Výroba elektrickej energie na Slovensku
Výroba elektrickej energie na Slovensku
Slovensko patrí medzi tie štáty na svete, ktoré disponujú
dobrými zásobami elektrickej energie. Elektrickú energiu vyrábajú predovšetkým atómové elektrárne, ktoré sú u nás len dve (Jaslovské
Bohunice, Mochovce), ale majú dostatočný výkon, aby zásobovali energiou veľkú časť našej krajiny. Okrem nich sa u nás nachádzajú tepelné
elektrárne v Novákoch, Handlovej, Košiciach a Vojanoch. Najviac elektrární je ale vodných, ktoré sa prevažne nachádzajú na vodnom toku rieky
Váh. Slovensko, ktoré je zväčša hornaté, je ideálne pre malé a stredne veľké vodné elektrárne. Na Slovensku do konca druhej svetovej vojny
fungovalo vyše tritisíc vodných elektrárničiek. Počas komunistického režimu však boli mnohé zlikvidované, pretože aj malú elektrárničku
považovali za súkromné podnikanie, ktoré bolo v tých rokoch zakázané. Dnes je u nás asi 180 malých vodných elektrární. Ich výstavba je
dosť dôležitá, na jednej strane preto, lebo voda, ktorá preteká cez turbíny sa okysličuje a zlepšuje sa jej kvalita a na strane druhej je
vodná energia lacný zdroj elektriny. Za dovoz uhlia, ropy, plynu a uránu ročne zaplatíme 60 miliárd korún. Slovensko pritom svoj
hydropotenciál využíva len na 57,5 %. Keby sa podarilo naplno zužitkovať ostatné vodné toky výstavbou ďalších vodných elektrární,
získali by sme okolo 300 megawattov, čím by sme mohli nahradiť celý blok jadrovej elektrárne Mochovce a ušetril by sa dostatok peňazí.
Ale našim najväčším dodávateľom elektrickej energie sú stále jadrové elektrárne v Jaslovských Bohuniciach a Mochovciach. Tieto elektrárne
sa začali vyvíjať od roku 1955, keď ponúkol vtedajší Sovietsky zväz Československu podporu pri výstavbe výskumno-vývojovej elektrárne.
Rozhodlo sa, že bude na Slovensku, ktorému chýbali energetické zdroje. V roku 1957 vznikol nový podnik, Atómová elektráreň A-1 so sídlom
najskôr v Bratislave, potom v Jaslovských Bohuniciach. O rok neskôr sa začala jej výstavba a v roku 1972 bola prvýkrát spustená do prevádzky.
Po druhej havárií v roku 1977 bola odstavená. Ešte počas prevádzky elektrárne A-1 sa začala stavať oveľa väčšia jadrová elektráreň
V-1 a neskôr V-2. Slovensko je dnes medzi siedmimi krajinami, ktoré viac ako 40 % svojej elektriny produkujú v jadrových elektrárňach. Tento
podiel môže ešte narásť v prípade dokončenia 3. a 4. bloku v Mochovciach.
Bez jadrových elektrární dnes už nemožno
uspokojiť energetické nároky Slovenska, a robiť to navyše bez poškodzovania životného prostredia. Týmto otázkam ochrany životného
prostredia sa na začiatku elektrárenstva nevenovala veľká pozornosť. Oveľa viac sa vnímal vplyv elektrární na príslušný región. Lenže
postupným zväčšovaním výkonu sa zväčšuje aj ohrozenie životného prostredia. Významné postavenie v ochrane pred ionizujúcim žiarením
má monitorovanie. Jeho základným cieľom je predchádzať nadmernému ožiareniu včasným zistením odchýlok od normálnych pracovných podmienok
a prevádzkových stavov. Výsledky meraní sa prenášajú do dozorne radiačnej kontroly, kde sa priebežne zbierajú, spracúvajú a evidujú.
Jadrové elektrárne takisto vypúšťajú výpusty z jadrovoenergetických zariadení. Monitorovanie týchto výpustov tvorí základnú súčasť
monitorovania, ktorého cieľ je ochrana obyvateľstva a životného prostredia. Rádioaktivita výpustov musí mať stanovené limitné hodnoty
určené štátnym zdravotným dozorom, ktoré nesmú byť prekročené.
Epocha energetiky na Slovensku ešte zďaleka neprišla ku svojmu
koncu, pretože existujú rôzne iné zdroje alternatívne zdroje energie, ktoré majú pred sebou veľkú budúcnosť.
Zones.sk – Zóny pre každého študenta