Zóny pre každého študenta

Mars, červená planéta

Mars, červená planéta
Tvar Marsu je trojosí elipsoid s najväčšou osou dĺžky 6768 km (viď príloha 1,10). Okolo Slnka obieha po elipse s veľkou poloosou 228 mil. km strednou rýchlosťou 24,13 km/s raz za 687 dňa. Jeho rotačná os je skoro rovnako sklonená ako os Zeme, preto na ňom sú ročné obdobia podobné ako u nás. Okolo osi sa otočí raz za 24 h 37 min 22,66 s. Mars môže byť najbližšie k Zemi v opozícii, a to 56 mil. km. So smenou vzdialenosti sa mení aj jeho jasnosť (-2,8m až 1,6m)a uhlový priemer (4'' až 25'').

Mars má príliš riedku atmosféru na to, aby zabránila nočnému vyžarovaniu. Preto sú na Marse rozdiely teplôt oveľa väčšie ako na Zemi. Teplota na rovníku je asi 25°C cez deň, v noci poklesne na -73°C. Atmosféra sa skladá prevažne z CO2 (95%), Dusík (2,7%), Argón (1,6%). Zvyšok tvorí vadné pary, vzácne plyny a kyslík. Tlak pri povrchu dosahuje iba 400 až 700 Pa.
Malá hmotnosť Marsu spôsobila, že nebol dostatočne dlhý čas v tekutom stave, preto má malé jadro s malým obsahom železa. Názov červená planéta je vďaka jeho charakteristickému sfarbeniu, ktoré zapríčiňuje vysoký obsah železa v jeho povrchových zložkách.

Na povrchu Marsu sú sopky, dlhé údolia. Najväčšia sopka s výškou 23 095 km a základňou šírky 600 km je Olympus Mons, najvyššou sopkou je Ascraeus Mons s výškou 23 944 km. Najväčším údolím je Valles Marineris. Okraje sú od seba vzdialené od 200 do 500 km, Hĺbka údolia je 7 km a dĺžka asi 5000km (Grand Canyon – dĺžka 350 km, šírka 29 km, hĺbka 1,8 km. Ako sa už spomínalo, má ročné obdobia. Pekne to vidno v ďalekohľade, kde vidíme veľkú jednu polárnu čiapočku, o nejaký čas sa tá zmenší a zväčší sa tá druhá. Čiapočky sú vlastne nánosy piesku pokryté tenkou vrstvou suchého ľadu.

Na Marse voľakedy bola voda. Toto dokázali posledné výpravy ako napr.: Mars Odyssey, Spirit, Opportunity, Mars Pathfinder. Prvé sondy, ktoré nám niečo povedali o Marse boli v roku 1975 americké Viking 1,2. Mars má dve prirodzené družice. Objavil ich v auguste 1877 američan Asaph Hall. Oba tieto mesiace sú málo jasné, preto ich objavenie bolo dosť ťažké. Zaujímavé je, že ich existencia sa predpokladala dávno predtým ako sa našli. Sú to mesiace Fobos (strach) a Deimos (hrôza). Majú veľmi nepravidelný tvar, podobajú sa na asteroidy, preto sa predpokladá, že sú to asteroidy, ktoré zachytil Mars svojou gravitáciou. Fobos obieha okolo Marsu vo vzdialenosti 5760 km, raz za 7 h 39min, jeho obežná rovina takmer splýva s rovinou marťanského rovníka jeho stredný priemer je 22 km. Deimos so stredným priemerom 13 km patrí medzi najmenšie mesiace slnečnej sústavy. Pohybuje sa vo vzdialenosti 23 478 km nad marťanským rovníkom raz za 30 h 18 min. Oba mesiace sa pohybujú viazanou rotáciou.
Zones.sk – Najväčší študentský portál
https://www.zones.sk/studentske-prace/fyzika/8010-mars-cervena-planeta/