Odraz a absorpcia zvuku
Odraz a absorpcia zvuku
Zvuky sa k nášmu uchu dostávajú nielen priamo, ale aj tak, že sa cestou odrazia od
okolitých povrchov. Ucho vtedy zachytí zmes rôznych zvukov - toho pôvodného aj jeho ozvien. Ak si spievate v kúpelni, máte sýtejší a
mohutnejší hlas ako vonku. Príčinou je odraz zvukových vĺn od hladkého a tvrdého povrchu kúpelne. Odrážajú sa podobne ako gumená
loptička od steny. Zvuky sa však vždy neodrážajú. Ak narazia na mäkký povrch, napríklad čalúnenie, povrch ich pohltí (absorbuje) a
neodrazia sa. Svetlo sa šíri priamočiaro. Ak sa niekto postaví medzi vás a televízor, nevidíte na obrazovku. Zvuk však počujete dobre.
Svetlo prekážku neobíde, ale zvuk áno. Prečo?
Porozmýšľajme, ako sa správajú vlny na vode. Ak vodná vlna narazí na kôl,
vrazený do dna rybníka, pokračuje ďalej . Kôl vlny nezadrží. Ak však narazí na loď, takú prekážku neobíde. Kôl je malá prekážka,
hrúbku má len okolo desiatich centimetrov. To je omnoho menej ako dĺžka vĺn, ktoré sa šíria po hladine. Loď je omnoho väčšia, ako vlnová
dĺžka vĺn. Rovnako pre vlny na vode ako aj pre zvukové vlny platí, že ak je prekážka menšia ako vlnová dĺžka vlny, vlny ju
obídu. Ak je však väčšia, vlny sa za ňou nešíria.
Od hladkého a tvrdého povrchu sa zvuk odráža rovnako, ako sa
odráža lopta od betónu alebo ako sa odrazia vlny na vode od brehu. Ak zatlieskame pred veľkou skalou alebo stenou, zvuková vlna sa odrazí a o
chvíľu sa vráti naspäť - počujeme zatlieskanie ešte raz. To je známa ozvena. Ak sa zvuková vlna vráti skôr ako o 0,1
sekundy, rozlíšime len jeden zvuk. Ak je však skala od nás dosť ďaleko (aspoň 40m), oneskorí sa ozvena o celú slabiku aj viac. Potom
počujeme, ako nám na naše volanie „odpovedá“.
Ak na vás niekto volá v telocvični alebo v krytom bazéne, ťažko mu
rozumieť. Každý zvuk sa viackrát odráža od stien či vodnej plochy. Spôsob, akým sa zvuk odráža v nejakej budove, voláme akustikou
budovy. Veľké budovy sú plné odrazov, najmä ak je v nich veľa holých povrchov. V koncertnej sále treba regulovať ozveny. Ak v nej
nie je dostatočný dozvuk, hudobné tóny znejú nevýrazne. Ak je dozvuk priveľký, tóny sa navzájom miešajú.
Aj divadlo musí
byť postavené tak, aby diváci počuli každé slovo z javiska zreteľne. Aby sa potlačili mnohonásobné ozveny, steny hľadiska bývajú
členité, s balkónmi a mnohými ozdobami. Na takých stenách sa väčšina zvuku pohltí. Strop však býva hladký a máva tvar obrátenej misy.
Tá pôsobí ako „zvukové zrkadlo“, ktoré odráža zvuk z javiska k divákovi. Odrazený zvuk je oneskorený len nepatrne, preto neznižuje
zrozumiteľnosť. Naopak, divák počuje hlasnejšie a tým aj lepšie. Ak sa hrá pod šírym nebom, kde táto odrazená vlna chýba, počujeme
hercov slabo.
Zones.sk – Zóny pre každého študenta