Planéta Merkúr

1.  Merkúr
Merkúr je najbližšou a druhou najmenšou planétou Slnka. Keďže jeho excentricita dráhy je veľká, 0,2056, v perihéliu sa približuje k Slnku o 24 miliónov kilometrov bližšie ako v aféliu. Stredná vzdialenosť Merkúru od Slnka je 57,9 milióna kilometrov. Planéta obehne Slnko za 87,969 dňa. Donedávna sa predpokladalo, že rotácia Merkúru je viazaná, teda, že okolo svojej osi sa otočí práve za taký istý čas, za ktorý obehne okolo Slnka. Až radarové pozorovania z roku 1965 ukázali, že planéta rotuje s periódou 58,646 dňa, čo sú práve 2/3 jej obežnej doby. Merkúr sa teda počas dvoch obehov Slnka 3 razy otočí okolo svojej osi. Pretože rotačná os planéty smeruje kolmo na rovinu obežnej dráhy, je deň na ľubovoľnom mieste povrchu Merkúru rovnako dlhý. Trvá 176 pozemských dní. Teplota povrchu planéty na poludnie dosahuje asi 600 °C, na nočnej strane približne –180 °C.

Rozdiel medzi minimálnou a maximálnou vzdialenosťou Merkúru od Zeme je 135 miliónov kilometrov. So zmenou vzdialenosti Merkúru od nás sa mení aj jeho uhlový priemer na oblohe od 5’’ do 15’’. Skutočný priemer planéty, 4878 km, sa zistil zo zákrytov sondy Mariner 10 Merkúrom. Veľký skon obežnej roviny Merkúru k ekliptike, 7°, a jeho neveľká vzdialenosť od Slnka spôsobujú, že planéta sa občas dostane do takej polohy medzi Slnko a zem, že ju vidíme prechádzať (je k nám obrátená svojou neosvetlenou stranou) slnečným kotúčom. Posledný prechod nastal 15. novembra 1999. Pozorovať povrch Merkúru zo Zeme, vzhľadom na jeho malé rozmery a neveľkú vzdialenosť od Slnka, je veľmi ťažké. Na oblohe sa od Slnka nikdy nevzdiali ďalej ako na 28°. Preto ho vidíme iba nízko nad horizontom krátko pred východom alebo po západe Slnka. V ďalekohľade môžeme pozorovať jeho fázy, podobné mesačným. Jasnosť Merkúru sa mení od +1,7m do –1,9m. Merkúr má primalú hmotnosť, aby si dokázal udržať silnejšiu vrstvu atmosféry. Gravitačné zrýchlenie na povrchu, 3,70 m/s2, je iba tretinou gravitačného zrýchlenia na povrchu Zeme, úniková rýchlosť 4,25 km/s. V porovnaní s našou Zemou prakticky nijakú atmosféru nemá. Atmosferický tlak na povrchu Merkúru je 2.10-7 Pa. Nepatrné množstvo molekúl kysličníka uhličitého a vody svedčí o nízkej sopečnej aktivite planéty, i keď krátery a priehlbiny sú miestami zaliate vulkanickým materiálom. Vplyvom slnečného vetra sú v atmosfére Merkúru prítomné jadrá hélia. Vo výške 1500 km nad povrchom planéty je koncentrácia plazmy o niečo väčšia ako v slnečnom vetre, čo nasvedčuje, že planéta má magnetosféru.