Zem je tretia planéta od Slnka a jediná známa planéta s tekutou vodou,
atmosférou bohatou na kyslík a podmienkami vhodnými pre život.Zem je v poradí treťou planétou od Slnka. Modrá planéta je to preto, že je to jediná planéta, na ktorej sa našiel život a voda v tekutom stave. Jej dráha je neveľmi odlišná od kružnice, ale aj malá excentricita (viď prílohu 1, 8, 9) spôsobuje, že v perihéliu je Zem vzdialená od Slnka 147 097 149 km, v aféliu je to 152 098 704 km.
Zem obehne Slnko za jeden tropický rok, 365,2422 dňa, priemernou rýchlosťou 30 km/s. Okolo svojej osi sa otočí za 23 h 56 min 4,09 s. Zemská os je odklonená od kolmice na rovinu ekliptiky o 23,4°. Vďaka tomu máme 4 ročné obdobia. Zemská os zároveň vykonáva precesiu okolo pólu ekliptiky. Jeden obeh jej trvá 1 platónsky rok, 25 700 rokov.
Atmosféra Zeme sa skladá prevažne z molekúl dusíka (78 %) a kyslíka (21 %). Zvyšok tvorí vodná para, vzácne plyny. Časť kyslíka sa premenila na molekuly O3, ozón a vytvorila ochrannú vrstvu našej Zeme. Atmosférický tlak na povrchu je 0,1 MPa. Cirkulácia vzduchu spôsobuje, že atmosféra sa do výšky 150 km prakticky nemení.
Nad touto hranicou sa molekuly menia na atómy. Od výšky 800 km začína prevládať hélium a od 1 600 km vodík.
Zem je tretia planéta od Slnka a jediná známa planéta s tekutou vodou,
atmosférou bohatou na kyslík a podmienkami vhodnými pre život.
Zem je vlastne obrovský magnet. Svojou rotáciou vytvára okolo seba magnetosféru, ktorá nás chráni pred časticami slnečného vetra. Vďaka nej vidno v oblastiach pólov polárne žiare. Medzi rozhraniami sfér je úzke rozhranie, pauza (tropopauza, stratopauza...).
Vrchná vrstva vnútra Zeme litosféra siaha do hĺbky 90 km. V nej do hĺbky 33 km siaha kôra Zeme. Vonkajší plášť Zeme siaha do hĺbky 650 km, v hĺbke 2 885 km končí vnútorný plášť. Vonkajšie jadro je tekuté, od hĺbky 5 100 km až do stredu Zeme je tuhé vnútorné jadro. Jadro je prevažne zložené z niklu a železa.
Zem je najbližšou planétou k Slnku, ktorú obieha prirodzená družica. Mesiac je síce iba jeden, zato svojím rozmerom patrí k najväčším v slnečnej sústave (viď príloha 9).
Mesiac obieha okolo Zeme tzv. viazanou rotáciou. To znamená, že vždy vidíme len jednu, privrátenú stranu. Odvrátenú poznáme len od roku 1959. Mesiac nesvieti vlastným svetlom, odrazené slnečné svetlo vidíme ako fázy.
4 základné sú:
Vnútro Mesiaca tvorí jadro s priemerom asi 500 km, plášť a kôra. Mesiac je mŕtve teleso, nie je tam vulkanizmus ani nič podobné. Nevie sa presne, ako Mesiac vznikol, ale najpravdepodobnejšia je teória, že vznikol po zrážke telesa veľkosti Marsu so Zemou v ranných štádiách ich života.
20. 7. 1969. Tak tento dátum sa navždy zapíše do histórie Mesiaca. Vtedy totiž N. A. Armstrong ako prvý človek vystúpil na povrch Mesiaca. Okrem jeho Apolla 11 tam boli aj 12, 14, 15, 16, 17.
V poslednom bol aj astronaut so slovenskými koreňmi, Cernan.
Vďaka Mesiacu máme aj dosť nezvyčajné javy, zatmenia (viď prílohu). Keďže Mesiac má na oblohe približne rovnako veľký priemer ako Slnko, môže nastať zatmenie Slnka. Poznáme buď úplné, čiastočné alebo prstencové.
Takisto môže nastať aj zatmenie Mesiaca, buď úplné alebo čiastočné. Tieto zatmenia môžu nastať len, keď všetky tri telesá ležia na priamke. V prípade zatmenia Slnka to je v nove, Mesiaca v splne. Mesačná rovina má vzhľadom k rovine ekliptiky sklon 5,1°, tak nenastávajú tieto zatmenia pri každom splne, nove.