inštitúcie na celom svete sa preto zjednotili na obmedzovaní ožiarenia obyvateľstva. Z limitovania vypustili prírodné zdroje žiarenia a z umelých ožarovanie v medicíne. Pre ožiarenie z ostatných umelých zdrojov ionizujúceho žiarenia boli pre obyvateľstvo zavedené nasledovné limity ožiarenia:

Tu môžeme vidieť penikavosť jednotlivých žiarení:

Ozonová diera (stručne)

Ozónová diera je oblasť s prudko zníženou koncentráciou ozónu v dôsledku znečistenia ovzdušia (najmä nad Antarktídou a Arktídou). Pre život na Zemi je najdôležitejší fakt, že sa pri týchto procesoch zachytáva väčšina ultrafialového žiarenia a viditeľné svetlo sa prepúšťa na zemský povrch. Ozón je zvláštna forma existencie kyslíka, trojatómový kyslík. "Bežný" kyslík, ktorý je nevyhnutný pre dýchanie, poznáme v dvojatómovej podobe. Ozón je plyn, vo vyššej koncentrácii jedovatý. Je to aj veľmi účinný skleníkový plyn. V dolnej časti atmosféry, troposfére, kde sa pohybujeme aj my, je preto nežiadúci, ale v hornej časti - stratosfére, je pre život nevyhnutný pretože nebezpečné UV žiarenie pohlcuje alebo odráža späť do vesmíru. Vznik ozónovej diery má za následok globálne otepľovanie.