Echolokácia (ultrazvuk)
Echolokácia (ultrazvuk)
Termín echolokácia zaviedol v roku 1944 Donald R. Griffin. Echolokácia je používanie
ozvien zvukov produkovaných určitými zvieratami za účelom detekcie (zistenia) prekážok a potravy. Zvieratá, ktoré používajú echolokáciu,
žijú prevažne tam, kde je nedostatok svetla, alebo sú aktívne v nočných hodinách. Používanie echolokácie im umožňuje efektívne loviť
korisť alebo vidieť v tme. Sú to napríklad netopiere, delfíny, niektoré druhy veľrýb, niekoľko druhov vtákov. Prvým krokom pri echolokácii
je vydávanie zvuku. Vysoké frekvencie zabezpečia lepšiu rozpoznateľnosť cieľov ako nízke frekvencie. Nie každé zviera používa ultrazvuk na
echolokáciu.
Zvuky používané pri echolokácii sa môžu vytvoriť v hlasovej skrinke (voice box), ústach alebo inej časti hlavy.
Potom, silne vyvinutý sluchový systém registruje vracajúce sa ozveny (zvuky, ktoré sa odrazili od predmetov). Aby echolokácia fungovala ako má,
musí byť vyslaný zvuk zaregistrovaný mozgom, aby mohol byť neskôr porovnaný s jeho ozvenou.
Šírenie ultrazvuku prostredím sa
používa k rôznym iným účelom. Napr. utlrazvukom je možné získať trvalé zmesi kvapalín, ktoré sú inak nezmesi. Ultrazvukom je možno
zisťovať kazy v kovových odliatkoch. Používa sa taktiež k liečebným a diagnostickým účelom v lekárstve (kamene v ľadvinách, snímky
rastu dieťaťa v tele matky a pod).
Zones.sk – Zóny pre každého študenta