Stabilizátory
Na napájacie zdroje pre elektronické zariadenia kladieme veľmi často prísne požiadavky nielen pokiaľ ide o minimálnu veľkosť zvlnenia
jednosmerného napätia, ale aj z dôvodov udržania jeho konštantnej hodnoty na záťaži pri kolísaní napätia zdroja (siete, batérie a pod.),
alebo pri zmenách zaťažovacieho prúdu. Zariadenia s obvodmi, ktoré automaticky vyrovnávajú vznikajúce napäťové zmeny na záťaži, sa
nazývajú stabilizátory napätia.
V podstate existujú dva druhy stabilizátorov:
- parametrické
- so spätnou
väzbou.
Základnými veličinami stabilizátora napätia sú činiteľ stabilizácie K, ktorý udáva, koľkokrát stabilizátor zmenšuje
pomerné kolísanie napätia a vnútorný odpor stabilizátora RTst.
Parametrické stabilizátory napätia.
Parametrické stabilizátory využívajú na stabilizáciu napätia vhodný priebeh voltampérovej charakteristiky niektorých
elektronických súčiastok (polovodičových diód, tlejiviek a pod.). Používajú sa na stabilizáciu jednosmerných napätí pri zaťažovacích
prúdoch maximálne niekoľko desiatok miliampérov. Na stabilizáciu napätí niekoľko desiatok voltov sa používajú zapojenia s tlejivkou, pre
napätia rádovo jednotky až desiatky voltov sú vhodné Zenerove a lavínové diódy. Na stabilizáciu nižších napätí, pre ktoré už nemožno
použif Zenerove diódy sa využíva priebeh voltampérovej charakteristiky priechodu PN v priamom smere. Používajú sa bežné polovodičové
súčiastky, napr. usmerňovacie diódy alebo priechod báza-emitor tranzistorov.
Schéma parametrického stabilizátora a priebeh
činnosti stabilizátora so Zenerovou diódou:
Činnosť parametrických stabilizátorov napätia môžeme sledovat na obrázku.
Paralelne k stabilizačnej dióde D je pripojerrý zaťažovací odporník Rz. Stabilizátor je napájaný zo zdroja napätia U1, cez sériový
odporník Rs, ktorý je pri grafickom vyjadrení znázornený priamkou vychádzajúcou z bodu U1, na osi napätia. Priesečník tejto priamky s
voltampérovou charakteristikou stabilizačnej diódy určuje pracovný bod P. Pre správnu činnosť stabilizátora treba zabezpečiť, aby
zaťažovací prúd I2 bol niekoľkokrát (2-krát až 5-krát) menší ako prúd Iz prechádzajúci stabilizačnou diódou. Ak je táto podmienka
splnená, má odpor odporníka Rz a jeho zmeny len nepatrný vplyv na činnosť stabilizátora.
Ak sa zmení napätie U1 na hodnotu U1',
posunie sa pracovný bod z polohy P do polohy P'. Priemet zmeny polohy pracovného bodu na os napätia určuje zmenu výstupného napätia U2, ktorá
je tým menšia, čím menší je vnútorný odpor stabilizačnej diódy rT a čím väčší je odpor sériového odporníka Rs.
Pre
všetky uvedené zapojenia parametrických stabilizátorov možno činiteľ stabilizácie vypočítať zo vzťahu:
K = (Rs / rT + 1) . U2
/ U1, a jeho hodnota je asi 10.
Nevýhodou opísaných druhov stabilizátorov je to, že majú pomerne veľký vnútorný odpor, malý
činiteľ stabilizácie a velmi malú energetickú účinnosť, pretože sériový odporník Rs musí mať pre dobrú stabilizáciu veľký odpor
(stráca sa na ňom asi polovica vstupného napätia, ktoré sa volí asi 1,5 Uz) a prúd diódy Iz je niekoľkokrát väčší, ako užitočný prúd
Iz prechádzajúci záťažou.
Stabilizátory so spätnou väzbou.
Stabilizátory so spätnou väzbou majú
regulačnú súčiastku (zvyčajne tranzistor), ktorá je ovládaná odchýlkou výstupného napätia stabilizátora od referenčného napätia.
Činiteľ stabilizácie je väčší ako pri parametrických stabilizátoroch (100 - 1000).
Zones.sk – Zóny pre každého študenta