Ako sa robí fotka

Ako sa robí fotka
 
1. Úvod
Túto prácu sme si vybrali z jednoduchého dôvodu. Zaujíma nás technika a taktiež s ňou spojený technický pokrok. Fotením a snímaním fotografií sa snažíme uchovať si spomienky na udalosti a taktiež ukázať svetu krásu, ktorú nemôže vidieť na vlastné oči. V tejto práci sa budeme venovať klasickým filmovým fotoaparátom, digitálnym fotoaparátom a tatiež veľmi dôležitému príslušenstvu, ktoré pomáha každému fotografovi při jeho práci. Ďalej rozoberieme tvorbu fotky a oboznámime verejnosť s novou digitálnou technológiu. Našim bádaním prejdeme aj históriu prvých fotiek a spomenieme si taktiež aj na známych svetových fotografov. Digitálne fotografie sa dynamicky rozvíjajú, takže v blízkej budúcnosti vytlačia klasickú fotografiu tak ako ju dnes poznáme. Kedže je to pomerne nový odbor, pripravili sme pre vás malý prehľad o tejto problematike. Taktiež vysvetlíme základné pojmy, pomôžeme pri výbere kvalitného fotoaparátu. Takisto vám popíšeme možnosti spracovania fotografie v počítači, poradíme pri archivovaní a zálohovaní.

2. Všeobecná charakteristika
2.1 História

Od objavenia kníhtlače (J. Guttenberg, 1455) bola až po 400 rokoch vynájdená fotografia ako prostriedok moderného širenia informacií obrazom. Stala sa tak prvým zástupcom masovej re-produkovateľnosti. Vznikla ako následok spojenia objavov optiky, chémie, tlače a grafiky. Francúz N. Niepce zamýšľal pôvodne zdokonaliť litografiu. Zinkovú spojku s tenkou vrstvou asfaltu vystavil pôsobeniu svetla v prístroji (camera obscura) vybavenom objektívom a vyvolal ju v zmesi petroleja a levandulového oleja. Prvé obrazy získal v roku 1822. Prvou zachovanou fotografiou je Pohľad na dvor z roku 1826 (veľkost 20x16 cm), ktorú exponoval osem hodín. V roku 1829 sa spojil Niepce s Daguerrom a založili firmu, ktorá mala "ťažiť? zo všetkých možných výhod tohto nového "odvetvia priemyslu. Daguerre nahradil asfalt jodidom strieborným (naparené strieborné doštičky) a objavil zdĺhavými vytrvalými pokusmi, že pary ortuti vyvolali na doskách obraz, ktorý ustálil najprv v kuchynskej soli, neskôr v tiosírane sodnom. Postup aj obraz nazval daguerrotypiou, a keď nebol sám úspešný při ko-merčnom rozširovaní vynálezu, ponúkol ho francúzskemu štátu. Poslanci ho skutočne v snemovni zákonom prijali a verejne ohlásili 19. augusta 1839 na slávnostnom zasadaní francúzskej Akadémie. Vynález bol bez záväzkov a podmienok daný k dispozícií ľudstvu. Louis Jacques Mande Daguerre, majiteľ zábavného podniku Diorama v Paríži, bol užnávaný maliar. Získal fotografický obraz ktorý mal podobu malých originálov. Na postriebrených doštičkách vytvoril obrazové kompozície troch žánrov: zátišie, portrét a neskôr krajiina (najstaršia daguerrotypia je z roku 1837). 20. januara 1839 predložil Angličan Henry William Fox Talbot Kráľovskej spoločnosti vied v Londýne prvú snímku na papieri nasiaknutom roztokom chloridu strieborného (1835), vyvolanú kyselinou dubienkovou a ustálenú  bromidom draselným. Postup zvaný kalotypia mal tú výhodu, že sa stal z negatívu zhotovovať ľubovoľný počet kópií. Vďaka svojej reprodukovateľnosti sa stala fotografia fenoménom 19. a 20. storočia. V dôsledku zdĺhavého postupu londýnskych vedcov prepásli Angličania svoje šance. Prvenstvo získali Francúzi a epochálny vynález pod egidou priemyselného odvetvia vstúpil do svetových dejín všetkých národov.
 
Kalotypy mali zrno a hrubu kresbu, daguerrotypia jemnú kresbu, ale chýbal im negatív a mohli sa pozorovať len v šikmom svetle, kde sa na zrkadlovej ploche objavil obraz. V roku 1851 uviedol do praxe Frederic Scott Archer kolodiový proces na sklenenej priehladnej doske. Tento sa nazýval tiež mokrý proces, pretože sa citlivá vrstva nalievala na podklad bezprostrodne pred expozíciou v aparáte. C. Russel o desať rokov neskôr objavil suché kolodiové dosky. Neskôr bol zavedený celuloidový priehladný podklad a pás, ktorý po zdokonalení použivame dodnes. Nedostatočný formát dagurrotypie, ťažkopádne operácie s nalievaním emulzií a ich okamžité spracovanie nedávali nádej na presadenie fotografov v tlači alebo voľnej tvorbe. A predsa sa to stalo. V portrétnej fotografii sa preslávili už v samom začiatku dve osobnosti. Škót David Octavianus Hill, maliar, ktorý zhotovil v roku 1843 skupinový portrét 470 duchovných tak , že zložil individuálne zhotovené portréty mužov do skupiny, ktorú domaľoval. Expozícia trvala asi 4 až 5 minút. Tento fotografický maliar z Edinburgu zhotovil za 5 rokov asi 1500 polografických portrétov v štýle meštianskeho realizmu. Roku 1851 mal na svetovej výstave fotografií v Londýne vystavený súbor obrazov  zhotovených kalotypiou. Druhou osobnosťou bol Gaspard Felix Tournachon, prezývaný Nadar, ambiciózný kresliar, karikaturista a dramatik s mnohostrannými záujmami, ktorý začínal ako "artiste en daguerrotypie“. Od roku 1852 vytvoril vo svojom parížskom fotografickom ateliéri kolodiovým mokrým procesom, upraveným C. M. F. Niepcom de St.

Victorom (1805-1870), stovky vynikajúcich portrétov slávnych maliarov, spisovateľov, básnikov, politikov a i. Vznikla tak galéria velikánov francúzskej dobovej kultúry 2. polovice 19.storocia. Byť portrétovaný Nadarom znamenalo spoločenský postup. Portrétom sa zaoberali aj iný maliari a sochári (Carjat, Salomon, Pierson). Od čias A. A. Disderiho však stratil portrét svoju vznešenosť a vysokú výtvarnú kultúru a stal sa základom živnostenského podnikania, ktoré tvorí dodnes jednu z línií fotografickej profesie. Od počiatku 60. rokov 19. storočia až do prvej svetovej vojny, vznikali desaťtisíce vizitiek a kabinetiek na všetkých kontinentoch a celkom zmenili a ochromili činnosť portrétnych maliarov. Fotografia bola podrobnejšia, verejnejšia a lacnejšia. Zväčšená svadobná fotografia zastúpila v ráme reprezentačný obraz v domácnostiach. V iných podobách sa uplatnila vo verejných oficiálnych priestoroch. Neprenikla však do salónov, pánskych sídel, aj keď bola prezentovaná na početných výstavách (Hamburg 1899, Londýn 1900, Moskva 1902). Fotografiu považovali do 30. rokov 20. storočia za chudobnú príbužnú dávno etablovaných umeleckých odborov.
 
2.2. Fotografovia
Fotografovia navštevovali súktromné školy, aby si neskôr mohli otvoriť vlastný atelier. Fotografia bola zaradená do dokumemtačných stredísk geografických, pamiatkových, galeríjnych inštitúcií a onedlho sa stala nevyhnutnou v medicíne, priemysle a obchode. Filmové a fotografické reklamné oddelenie vybudoval Baťa v Žiline a vo svete začali vznikať ateliéry pre módnu a reklamnú fotografiu. Fotografia sa pozvoľna zaraďovala medzi odbory
úžitkového umenia. Už koncom 19. storocia sa združili amatérski fotografi do klubov, v kto-rých sa zdokonaľovali v technike, štýle, kde sa učili pracovat s umelým osvetlením. Najvyšším cieľom bolo stať sa umelcom. Začali sa odlišovať aj metodické postupy v rámci rôznych žánrov. Vývoj postupoval od štúdiovej inscénovanej a aranžovanej fotografie živého či neživého modelu k dokumentárnej a reportážnej fotografii. Hovorí sa, že 19. storočie skon-čilo až v deň sv. Anny v roku 1914 vyhlásením prvej svetovej vojny. Už pred týmto dátumom vznikali živé reportážé a dokumenty, ale až vo vojnových rokoch zvečnili reportéri nadšených Nemcov v Berlíne (1914), ťažké boje pri Verdune, Marne, exekúcie poľných sudov, biedu a nešťastie v Halíči, na Ukrajine, zúfalstvo a hlad v Rusku. Tu sa formoval základ spravodajskej, dokumentárnej fotografie, zameranej na aktuálne udalosti. Z fotografie sa stáva svedok doby. Heslo uvidieť, prežiť, podat správu sa stalo pevným základom fotografických agentúr a tlačových kancelárií (Agence France-Press). Vojnovými spravodajskými foto-grafiami začal Felix H. Man (1916) svoju novinársku viac ako šesťdesiatročnú karieru. Pôsobil spočiatku v nemeckých novinách (Berliner a Munecher Illustrierte), potom v anglickom Weekly Illustrated, Picture Post a napokon v americkom časopise Life. Fotografie používal najskôr ako skice, keď získal máloformátny Ermanox a po roku 1924 Barnackovu Leicu, odštartoval éru modernej živej fotografickej reportáže a dokumentu, ktorá ovládla svet. Ešte v tridsiatych rokoch, v období americkej hospodárskej krízy (1929-34), fotografovali D. Langeova, W. Evans, B. Shahn a iní na sklopne komory formatu 6/9 a 4,5/6. Fotografie ukazovali, burcovali, dokumentovali, provokovali obrazom aj sprievodným textom. Obrazová žurnalistika je hlavnou doménou modernej masovej komunikácie a frekvencia jej produkcie je ťažko predstaviteľna.
 
2.3.Dnešné fotografovanie
Každú sekundu cvakajú spúšte fotografických prístrojov a tisíce snímok letia éterom ako telefota, aby dokumentovali udalosť a zaistili prísun obrazového materiálu pre noviny, časo-pisy ale aj archívy a bezpečnostné a tajné sejfy. Azda len počitače - od polovodičov, čipov k umelým pamätiam na diskoch - mali búrlivejši vývoj ako fotografia. Tak ako sa vyvýja jazyk, technika, myslenie, vyvýja sa aj teória a s ňou nárok na zmysel a ciele fotografického zobra-zovania.
 
2.4.Digitálna fotografia
Digitálna fotografia je vlastne digitálne vyfotený obraz ktorý sa ďalej spracúva v počítači. Je to nechemická, elktronicko optická fotografia vytvorená prostrednictvom elektronických, di-gitálnych fotoaparátov, alebo videotechniky.
 
2.5.Imaginatívna fotografia
Je to fotografia, ktorá prezentuje vnútorný model skutočnosti - svet predstáv, prostredníctvom vonkajšieho modelu – reálnych objektov. Podstatou imaginatívnej fotografie sú fantazíjne představy a princípom tvorby je asociatívnosť. Imaginatívna fotografia sa objavuje v tvorbe Francúza E. Atgeta, neskôr v surrealizme. Využíva techniku koláže a montáže (na Slovensku M. Robinskonova, R. Kocan, P. Ronai, L. Lauffova a i.).
 
2.6.Inscenovaná fotografia
Je to fotografia s figurálnym námetom vznikajúca v ateliéri, pri tvorbe ktorej sa uplatňuje réžijno-scenáristický prístup aranžovania fotografických objektov a prostredia. V druhej  polovici 20. storočia sa prelína s aktuálnymi princípmi performancie a postmoderny. Na Slovensku sa spája s novou vlnou česko-slovenskej fotografie (Z. Minacova, M. Havrankova, P. Breza)a nástupom mladých fotografov, absolventov pražskej FAMU, narodených okolo r. 1960 (R. Prekop, M. Zupnik, T. Stano, M. Svolik, K. Varga).

3.Vlastná práca
3.1. Fotoaparát
3.1.1.Clona
Clona objektívu je mechanické zariadenie, ktoré svojím uzavieraním reguluje množstvo svetla prechádzajúceho objektívom, a to od maximálnej priepustnosti a vtedy najmenšieho clonového čísla (viď. tiež plná diera), až po maximálne zaškrtenie a vtedy minimálny otvor. Veľkosť nastavenej clony (otvoru v objektíve) má priamy vplyv na jeho rozlišovaciu schopnosť a teda kvalitu, s akou je objektív schopný vykresliť snímaný obraz.
Postupným uzatváraním clony sa rozlišovacia schopnost objektívu najprv zlepšuje, pretože obraz je vykreslovaný iba strednou časťou šošoviek. Ale pri veľmi malom clonovom otvore sa v dôsledku otvorovej vady zase naopak zhoršuje. Taktiež dôležitá je závislosť ostrosti na veľkosti nastaveného clonového otvoru. Postupným zmenšovaním (uzatváraním) clonového otvoru se ostrosť objektívu zvyšuje a naopak.
 
3.1.2. Clonové číslo
Určuje veľkosť otvoru clony, ktorý je v priamom vzťahu s ohniskovou vzdialenosťou. Clonové číslo je poměr ohniskovéj vzdialenosti a priemeru otvoru (napp. pri objektíve s ohniskovou vzdialenosťou 80mm a nastavenou clonou f8 musí byť veľkosť otvoru clony 10mm). Týmto je zaručené, že pri použití akéhokoľvek typu objektívu pri dodržaní rovnakého clonového čísla bude osvetlená citlivá vrstva rovnakým množstvom svetla. Clonové čísla tvoria stupnicu: f1,4; f2; f2,8; f4; f5,6; f8; f11; f16 a f22, kde najmenšie číslo znamená najvetší možný otvor u daného objektivu a naopak. Zmena hodnoty o jeden stupeň (př. Z f/6 na f8) znamená, že veľkosť otvoru se zmenší na polovicu (klesne množstvo svetla dopadajúceho na citlivú vrstvu na polovicu).
 
3.1.3 Zaostrovanie
  Ostrenie digitálneho fotoaparátu je úplne rovnaké ako u analógových prístrojov. Vďaka menšej veľkosti CCD či CMOS čipu je minimálna zaostrovacia vzdialenosť u digitálnych fotoaparátov podstatne menšia, ako pri filmových fotoaparátoch. Priemerne se tak pohybuje medzi 20 - 10 cm, aj keď sa dajú nájsť typy, ktoré zaostria aj od 2 cm , napr. OLYMPUS Camedia C-2500 L. Rozoznávame tri základné typy zaostrovacích systémov:

- Fix Focus
Toto vlastne ani nie je ostrenie. Aparát je permanentne zaostrený na nekonečno s veľkou presnosťou ostrosti. Tento systém majú iba najlacnejšie digitálne kompakty.  

- AutoFocus
Automatické ostrenie je vykonané tak isto ako pri analógových prístrojoch. Digitálne fotoaparáty nepoužívajú lacnejší systém aktívneho autofocusu, keď si aparát vyšle infračervený lúč aby zistil vzdialenosť ostreného objektu (problémy s priehladnými a priesvitnými materiálmi), ale používajú systém pasívneho autofocusu keď meria na svojom CCD nebo CMOS čipu kontrast a pri najvyššej nameranej hodnote zistí, že je zaostrené (problém iba v prípade zaostrenia na plochu bez kontrastu). Vďaka tomu, že je to digitálny aparát, tak i lacné stroje môžu využívať ostrenie do relativne veľkého počtu oblastí (meria rovno údaje z CCD alebo CMOS čipu). Zaujímavosťou je zao-strovací systém vo fotoaparátoch NIKON Coolpix 995, Coolpix 995, keď sa nepohybuje žiadny ostriaci element (šošovka alebo skupina šošoviek), ale samotný CCD čip. Autofocus je u digitálnych fotoaparátov pomerne presnou a aj rýchlou záležitosťou. 

- Manual Focus
Manuálne zaostrovanie pri digitálnych fotoaparátoch je vo väčšine prípadov motorové, kde užívateľ iba zadáva: “Ostrie týmto smerom alebo týmto smerom.“ Takéto zaostrovanie je potom pomalšie a vo veľkom počte prípadov aj nie úplne presné, pretože počet krokov pre tento motorový manual focus je obmedzený. Jedine drahšie modely (napr. OLYMPUS Camedia E-20 P) ponúkajú klasické ručné zaostrovanie, ktoré je tým najpohodlnejším a čato aj najrýchlejším systémom.

3.1.4 Zoom
Klasický zoom, ktorý dosahujeme preskupovaním optických skupín a elementov v objektíve. Jedná sa o zoom bez straty kvality, väčšinou je však značne obmedzený rozsahom (zvyčajne 35-105 mm po prepočte na kinofilm). Digitálny zoom je v podstate len komerčné lákadlo. Na displeji fotoaparátu to sice vypadá akoby ste zoomovali ďalej než to dovoľuje optický zoom, ale to tak vypadá len na displeji fotoaparátu, vďaka jeho malej rozlišovacej schopnosti. Technicky sa totiž digitálny zoom vykonáva výrezom stredovej časti záberu a preto se rapídne znižuje rozlíšenie zobrazovaného snímku, čo samozrejme pri zobrazení na rovnako veľkú plochu vedie k zníženiu kvality, tzv. rozpixelovaniu. Napríklad, pokiaľ fotíme v rozlišení 1600x1200 a použijeme digitálny zoom 4x, tak výsledny záber síce bude priblížený 4x, ale iba v rozlišení zhruba 800x600. Pri silnejších zväčšeniach sa stáva tento problém viac viditeľným. Síce sa některé fotoaparáty snažia dopočítávať medzi-body pre kompenzáciu zníženého rozlíšenia, ale nie je to ono. Síce je to lepšie jako nič, ale kvalite optického zoomu sa to ani zďaleka nevyrovná.
 
3.1.5 CPU - Central Procesing Unit

Informácie o obraze, v digitálnej forme, ktorá opušťa CCD či CMOS čip ide do CPU, centrálnej výpočtovéj jednotky fotoaparátu. Tu sú prepočítané na niektorý obrazový formát (podľa výberu užívateľa) a až potom pokračuje ďalej smerom do Cache, alebo rovno na kartu. CPU riadi celé dianie v digitálnom fotoaparáte a na jeho výkonnosti taktiež závisí rýchlosť procesu od zonsímania obrazu na čipe do jeho uloženia na kartu.
 
Pre priblíženie sa dá povedať, že formát je spôsob zakódovania informácií o obraze do postupnosti jednotiek a núl. Väčšina digitálnych fotoaparátov umožňuje voľbu medzi formátmi, ale nie každý sa hodí na všetko (preto je ich taktiež viac). Formát súboru sa pozná podľa jeho prípony, pre JPEG je JPG atď.. Viac informacií nájdete v tabulke.
 
Formátom je myslený formát súboru, do ktorého je uložený snímok. Najčastejšie používaným formátom je JPEG, tento formát je kompresiou, čo znamená, že snímok bude relatívne malej veľkosti (vojde sa ich na kartu viac), ale s istou stratou kvality. Stupne kompresie ide u väčšiny fotoaparátov voliť aspoň z troch úrovní. Úroveň kompresie sa po prvé prejaví na veľkosti snímky (väčšia kompresia = menšia veľkost snímky) a po druhé na kvalite (väčšia kompresia = horšia kvalita). Zhoršenie kvality snímky sa prejavuje v zlievaní podobných farieb vo vodorovnom smere a v rozostrení okrajov.
 
Pre veľkoformátovú tlač a pre výrezy z konečného záberu je vhodný formát TIFF. TIFF je obrazový formát bez kompresie a teda i bez straty kvality. Vďaka tomu ale jeho veľkosť oproti JPEGu až 9x väčšia (9x méně fotografií na kartě). Rozdiel v kvalite záberu TIFF a JPEG s najnižšou kompresiou je minimálny (pod 10%), zato 9-ti násobný prírast veľkosti je veľmi citelný. Preto je TIFF určený len pre zábery, ktoré se budú tlačiť na veľké formáty a pre zábery, z ktorých bude použité len niekoľko desiatok percent plochy (výrez, makro fotografie).
 
Špecialitou je formát RAW, nejedná sa o obrazový formát ale o súborový formát pre surové, nezpracované dáta. Normálne sú dáta prúdiace z CCD či CMOS čipu zpracované na CPU do obrazového formátu a ten je potom ako súbor uložený na pameťovú kartu. Pri fotení formátom RAW sa nezpracuváva nič, dáta CPU iba pretekajú a ihneď sa ukládajú na kartu. To zrýchľuje prácu fotoaparátu pri sériovom snímaní. Veľkost formátu RAW je naviac značne menšia než konkurenčného TIFF, aj keď je stále 2-3x väčšia než veľkost JPEGu.
 
Nevýhodou RAWu je to, že najprv musí byť spracovaná v počítači a to v špecializovanom foto-programu (Photoshop, Paint Shop atd..). Odpadá teda priamá tlač z fotoaparátu rovno na foto-tlačiareň. Pretože RAW nie je prepočítaný na obraz, tak se musí pre náhľed na displeji fotoaparátu ukládať zvlášť malý obraz ako JPEG, ktorý sa potom zobrazuje na displeji aparátu namiesto neprepočítaného RAWu. Veľkosť tohoto zástupného snímku je ale veľmi malá a tak nám kartu rozhodne nezahltí.
 
Veľkou predností RAWu, o ktorých sa obecne nevie, je to, že nie je tak citlivý na preexpozíciu ako ostatné formáty. Všetkým digitálnym formátom nevadí podexpozícia, to sa dá úpravou zachrániť, ale preexpozícia snímok spoľahlivo zničí. Iba RAW je odolnejší, pretože keď sa prepočítava v počítači kde je CPU niekoľkotísíckrát výkonnejší než ten v digitálnom fotoaparáte, tak sa tak deje podľa náročnějších a dokonalejších algoritmov a používá sa vyššia farebná hĺbka. Pokiaľ vám teda na nejakom snímku obvzlášť záleží, použite RAW formát. Najprv tento nádejný formát podporovala len firma CANON, ale časy se menia a tak už i MINOLTA, OLYMPUS a NIKON ho zabudovávajú do svojich aparátov. Tu je tabulka najčastejšie používaných formátov a ich najhlavnejšie vlastnosti:
 
3.1.5.1 Vyváženie bielej  farby
Vyváženie bielej  farby je zvláštna nutnosť pre digitálne fotoaparáty. Pretože CCD a CMOS čipy sú veľmi farebne citlivé zariadenia, dochádza k javom, keď napríklad žiarivkové osvetlenie miestnosti natónuje celkový záber do modrej farby. K potlačeniu tohto nežiadúceho javu slúži práve vyváženie bielej farby.
 
 Každý digitálny fotoaparát umožňuje automatické nastavenie, ale dokonalejšie modely ponúkajú i niečo naviac. Prvý stupeň sú prednastavené hodnoty , ktoré možno rýchlo a jednoducho uplatniť. Ďaľším stupnom je nastavenie teploty chromatickosti, keď si užívateľ môže meniť farebnú teplotu po stupňoch ako sám chce, až dosiahne najlepšie farebné nastavenie.
 
3.1.5.2. Farebná hĺbka
Farebná hĺbka sa udáva v bitoch a najčastejšie používanou hodnotou je 24 bitov. Čím väčšie je toto číslo, tím viac farieb je možné rozoznať na výslednom snímku. 24 bitov znamená, že na každú farbu pripadá 8 bitov (8 na červenú, 8 na zelenú a 8 modrú), čo je pre ľudské oko blízko hranice rozlišiteľnosti. Inými slovami viac než 32 bitov na farbu ľudské oko nerozozná. Viac napovie táto tabuľka, kde sú všetky dôležité údaje:
 
3.1.5.3. CCD čip
CCD čip je najčastejšie používaným obrazovým čipom. Jeho výroba je relatívne jednoduchá, ale nákladná. Výstup informacií z CCD čipu eště nie je digitálny, ale analogový a preto za CCD čipom musia nasledovať obvody pre digitalizáciu obrazu (A/D prevodník), čo znamená vyšší odber elektrické energie a spomalenie toku dát.
 
Svetlocitlivé bunky na CCD čipe majú tvar štvorca a výstup z CCD čipu je pomocou zbernice. Jednotlivé riadky, prípadne stĺpce svetlocitlivých buniek sú napojené na zbernicu a tak keď sa odčítajú údaje o obraze najprv hlási údaje jeden stĺpec, potom druhý atd.. a to všetko po jednej zbernici. Jednoduchšie prevedenie, ale pomalejšie čítance dát. Takémuto usporiadanoi CCD čipu sa hovorí progresívny CCD čip. Naproti tomu čip označovaný ako prekladaný CCD čip je síce zložitejší na pohľad, ale výrobne jednoduchší. Princíp je veľmi jednoduchý. Nenačítajú sa rady či stĺpce svetlocitlivých buniek postupne, ale po blokoch, keď napr. prvý až tretí stĺpec ná svoj vlastný register (akási minipameť pre odčítanie), štvrtý až šiesty majú tiež vlastný atd. Odčítavajú sa potom postupne práve tieto hodonoty jednotlivých registrov, čo vedi k urychleniu získávánia dát z čipu (v uvedenom prípade by to bolo 2-3x). Prekladaný CCD čip je tak výhodnejší pre prípady, keď je nutné fotografovať niekoľko snímkov za sebou (sériove snímanie).
 
3.1.5.4. CMOS čip

CMOS čip je konstrukčne veľmi zložitou záležitosťou, ale je výrobne lacnejší, pretože sa vyrába rovnakým spôsobom ako procesory pre počítače. Obvody, ktoré digitalizujú obraz pri CCD čipe pre všetky pixely postupne sú tu už priamo súčasťou CMOS čipu, keď každá svetlocitlivá bunka má tieto obvody priamo v sebe. Digitalizácia obrazu sa tak prevadza pre všetky pixely zvlášť a naraz. To znižuje dobu potrebnú na prečítanie obrazu z CMOS čipu a znižuje spotrebu energie. Vďaka tomu, že každá svetlocitlivá oblasť má rovno v sebe svoje digitalizačné obvody zaberajú tieto oblasti citlivé na svetlo iba nepatrnú časť celej plochy čipu. To ss rieši tak, že každá takáto bunka dostane nad seba, okrem RGB filtra i miniaturnu šošovku , ktorá sústredí lúče dopadajúce na plochu s digitalizačnými obvodmi do miesta citlivého na svetlo. Počet takýchto mikronových šošoviček tak stúpa do miliónov.
 
Ďaľšou výhodou je výstup dát z CMOS čipu. Nedeje sa tak postupne po zbernici, ale naraz. Vývod dát má každá svetlocitlivá bunka zvlášť . To zvyšuje rýchlosť odberu dát z CMOS čipu, hlavne je táto vlastnst žiadúca pri sériovom snímaní.
 
3.1.6.Interpólované snímky
Interpolácia je špecialita veľmi lacných fotoaparátov (pod 10.000,- Sk), alebo veľmi drahých (nad 50.000,- Sk). Interpolácia znamená, že fotoaparát dopočítava body do vyššieho rozlišenia, než ktoré zvládne CCD nebo CMOS čip. Kvalitou je takýto interpólovaný snímok samozrejme horší než neinterpólovaný z čipu s vyšším rozlíšením, ale fotoaparáty s čipom s vyšším rozlišením sú buď neúmerne drahé, alebo zatiaľ nie sú dostupné. Týmto spôsobom je možné používať aparát s 3.34 Mpix akoby sa jednalo o aparát s 5.4 Mpix čipom. Obvzlášť vhodné pre interpólované snímky sí Super CCD čipy s osmiúholníkovými svetloctlivími bunkami. 
 
3.1.7 Video sekvencia
Videosekvencia u digitálneho fotoaparátu je niečo ako snímka v digitálnej videokamere. Jedno sa nevyrovná druhému, preto máme zvlášť digitálne videokamery a digitálne fotoaparáty. Väčšina fotoaparátov má túto funkciu, ale jedná sa o rozlišenie 160x120 pix, 320x256 pix, maximálne a výnimočne 640x480 pix. Naviac ide nafilmovať iba niekoľko sekúnd či desiatok sekúnd záznamu, dokiaľ sa nevyfotí kapacita vyrovnávacej pameti. Iba niekoľko fotoaparátov môže filmovať, dokiaľ majú miesto na karte. Ako doplňujúca funkcia áno, ale nie ako rovnaká vlastnosť.
 
Najčastejšie používané formáty pre záznam videosekvencie sú MOV (Quick Time Movie JPEG), AVI a dokonca GIF a MPEG (typ I a II). Niektoré fotoaparáty umožňujú nahrávanie videosekvencií i so zvukom a špecialitou SONY je aj vstavaný reproduktor, takže je možné prehrávať videosekvencie na monitore aparátu aj so zvukom
 
3.1.8. Základné porovnanie filmového a digitálneho fotoaparátu
Digitálna fotografia má oproti fotografií klasickej rad nesporných výhod. Pri klasickej fotografií sa exponovaním jedného políčka negatívu stáva táto plocha filmu k ďalšiemu fotografovaniu už nepoužiteľná, film je treba posunúť o ďalšie políčko vpred a nakoniec vymeniť za nový. Digitálny fotoaparát však ukladá exponované obrázky do elektronickej pamäti, z ktorej ich môžeme kedykoľvek "vysypať" do počítača či fotolaboratória a fotografovať do uvoľneného priestoru pamäti znovu. V pamätiach dnešných fotoaparátov
je možné (podľa nastaveného rozlíšenia) uchovávať stovky až tisíce snímok, bez toho, aby sme boli nútení neustále ich ukladať do počítača. Naviac je možné si po každej expozícií okamžite výsledný obrázok prehliadnuť na displeji fotoaparátu a ak sa nám nepáči, hneď ho priamo z pamäte fotoaparátu vymazať.
 
Digitálne fotoaparáty sú oproti klasickým mechanickým jednoduchšie. Odpadá totiž nutnosť motorového prevíjania filmu a jeho zakladania cez otvárateľnú zadnú stenu. To sa prejavuje priaznivým znížením rozmerov, a nižšou hmotnosťou objektívu.
 
Uhlopriečka snímača je totiž menšia ako uhlopriečka políčka kinofilmu, takže objektív digitálneho fotoaparátu môže mať k vykresleniu menšej plochy kratšiu ohniskovú vzdialenosť a tým pádom pri zachovaní rovnakej svetelnosti i menší priemer optickej sústavy. Menšie a ľahšie môžu byť tým pádom i motory pre automatické zaostrovanie objektívu a tiež pre zmenu ohniskovej vzdialenosti transfokátorov (Zoom). Digitálny spôsob snímania obrazu dovoľuje použiť okrem optických transfokátorov tiež transfokátory digitálne, ktoré umožňujú vďaka interpolácií za cenu mierneho zníženia kvality obrazu napodobniť efekt predĺženia ohniskovej vzdialenosti transfokátorov optických.
 
Nezanedbateľnou výhodou je i fakt, že náklady na digitálne fotografovanie sú takmer nulové. Keď ale už vlastníme digitálny fotoaparát a počítač. Stačí totiž občas nabiť batérie.
 
Udáva sa, že políčko kinofilmu obsahuje okolo 5-6 miliónov efektívne využiteľných obrazových bodov. Obrazový snímač dnesných digitálných fotoaparátov už tieto hodnoty dosiahol. Zatiaľ čo možnosti zlepšovania rozlíšenia citlivej vrstvy negatívneho filmu sú už na hranici svojich možností, obrazové snímače digitálnych fotoaparátov prežívajú búrlivý
vývoj a ďaľšie rýchle zvýšovanie svojej rozlišovacej schopnosti majú ešte len pred sebou.
 
Väčšina ľudí pri posedení s priateľmi rada siahne do šuplíka či do skrine a vytiahne na denné svetlo album fotografií, ktoré potom za zvukov sušťania papiera putuje okolo stola. Digitálna fotografia samozrejme nič takého nevylučuje. Vo fotolaboch dokážu zhotoviť za 5 Sk klasickú fotografiu 10x15cm z digitálneho súboru bežne používaného formatu JPEG. Pritom stačí obrázky odoslat priamo zo svojho počítača do virtuálnej zberne na internete a vybrať si miesto, kde si hotové fotografie vyzdvihnete a zaplatíte. Kto chce túto možnosť využívať, mal by na ňu ale rozhodne pamätať už pri výbere digitálneho fotoaparatu.
 
3.1.9 Nevýhody digitálnej fotografie
Citlivosť snímačov digitálnych fotoaparátoch a klasických negatívov je veľmi podob-ná (ISO 100-400). Rozdielna je ale zatiaľ expozičná pružnost a to v neprospech digitálnych fotoaparátov. Negatívny film je schopný sa vyrovnať s väčším rozdielom jasov a na rozdiel od elektronického snímača teda vykreslí správne i pomerne veľmi kontrastný obraz. Nie je teda tolko náchylný na podexpozíciu či preexpozíciu. U digitálneho fotoaparátu je treba spôsobu merania expozície venovať väčšiu pozornosť, najmä u veľmi kontrastných záberov. I tu sa ale už objavilo určité riešenie, a to v nastavení sklonu senziometrickej charakteristiky.
 
Rovnako ako klasické fotoaparáty potrebujú i fotoaparáty digitálne svoj zdroj energie, teda batériu. Odber prúdu z batérie je však u digitálnych fotoaparátov zatiaľ podstatne väčší, obzvlášť keď si fotograf exponované snímky často prezerá. Na vine je predovšetkým farebný displej, ktorého príkon je pomerne veľký. Z týchto dôvodov sa v digitálnych fotoaparátoch použivaju nabíjacie akumulátory (NiMH, Li-Ion) veľkých kapacít a náruživý digitálny fotograf nikdy nevychádza bez nabitej záložnej batérie vo vrecku.
 
V neposlednej rade je treba tiež počítať s tým, že nákup digitálneho fotoaparátu je predsa len drahšia záležitosť, než v prípade fotoaparátu klasického.
 
+ Výhody digitálnej fotografie
- Nevýhody digitálnej fotografie
1. Široké možnosti spracovania a úprav. Jednoduchá a prehľadná archivácia v počítači, možnosť zálohovania dát bez straty kvality. Takmer nekonečné možnosti retušovania, farebných a jasových korekcii, tvorba koláži...
2. Okamžitý náhľad a kontrola nasnímanej fotografie. Možnosť vymazania záberu priamo vo fotoaparáte. S počtom nasnímaných záberov sa nezvyšujú náklady.
3. Možnosť nastavenia úprav fotografie (kontrast, farebnosť...) ešte pred snímanim.
4. U niektorých značiek možnosť jednoduchej tvorby panoramatických fotografii.
5. Úspora nákladov na film, vyvolanie a tlač fotografie. Vytlačiť si dáte len tie fotografie, ktoré chcete. Prvotné vysoké náklady sa tak pri častom používaní rýchlo vrátia.
7. Rastúca kapacita pamäťových médii, možnosť meniť rozlíšenie a kompresiu obrazu podľa aktuálnych potrieb. Vysoká kapacita kariet umožňuje zachytiť až niekoľko stovák fotografii.
8. Možnosť tlače fotografii aj v domácich podmienkach vo vysokej kvalite, možnosť zasielania fotografii elektronickou poštou napr. aj do laboratória na vytlačenie klasicku chemickou cestou.
9. Rýchlosť spracovania dát, od zosnímania fotografie po jej vytlačenie alebo odoslanie elektronickou poštou na druhý koniec sveta môže ubehnúť len pár minút.

1. Vyššie náklady pri kúpe techniky (ceny však idú stále dole a je len otázkou času kedy sa vyrovnajú cene bežných kinofilmových fotoaparátov).
2. Pomalšia reakcia spúšte a závierky na stlačenie.
3. Vysoká spotreba elektrickej energie.
4. Väčšina digitálnych fotoaparátov nemôže pracovať pri mínusových teplotách.
5. Iná technológia ovládania a pre niekoho neznámy princíp činnosti.
6. Pre úplne využitie nutná znalosť spracovania fotografie na počítači a vysoké náklady na zakúpenie kvalitného počítača.
7. Zatiaľ nižšia kvalita obrazu oproti filmu (hlavne stredoformátovému a veľkoformátovému).

3.2. Astrofotografia
Získať peknú astronomickú fotku nie je také ťažké, ako sa na prvý pohľad zdá. Astrofotogra-fia nie je iba výsadou veľkých ďalekohľadov. A však najdokonalejšie astrofotografie sú zhotovené práve filmovými fotoaparátmi. Zaujímavé obrázky oblohy – stopy hviezd, obrazce súhvezdí, konjunkcie planét – si môže zhotoviť každý už obyčajným fotoaparátom. Ak nasadíme na fotoaparát objektív s dlhým ohniskom, alebo budeme aparátom fotografovať cez ďalekohľad, získame pekné snímky Slnka, Mesiaca a hmlovín. Při dlhších expozíciách však nesmieme zabudnúť na denný pohyb oblohy a ďalekohľad na paralaktickej montáži i s fotoaparátom viesť za hviezdami tak, aby sa nám v ďalekohľade nepohybovali. Približný expozičný čas a rozmer obrazu odfotografovaného objektu na negatíve alebo diapozitíve si môžeme vypočítať podľa vzorcov:
 
E – expozčný čas v sekundách
R – rozmer obrazu v milimetroch
f1 – ohnisková dĺžka objektívu ďalekohľadu v milimetroch
f2 – ohnisková dĺžka okuláru ďalekohľadu v milimetroch
f3 – ohnisková dĺžka objektívu fotoaparátuu v milimetroch
d – priemer objektívu ďalekohľadu
c – clonové číslo fotoaparátu
u – uhlový rozmer objektu na oblohe v oblúkových minútach
A – citlivosť filmu
J – pomerná jasnosť objektu (magnitúda)
 
Pri priamom fotografovaní oblohy fotoaparátom nezabudnite zaostriť objektív na nekonečno.
E = c2/(AJ)
  R = f3u/3440
Ak máme k dispozícií ďalekohľad s dlhším ohniskom, nahradíme okulár ďalekohľadu fotoaparátom bez objektívu. Aby sme mali ostrý obraz, musíme umiestniť fotoaparát tak, že film bude priamo v ohniskovej rovine ďalekohľadu. Zaostrovanie nebude problémom pri jednookej zrkadlovke. Při ostatných typoch aparátov musíme správnu polohu nájsť skusmo.
E = (f1/d)2/(AJ)
  R = f1u/3440
Aj s neveľkým ďalekohľadom môžeme získať pekné astronomické snímky  metódou mimoohniskovej fotografie. Fotoaparát s odcloneným objektívom zaostríme na nekonečno a umiestnime priamo za okulár ďalekohľadu. Obrázok na matnici bude fotoaparátu zaostrujeme okulárom ďalekohľadu. Zaostrovanie je jednoduché ako v predchádzajúcom prípade pri použití jednookej zrkadovky.
E = (f3f1 /( f2d)) 2/(AJ)
  R = f3f1u/(3440f2)

3.3. Príslušenstvo
K samotnému fotoaparátu je nutné väčšinou dokúpiť určité príslušenstvo, aby ste ho mohli plnohodnotne používať alebo aby ste rozšírili jeho možnosti. Kliknutím na obrázok si môžete pozrieť schému príslušenstva vyrábaného pre Canon Powershot G3, podľa ktorého si môžete urobiť prehľad o jeho možnostiach. Súčasťou balenia digitálneho fotoaparátu sú vždy prepojovacie káble, batérie a okrem najlacnejších modelov aj pamätová karta. K prístrojom napájaných zo špeciálnych článkov je dodávaná aj nabíjačka. Digitály sú prešpikované elektronikou a všetky ich funkcie potrebujú k životu dostatok el. energie. U prístrojov napájanych tuškovými bat. (typ AA) je nevyhnutné dokúpiť nabíjateľné bat. a nabíjačku. S niektorými modelmi urobíte na alkalické bat. maximálne 4-6 záberov. Doporučujeme batérie typu NiMh s kapacitou aspoň 1600mAh a kvalitnú rýchlonabíjačku. Aj s najkvalitnejšími bat. urobíte max. 100 až 250 záberov (závisý od typu fotoaparátu, spôsobu obsluhy a teploty). Doporučujeme mať tri sady batérii, jednu v prístroji, druhú v zálohe a tretiu v nabíjačke. To platí aj v prípade prístrojov napájaných špeciálnymi Li-Ion akumulátormi. Spotrebu výrazne znižuje použivanie optického hľadáčika a vypnutie LCD. Väčšina prístrojov sa dá napájať pomocou adaptéra zo siete. V prípade prenosu fotografii do počítača, dlhšieho sledovania záberov na TV, fotenia zátiší a predmetov v interiéri sa vám investícia do sieťového zdroja vyplatí. Do DC zdierky prístroja môžete zapojiť aj prenosný externý akumulátor s ktorým na jedno nabitie urobíte stovky fotografii. V súčasnosti sú k dispozícii Li-Ion akumulátory s kapacitou 2000m Ah (napr. Pretec PowerTank), ktoré majú nízku hmotnosť a o niečo väčšie a ťažšie olovené akumulátory Herkules s kapacitou 4 000 mAh.Ich veľkou výhodou je možnosť nabíjania zo siete 12V, napr. v aute, alebo na lodi. Ďalším problémom je, kam uložiť fotografie. Pamäťová karta dodávana k fotoaparátu zvládne v tom lepšom prípade do 20 záberov v nižšej kvalite. Je nutné počítať s tým, že digitálom nafotíte viac ako s klasickým fotoaparátom, pretože náklady na vyhotovenie fotografie (v jej digitálnej podobe) sú oproti klasike skutočne veľmi nízke. Na výmenné pamäťové karty nafotíte rádovo až niekoľko sto fotografii. U fotoaparátov s rozlíšením 4 až 5 miliónov bodov v najlepšej kvalite nafotíte na 128 MB kartu necelých 20 záberov. V prípade prístrojov so slotom pre karty typu CFII môžete použiť aj miniatúrny HDD IBM s kapacitou 1GB. V prípade nafotenia stoviek až tisícov záberov bez prístupu k počítaču môžete využiť tzv. DataBank, čo je HDD s kapacitou 10 až 30 GB kombinovaný s univerzálnou čítačkou kariet. Stlačením jedného tlačítka skopírujete fotografie a videosúbory z pamäťovej karty na hard disk. Toto zariadenie sa dá pripojiť k počítaču cez USB kábel a cez videovýstup aj k televízoru. Okrem fotografii dokáže prehrávať aj videosúbory a populárne MP3-ky.
Pri prenose súborov do počítača určite oceníte externú čítačku kariet. Tá vás oslobodí od neustáleho zapájania káblov do fotoaparátu a počítača. Okrem iného umožňuje aj zápis upravených fotografií na kartu. Exzistujú aj univerzálne čítačky pre všetky druhy kariet. Na prenos fotografii do prenosných počítačov je najvhodnejší PC card adaptér. Tieto zariadenia sa prihlásia v počítači ako druhý hard disk a preto nie je nutné inštalovať softvér na sťahovanie fotografii z fotoaparátu a ani ovládače, čo je výhodné ak používate jeden počítač pre viacero druhov digitálov. Najrozšírenejším rozsahom objektívu u digitálov je EQ35: 35-105 mm, niektoré modely ponúkaju širokouhlejšie objektívy (Minolta Dimage 7i, Nikon Coolpix 5000) alebo väčší telerozsah (Minolta Dimage 5, Olympus C-730). U modelov strednej a vyššej triedy je možné rozšíriť rozsah objektívu použitím širokoúhlej, alebo tele predsádky. Zakúpením takýchto predsádok rozšírite svoje snímacie a kreatívne možnosti. Milovníci fotenia detailov (rastliny, hmyz... ) určite využijú makro predsádky, niektoré modely aj bez predsádky umožňujú snímať už zo vzdialenosti 2 cm. Kvalitná digitálna výbava určite nie je lacná a preto ju prepravujte v špeciálnej fototaške, ktorá chráni pred nárazmi a nepriaznivými poveternostnými podmienkami.

3.3.1. Pamäťové média
Digitálne fotoaparáty ukladajú fotografie na pamäťové média, kedže sa výrobcovia nevedia dohodnúť na jednotnom type kariet, tak sa v súčasnosti používa viacero vzájomne nezameniteľných typov.
1. Smart media (SM) – tento typ používa hlavne firma Olympus a Toshiba, používa sa aj v niektorých multimediálnych prenosných zariadeniach. Maximálna vyrobená kapacita je 1024 MB. SM karta nemá vstavaný radič, čo robí problémy u starších fotoaparátov, ktoré nedokážu používať karty vyššej kapacity. Tento typ karty už končí a bude nahradený kartou XD.
2. Compact flash (CF) – táto karta je v súčasnosti najrozšírenejšia, vyrába sa v kapacite až 8GB. Je odvodená z PC karty, ktorá sa používa v prenosných počítačoch. Obsahuje radič, z pamäťových kariet je najväčšia, v súčasnosti sa pracuje na zrýchlení prenosovej rýchlosti karty. Stretnúť sa môžete s dvomi typmi CF kariet a to CF typ I a CF typ II. Bežne sa používajú karty typu I.
3. Microdrive – je miniatúrny harddisc s kapacitou až 2,2GB (v budúcnosti až 6GB). Microdrive je kompatibilný s pamäťovými kartami CF typ II a preto sa môže používať len vo fotoaparátoch, ktoré majú slot pre CF typ II. Využíva sa hlavne v profesionálnych fotoaparátoch s vysokým rozlíšením, má najvýhodnejší pomer ceny za 1MB.
4. Multi media card (MMC), Secure digital card (SD) – v súčasnosti najprogresívnejšií typ karty, jej malé rozmery umožňujú konštruovať fotoaparáty malých rozmerov. Je rýchlejšia ako CF karta, čo urýchľuje prácu s fotoaparátom a umožňuje nahrávať dlhšie videosekvencie. V blízkej dobe bude predstavená s kapacitou až 20 GB. Okrem iného sa používa vo videoka-merách, MP3 prehrávačoch a PDA počítačoch. SD karta oproti karte MMC má naviac zabu-dovanú ochranu dát.
5. Memory stick (MS) – túto kartu vyvinula a používa firma Sony vo svojich fotoaparátoch a videokamerách. Ostatné firmy tento typ nepoužívajú aj keď existujú aj iní výrobcovia tejto karty.
6. xD Picture Card (xD) – Nový typ karty, ktorý sa používajú v nových modeloch firmy Olympus, Toshiba a Fuji miesto karty SM. Karta nemá vlastný radič, čo výrobcovia obišli tým že vo všetkých fotoaparátoch použili softvérový radič pre kapacitu až 8GB. Je to jedna z najmenších kariet a v budúcnosti sa bude používať aj v iných typoch zariadení.
Digitálna fotografia zvádza k foteniu väčšieho počtu záberov, preto hlavne na dovolenku sa zásobte dostatočnou kapacitou pamäťových kariet.
3.3.2. Batérie, akumulátory, nabíjačky, sieťové zdroje
Digitálne fotoaparáty vzhľadom na vysokú spotrebu energie vyžadujú vysokokapacitné zdroje. V praxi sa stretneme s modelmi používajúcimi batérie typu AA (tužkové batérie), alebo špeciálne akumulátory. V prvom prípade doporučujeme zakúpiť kvalitnú nabíjačku a sadu nabíjateľných batérii NiMH s vysokou kapacitou (aspoň 1300 mAh). Nevhodné sú nabíjateľné alkalické a NiCD batérie. Niektoré nabíjačky umožňujú aj rýchlonabíjanie, čo skráti nabíjaci čas na cca 5 hodín. V prípade, že je fotoaparát napájaný špeciálnym článkom, je nabíjačka a jedna batéria v cene prístroja. Pri častejšom fotografovaní oceníte dve až tri sady batérii. K dispozícii sú aj externé bat. zdroje s kapacitou až 3000 mAh. Pripájajú sa do DC dierky fotoaparátu, nabíjajú sa zo siete alebo z automobilu.
Väčšinu fotoaparátov je možné napájať aj zo sieťového adaptéru, využijete ho hlavne pri prenose dát do počítača, fotografovani v ateliéri a pri prezeraní fotografii na televízore.

3.3.3. Čítačky, zapisovačky

Fotografie sa do počítača prenášajú najčastejšie priamym pripojením fotoaparátu k počítaču cez USB kábel (niekedy aj cez FireWire kábel). Má to svoju nevýhodu, fotoaparát sa nedá pri prenose dát používať na fotografovanie a je nutné ho napájať energiou. Výhodnejšie je fotografie prenášať pomocou čítacieho zariadenia. Je to Malá krabička pripojená k počítaču káblom s otvorom pre jeden alebo viacero typov kariet. Kartu stačí vložiť do čítačky a v počítači sa ohlási ako externý disk, nemusíte mať nainštalovaný softvér na sťahovanie fotografii pre konkrétny typ fotoaparátu. Čítačky fungujú aj ako zapisovačky, čo umožňuje uložiť na kartu upravené fotografie, alebo aj iné data. Fotoaparát môžete zatiaľ používať mimo počítačového pracoviska. Existujú aj PCMCIA adaptéry, ktoré umožňujú vkladať karty do PC slotu v prenosných počítačoch. Externé čítačky sú jedno z najužitočnejších príslušenstiev a vrelo ich doporučujeme.

3.3.4. Databanky
Veľkým problémom pri digitálnom fotografovaní je kam s fotografiami ak nemáte dostatočnú kapacitu kariet a nemôžete si fotografie preniesť do počítača. S týmto problémom sa stretnete hlavne na dovolenke, kde chcete vyfotografovať stovky fotografii. Nie každý má k dispozícii prenosný počítač. Riešením je prenosné zariadenie kombinujúce harddisc (až 30GB) a čítačku kariet. Napája sa z externého zdroja alebo batérie. Po vložení pamäťovej karty jednoducho stlačením tlačítka skopírujete fotografie na harddisc. Tzv. imagebank má výstup na TV a okrem fotografii prehráva aj MP3-ky a vidosúbory. K počítaču sa pripája cez USB kábel. Niektoré modely majú zabudovaný aj LCD displej a fungujú tak ako elektronický album.
 
3.3.5. Púzdra, brašne
Digitálne fotoaparáty sú jemné elektronické zariadenia, ktoré vyžadujú zvýšenú starostlivosť, jedine kvalitná brašna ho dostatočne ochráni pred vplyvom počasia, prachom a nárazmi. Základným typom je tvarovaný obal pre konkrétny typ fotoaparátu, je najmenší, ale často neumožňuje uskladniť žiadne príslušenstvo. O niečo väčšie brašne umožňujú okrem fotoaparátu aj prepravu batérii a pamäťových kariet, nosia sa na popruhu, alebo sa pripevňujú na opasok. Ak máte fotoaparát aj so širším príslušenstvom (nabíjačka, predsádky...) potrebujete väčšiu brašnu. Vyrábajú sa v rôznych veľkostiach, farbách a materiáloch a pri ich výbere sa častokrát berie do úvahy estetické kritérium. Brašne sú univerzálne, majú meniteľné prepážky. Pri kúpe je najlepšie si priniesť fotoaparát s príslušenstvom, ktoré chcete nosiť zo sebou a priamo v predajni vyskúšať, či je v brašni dostatok odkladacieho miesta. Pamätajte aj na to, či nechcete v brašni nosiť napr. doklady, diktafón a pod. Ak potrebujete mať voľné ruky, napr. pri horskej turistike, určite oceníte brašnu s možnosťou upevnenia na opasok alebo už vstavaným bederným pásom (tzv. ľadvinka) alebo fotoruksak. Fotoruksaky poznáme dva druhy: jednodielne, kde je priestor len na fototechniku, alebo dvojdielne, kde je priestor rozdelený na dve časti, pre fototechniku a pre ostatnú výbavu (strava, oblečenie...). Vyrábajú sa aj pevné plastové púzdra, ktoré su vodotesné.

3.3.6 Statívy
Pri použití dlhších expozičných časov, alebo teleobjektívu pri fotografovaní z ruky hrozí rozmazanie záberu. V takomto prípade je nutné použiť statív (príloha). Platí, čím masívnejší statív, tým kvalitnejšie výsledky, masívny statív je ťažký a preto je výber vhodného statívu často kompromisom medzi hmotnosťou a stabilitou. Statívy poznáme jednonohé, trojnohé a špeciálne. Jednonohý statív slúži hlavne ako podpera pri použití ťažkých teleobjektívov, ktoré majú aj niekoľko kg a fotograf by ich nevládal držať po dlhšiu dobu.Trojnohý statív je najpoužívanejší, vyrába sa z rôznych materiálov a v rôznych veľkostiach. Amatérske statívy sú prevažne plastové, majú pomerne nízku hmotnosť a stabilitu, nie sú stavané na ťažšie prístroje. Ak fotografujete nočné zábery, alebo makro vyberte si statív z ľahkých kovov s dostatočnou stabilitou. Pre profesionálne použitie sú k dispozícii kovové alebo karbónové statívy, statív sa skladá z nôh a hlavy. Fotograf si vyberá nohy a hlavu zvlášť podľa potreby, môže kombinovať aj viacero hláv a nôh, podľa toho, aký prístroj používa a v akej situácii. Najčastejšie sa používajú hlavy viaccestné s možnosťou otáčania v 2 alebo 3 osiach a guľové, ktoré sa dajú nastaviť do ľubovolnej polohy aretáciou len jednej páčky. Závit na pripojenie fotoaparátu, alebo videokamery je univerzálny. Prístroj sa priskrutkuje priamo k hlave, alebo sa naňho upevní doštička, ktorá umožňuje rýchle nasadzovanie a snímanie prístroja zo statívu. Pre malé prístroje sú určené ministatívy, vysoké len niekoľko centimentrov, zmestia sa aj do tašky a poslúžia dobre napr. pri použití samospúšte. Vyrábajú sa aj špeciálne statívy napr. pre pripevnenie na auto, strom, hrudné opierky či špeciálne makrostatívy pre snímane v nízkych polohách. Makrostatívy často používajú hlavu s možnosťou mikroposuvu pre presné zaostrovanie pohybom prístroja.
 
3.3.7. Predsádky, filtre
Väčšina digitálnych fotoaparátov má pevne vstavaný objektív určitého rozsahu, tento rozsah sa dá predĺžiť digitálne, ale len do oblasti tele a so stratou kvality obrazu. Na rozšírenie rozsahu optickou cestou slúžia predsádky. Sú to optické zariadenia pozostávajúce zo skupiny šošoviek, ktoré sa pripevnia pred objektív. Poznáme širokouhlé predsádky, telepredsádky a makropredsádky na fotenie detailov. Širokouhlá predsádka zväčšuje zorný uhol objektívu, čo umožňuje nafotografovať širší záber, vyrábajú sa aj superširokouhlé predsádky so zorným uhlom skoro 180 stupňov. V prípade, že si potrebujete fotografovaný objekt viac „priblížiť“, použite telepredsádku, ktorá znásobí ohniskovú vzdialenosť a zúži zorný uhol objektívu.
Fotoaparáty sú limitované vzdialenosťou od ktorej dokážu zaostrovať, niekedy sa potrebujete priblížiť a nafotografovať drobný detail. Minimálna snímacia vzdialenosť sa dá skrátiť použitím predsádkovej šošovky (makropredsádka), čo je zväčšujúca dioptrická šošovka o mohutnosti +1 až +5 dioptrii. Kvalitu fotografie vedia výrazne ovplyvniť filtre. Filtre sa upevňujú pred alebo na objektív fotoaparátu. Fotografické filtre slúžia na úpravu (filtráciu) svetla prechádzajúceho cez objektív. Bez kvalitných filtrov sa nezaobíde žiaden fotograf, ktorý chce svoje obrazy zdokonalovať. Filtre, tak ako aj iné druhy tovaru sa líšia kvalitou aj cenou. V nižšej cenovej kategórii sú filtre plastové, alebo sklenené so základnou antireflexnou vrstvou. V tejto triede sa máme možnosť stretnúť najčastejšie s filtrami značiek Hama, Soligor. Sú určené pre objektívy nižšej triedy (základné zoomy na amatérskych AF zrkadlovkách). V prípade, že vlastníte kvalitný objektív, odporúčame používať filtre z optického skla s antireflexnou úpravou (napr. HOYA, B&W, Tiffen). Aj u kvalitných filtrov môže byť rozdiel v kvalite, hlavne v počte a účinnosti antireflexných vrstiev. Niektoré kreatívne filtre nemôžu mať antireflexnú úpravu pretože sú na nich použité špeciálne materiály.Antireflexné vrstvy eliminujú odraz svetla na prednej strane filtra a tým zvyšujú priepustnosť filtra. Ďalej potláčajú presvetlenie a neostrosť. Filtre s označením MC (multi coated) majú antireflexné vrstvy aplikované na oboch stranách filtru. Ich priepustnosť je až 97%. Filtre označené ako SMC (super multi coated) majú viac antireflexných vrstiev a tým dosahujú vynikajúcu priepustnosť svetla až 99,7%, čo vám umožní úplné využitie objektívu bez akéhokoľvek kompromisu pri minimálnom clonovom čísle. Niektoré filtre sa vyrábajú s rôznym účinkom a bývajú označované písmenami, najčastejšie A - slabší, B - silnejší.
Žiaden filter neprepúšťa 100 % svetla. V prípade UV a Skylight filtra je úbytok svetla minimálny a v praxi nemá na výslednú expozíciu vplyv. Ostatné filtre však prepušťajú len určité percento svetla a je nutné predĺžiť expozíciu, alebo pootvoriť clonu. V prípade, že máte fotoaparát merajúci svetlo za objektívom, nemáte s určením správnej expozície problém, meranie berie do úvahy všetky optické zariadenia, ktoré dáte pred objektív. Ak však meriate svetlo ručným expozimetrom, alebo vstavaným expozimetrom, ktorý meria svetlo mimo objektív je nutné korigovať nameranú hodnotu koeficientom filtra (predlžujúci faktor). V prípade, že je koeficient filtra = 2, znamená, že expozíciu musíte upraviť otvorením clony o jeden stupeň, alebo preĺžením expozície na dvojnásobok. Predlžujúci faktor filtra má byť uvedený výrobcom na pribalovanom letáčiku. Priemer filtra závisí od priemeru prednej príruby objektívu. V prípade videokamier a digitálnych fotoaparátov sa priemer filtra pohybuje v rozmedzí od 30 mm do 55 mm (niekedy aj viac). U klasických fotoaparátov je to najčastejšie 49mm až 82 mm. Ak máte objektívy s rôznym priemerom prednej obruby, môžete používať jeden filter a jeho priemer upravovať redukčným krúžkom. Vždy si kúpte filter s priemerom, ktorý je pri vašich objektívoch najväčší, predídete tak vignetácií (tieneniu filtra v rohoch obrazu). V prípade že chcete použiť filter u superširokouhlého objektívu, skontrolujte si či vám nevignetuje. Ak áno, výrobcovia ponúkajú aj filtre s tenkou obrubou (cca 3- 5 mm). Filtre sú jemné optické zariadenie, preto s nimi zaobchádzajte jemne. Chránte ich pred prachom a nedotýkajte sa skiel. V prípade, že je filter znečistený, najprv odfúknite drobné nečistoty (najlepšie špecialným balónikom alebo vzduchom v spreji). Zvyšné nečistoty zotrite špeciálnou mikrovláknovou handričkou (u nás v predaji). Nepouživajte žiadne čistiace roztoky, aj keď sú určené na čistenie optiky, atnireflexné vrstvy sú velice tenké! Maximálne použite čistú vodu.

3.3.8 Filtre pre každodenné používanie.
Tieto filtre sú súčasťou každodennej fotografickej praxe a mali by byť vo výbave kažého správneho fotografa. Najmä UV, Skylight a polarizačný.
UV filter
Absorbuje ultrafialové žiarenie, ktoré má za následok zahmlené a nejasné fotografie v exteriéri. Efekt tohto filtra je zrejmý najmä pri mori a na horách, kde je UV žiarenie intenzivnejšie.

Skylight 1A alebo 1B

Tento filter redukuje nadmerné modranie, ktoré sa často vyskytuje pri farebnej exteriérovej fotografii, najčastejšie pri fotografovaní v tieni za jasnej modrej oblohy. Zároveň dodá záberom príjemnú pleťovú farbu. Digitálne fotoaparáty majú automatické vyvažovanie farby, ktoré môže redukovať účinky korekčných filtrov.
Polarizačný filter PL
Filter odstraňuje alebo potláča nežiadúce odlesky z nekovových povrchov (voda, sklo ...) spôsobné lineárne polarizovaným svetlom, vznikajúcim pri dopade a následnom odraze na povrchu lesklých plôch, alebo rozptylom slnečného svetla v atmosfére. Použitím polarizačného filtra dosiahnete jasnejšie a viac nasýtené farby s lepším kontrastom, eliminujete odrazy napr. z listovia zelene, vodných hladín, ľudskej pleti, okien budov a skiel obrazov. Tento filter zvýrazňuje modrú oblohu a kontrast medzi oblohou a mrakmi. Filter je natáčací a jeho účinok sa mení podľa uhlu natočenia, preto sa najjednoduchšie používa s objektívmi, na ktorých sa pri zaostrovaní neotáča predná obruba. Polarizačné filtre rozdeľujeme na lineárne PL a cirkulárne PL-CIR. Moderné AF zrkadlovky a videokamery používajú pri meraní a zaostrovaní rôzne optické systémy, v ktorých sa svetlo môže čiastočne polarizovať a to má za následok preexpozíciu. Túto závadu odstráňujú kruhové (cirkulárne) polarizačné filtre.
 
ND (neutral density) filtre
ND filtre sú šedé filtre, farebne neutrálne, redukujú množstvo svetla prechádzajúce objektívom. Filtre sú odstupňované podľa účinnosti (2x, 4x, 8x). Majú takéto použitie:
1. Dovoľujú použite dlhšieho času závierky a tým využiť efekt pohybovej neostrosti ak už ste maximálne priclonili.
2. Zmenšujú hĺbku ostrosti tým, že použitie ND filtrov nám umožní odcloniť objektív aj v prípade väčšieho množstva svetla.
3. Pri použití videokamier a digitálnych fotoaparátov predídete preexpozícii pri záberoch na snehu a pri mori.
ND X400 - slnečný filter
Veľmi intenzívny šedý filter redukuje intenzitu svetla až o 9 clonových čísiel. Dovoľuje snímanie extrémnych svetelných zdrojov, napr. zatmenie slnka. Filter je vodný na vymazanie pohybujúcich sa predmetov, pretože umožňuje použitie dlhých časov závierky.
Tento filter vám umožní vymazať pohybujúce sa predmety (chodcov, automobily) zo snímkov za denného svetla, pretože pri dlhých expozičných dobách sa pohybujúce predmety na fotografiu nezaznamenaju.
Center ND
Stredový ND filter sa používa na odstránenie vinetácie širokouhlých objektívov. Rozdiel medzi stredom a okrajom je 1 clonové číslo.
Half ND X4
Polený neutrálny filter s mäkkým prechodom sa používa hlavne v krajinárskej fotografii. Umožňuje vyrovnať kontrast medzi oblohou (ktorá býva väčšinou preexponovaná) a zemou.

Farebné filtre
Farebné filtre sa používajú v digitálnej fotografii výnimočne, pri ich použití je nutné manuálne nastaviť vyváženie bielej farby, lebo inak ich účinok oslabuje, alebo úplne eliminuje automatika. Výrazne farebné filtre môžete použiť pre celkové tónovanie fotografie. Rôzne druhy svetelných zdrojov majú rozdielnu teplotu chromatičnosti, čo sa na fotografii prejavuje nežiadúcim zafarbením. Digitálne fotoaparáty majú možnosť vyvážiť farebnosť fotografie na neutrálny tón, nie vždy však k plnej spokojnosti, v tomto prípade môžete použiť korekčné filtre, alebo zmeniť farebnosť v počítači.
FL-W, FL-day
Filter pre korekciu zeleného tónu, ktorý sa objavuje pri fotografovaní scény osvetlenej flurescenčným zdrojom svetla (žiarivky).
FL - day je filter pre fotografovanie pod žiarivkami denného typu.
FL -W sa používa pod žiarivkamy s bielym, alebo teplo bielym svetlom.


80A, 80B, 80C
Konverzné filtre pre použitie filmu na denné svetlo za umelého osvetlenia (žiarovkového).
80A (KB15) zvyšuje teplotu chromatickosti z 3200 K na 5500K.
80B (KB12) zvyšuje teplotu chromatickosti z 3400 K na 5500K.
80C (KB19) zvyšuje teplotu chromatickosti z 3800 K na 5500K.
85, 85B, 85C
Konverzné filtre pre použitie filmu na umelé svetlo za denného osvetlenia.
85 (KR 12) znižuje teplotu chromatickosti z 5500 K na 3400K.
85B (KR 15) znižuje teplotu chromatickosti z 5500 K na 3200K.
85C (KR 19) znižuje teplotu chromatickosti z 5500 K na 3800K.
82A, 82B, 82C
Vyrovnávacie filtre používané k miernemu posuvu farebného vyváženia do studenšej modrej oblasti. Korigujú tendenciu k červeným tónom hlavne skoro ráno alebo podvečer.
82A (KB 2) zvyšuje teplotu chromatickosti z 3000 K na 3200K.
82B (KB 3) zvyšuje teplotu chromatickosti z 2900 K na 3200K.
82C (KB 6) zvyšuje teplotu chromatickosti z 2800 K na 3200K.
81A, 81B, 81C
Vyrovnávacie filtre používané k miernemu posuvu farebného vyváženia do teplejšej červenej oblasti. Korigujú tendenciu k modranvým tónom hlavne pri fotografovani v tieni alebo pod mrakom.
81A (KR 2) zvyšuje teplotu chromatickosti z 3400 K na 3200K.
81B (KR 2,5) zvyšuje teplotu chromatickosti z 3500 K na 3200K.
81C (KR 3) zvyšuje teplotu chromatickosti z 3600 K na 3200K.

Filtre pre zvláštne efekty
Tieto filtre sa používajú pri umeleckej fotografii (portréty, svadby...), je ich veľa druhov a preto spomenieme len tie najpoužívanejšie. Ich účinok dokážu veľmi dobre nahradiť efektové filtre v fotoeditačných programoch, ktoré dokonca ponúkaju podstatne viac možností kombinovania a nastavenia. Najpoužívanejšie sú zmäkčujúce filtre, ktoré zmäkčujú kresbu objektívu a tým podávajú príjemnejšie výsledky v portrétnej fotografii. Je ich niekoľko druhov s rôznym účinkom. Ďalej sú to filtre, ktoré vytvárajú hviezdičky, alebo dúhové efekty okolo bodových zdrojov svetla, vhodné su pri nočných záberoch a záberoch trblietajúcej sa vodnej hladiny. Filtre zviacnásobujúce obraz a vytvárajúce rôzne pestré zafarbenie je lepšie nahradiť počítačovými filtrami, tak môžete na jednu fotografiu vyskúšať viacero efektov na jednom zábere bez zvyšovania nákladov.

3.3.9 Blesky
Dosah vstavaného blesku vo fotoaparáte je okolo 3 až 4 metrov. V prípade, že potrebujete väčší dosah blesku musíte použiť prídavný externý blesk. Len niektoré modely však umožňujú jeho pripojenie. Väčšina fotoaparátov vyžaduje použitie systemového blesku, ktorý umožňuje používať všetky programy vo fotoaparáte, okrem toho niektoré blesky majú možnosť riadiť množstvo svetla a jeho smer. Odrazom svetla od stropu, alebo steny dostanete mäkšie a prirodzenejšie osvetlenie. Profesionálne modely majú aj stroboskopický režim, ktorý vám umožní rozfázovať pohyb. Ak chcete používať výkonné ateliérové zábleskove zariadenia, musíte mať fotoaparát, ktorý umožňuje odpalovať blesky cez PC kábel.

3.3.10. Tlačiarne, papiere

V prípade, že si doma chcete tlačiť fotografie potrebujete fotorealistickú tlačiareň. Bežne sa používajú termosublimačné a atramentové tlačiarne. Termosublimačné tlačiarne sú špecialne konštruované na tlač fotografii. Využívajú prenos farby z fólie teplom na špecialný papier. Výsledky tlače sú dobré a tlač je rýchla. Fotografie sa tlačia priamo z fotoaparátu, alebo pamäťovej karty, je možné pripojiť aj počítač. Náklady na tlač sú pomerne vysoké. Výhodou je jednoduchá obsluha, niektoré tlačiarne sú pomerne malé a môžete ich bez problémou mať aj na cestách. Atramentové tlačiarne používajú zásobníky s atramentom, ktorý cez trysky vystrekujú na papier. Tlačiarne sa pripájajú na počítač, využívajú sa na tlač dokumentov, grafov a fotografii, sú teda univerzálnejšie ako termosublimačné. Použiť možete aj bežný kancelársky papier. Ak chcete však dosiahnuť fotorealistickú kvalitu, musíte použiť špeciálny papier pre tlač fotografii, ktorý sa robí v rôznych hrúbkach a povrchoch. Najkvalitnejšie tlačiarne používajú špeciálne zásobníky na náplne pre tlač jasných farieb, čo umožňuje vytlačiť fotografie s väčším rozsahom farieb ako s
Zones.sk – Zóny pre každého študenta
https://www.zones.sk/studentske-prace/fyzika/7984-ako-sa-robi-fotka/