Naša hviezda – Slnko

Prírodné vedy » Fyzika

Autor: ivana123
Typ práce: Referát
Dátum: 28.01.2014
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 466 slov
Počet zobrazení: 4 024
Tlačení: 434
Uložení: 451

Naša hviezda – Slnko

Takmer celá hmotnosť (99,866%) pripadá na Slnko. Napriek tomu, svojím rozmerom a žiarením patrí iba k priemerným hviezdam hlavnej postupnosti, spektrálnej triedy G2V. V porovnaní so Zemou je slnko 335 000 krát hmotnejšie, má 109 krát väčší priemer. Slnko je teda obrovská rotujúca guľa s priemernou hustotou 1,41 g/cm 33333. ....... .Teplota v jadre dosahuje 14 mil.°K a hustota až 130 g/cm3.Slnko sa skladá zo 70% vodíka, 28% hélia a 2% ostatných prvkov. Celý povrch Slnka vyžiari do priestoru 3,826.1026J energie. Je najjasnejšou hviezdou na oblohe, má –26m (viď príloha č.4,5) 

Prevažná časť Slnka je vizuálnemu pozorovaniu neprístupná. To, čo vidíme (povrch Slnka) je vlastne najspodnejšia vrstva slnečnej atmosféry, nazýva sa fotosféra (viď príloha). Jej hrúbka je iba okolo 250km . Teplota fotosféry je asi 5700°K. Charakteristickou vlastnosťou fotosféry je granulácia. Granuly sú výstupné časti konvekčných prúdov z vnútra Slnka.

Majú životnosť len niekoľko minút, a dajú sa pozorovať len ďalekohľadom. Slnečné škvrny vidno aj voľným okom. Sú to oblasti s nižšou teplotou ako okolie, a vznikajú v oblastiach silných magnetických polí. Tieň (umbra) škvrny má teplotu asi 4 000°K a je obklopený polotieňom (penumbra). Keby sme Slnko sledovali dlhšie obdobie, tak by sme si všimli 11- ročný cyklus slnečných škvŕn. Od minima, po maximum.

Ďalšou vrstvou atmosféry Slnka je chromosféra(viď príloha). Môžeme ju vidieť iba niekoľko sekúnd počas úplného zatmenia slnka, alebo monochromatickým filtrom napr.: Ha(656,3 nm). Siaha do výšky približne 13 000km.Nachádzajú sa v nej výstupné plyny tzv. spikuly. Tiež niekedy vidno aj protuberancie (výtrysky vodíkovej plazmy).

Posledná vrstva atmosféry je koróna(viď príloha). Môžeme ju pozorovať pri úplnom zatmení Slnka, alebo koronografmi. Jej teplota je až niečo vyše 1 000 000°K. Počas 11 ročného slnečného cyklu sa jej tvar výrazne mení. Rozprestiera sa ďaleko do medziplanetárneho priestoru.

Atmosféra a povrch slnka sa dajú aj keď s problémami pozorovať. Horšie je to však s vnútornou stavbou Slnka. Jeho vnútro sa skladá z troch hlavných častí: jadro, zóna radiačnej rovnováhy (zóna radiácie), konvektívna zóna (viď príloha).

Jadro Slnka je ako obrovská pec. Každú sekundu premení asi 700 ton vodíka na hélium. Tu sa premieňa vodík na hélium v  protónovo–protónovom cykle. Protón (jadro H) sa zrazí s druhým protónom a vznikne deutérium, vyžiari sa pozitrón a neutríno. Deutérium zreaguje s protónom a vznikne He3, vyžiari sa g-žiarenie. Keď sa zrazia 2 He3 vznikne He24 a vyžiaria sa 2 protóny. 

Fotóny ďalej prechádzajú chladnejšou radiačnou zónou, kde sa vzájomne zrážajú, preto trvá fotónom prejsť touto zónou až 10 mil. rokov. Radiačná zóna dostala pomenovanie podľa toho, že v nej prenos energie prebieha radiáciou (žiarením).

Nad vrstvou radiačnej rovnováhy je konvektívna  zóna. Tu prenos energie prebieha konvekciou (prúdenie kvapalín, plynov, plazmy vyvolané rozdielom teplôt). Tieto výstupné prúdy sú na Slnku pozorované ako granuly.

Slnko nerotuje ako pevné teleso. Doba rotácie na rovníku je asi 25 dní, naproti tomu na póloch asi 35 dní. Takáto rotácia sa nazýva diferenciálna rotácia.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1

Vyhľadaj ďalšie študentské práce pre tieto populárne kľúčové slová:

#slnko #hviezda #Blahozelanie 11 ročnej slnečné


Odporúčame

Prírodné vedy » Fyzika

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.022 s.
Zavrieť reklamu