Jupiter, najväčšia planéta

Prírodné vedy » Fyzika

Autor: ivana123
Typ práce: Referát
Dátum: 28.01.2014
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 494 slov
Počet zobrazení: 3 708
Tlačení: 404
Uložení: 424
Jupiter, najväčšia planéta
 
Jupiter je po Slnku najhmotnejšie teleso v slnečnej sústave (viď príloha 1,11). Je hmotnejší ako všetky ostatné planéty spolu. Slnko obieha priemernou rýchlosťou 13 km/s raz za 11,86 roka v priemernej vzdialenosti 5,2 AU. V opozícii je od nás vzdialený 600 mil. km. So zmenou vzdialenosti sa mení aj jeho uhlový priemer z 32''  na 52''  a jasnosť z –1,6m do –2,8m.

Keby bol Jupiter o niečo viac hmotný, stal by sa hviezdou. Preto sa oko Slnko skladá prevažne z vodíka a hélia v pomere 5:1. Hĺbka tekutého vodíka siaha asi do tretiny planéty. V hĺbke asi 40 000 km je tlak vodíka 700 000MPa a teplota asi 10 000 °C. Za týchto okolností vodík nadobúda kovovú štruktúru. Nižšie až k jadru je kovový tekutý vodík. V jadro sú všetky ostatné ťažké prvky. Je tam tlak okolo 8,5 mil MPa a teplota okolo 30 000°C, tvorí 6% hmotnosti planéty.

Vrchné vrstvy atmosféry nerotujú rovnako, rozdiel medzi rotačnou dobou na rovníku a na póloch je 6 min. Keďže Jupiter rotuje veľmi rýchlo, prejavilo sa to na jeho výraznom sploštení. Rovníkový priemer je o 9 276 km väčší ako pólový. Mraky ktoré vidíme sa pohybujú neuveriteľnou rýchlosťou 45 000 km/h. Vrchné vrstvy týchto 4000 km  širokých mrakov  sa skladajú z vodíka a hélia a majú teplotu asi -140°C. Nižšie vrstvy obsahujú prímesi metán, etylén, SiO2, ktoré im dodávajú zafarbenie. Pod mrakmi je teplota okolo 430°C a tlak 10MPa. V atmosfére už najmenej 340 rokov trvá obrovská búrka, ktorú vidno ako veľký červený fľak s názvom Veľká červená škvrna.
Jupiter má veľmi silné mag. Pole, jeho intenzita je 10-krát viac ako Zemské. Má magnetosféru, máva aj polárne žiare. V roku 1979 na Mauna Kea objavili jeho tenký prstenec, ktorý nezávisle vyfotila aj sonda Voyager 1. Jupiter v minulosti skúmali sondy Pioneer 10 a 11, ktoré opustili Zem v roku 1972,1973, Voyager 1 a 2, ktoré štartovali v roku 1977, misia Galileo vypustená v 1989. Posledná sonda bola sonda Cassini.

V súčasnosti má Jupiter 61 mesiacov (2004). Niekoľko posledných ešte nemá ani názov, len číselný kód kedy boli objavené (S/2003J6). Tieto mesiace sú skôr iba mesiačiky. Majú veľkosť najviac niekoľko km. V porovnaní s 4mi tzv. Galileovými mesiacmi sú nič.

Galileové mesiace (viď príloha 12) sú pomenované po prvom človeku ktorý ich zbadal svojím ďalekohľadom v roku 1610, Galileom Galileim.  Sú to : Io, Európa Ganymedes a Kalisto. Tieto mesiace veľmi rýchlo menia svoju polohu na oblohe, za jednu noc sa dá pozorovať skoro celý poloobeh Io. Io je najaktívnejšie teleso v slnečnej sústave. Na jeho povrchu neprestajne vybuchujú sopky, čím neustále premieňajú jeho povrch. Európa by mohla mať pod ľadovou kôrou tekutú vodu. Ganymedes je najväčší mesiac Jupitera, keby obiehal okolo Slnka, považovali by sme ho za planétu. Na Kalisto je zasa najviac kráterov na povrchu. Ostatné mesiace majú priemer do 100 km. 4 čo sú bližšie k Jupiteru ako Galileove mesiace sú: Metis, Adrastea, Amaltea, Thebe, majú viazanú rotáciu. Niektoré mesiace za dráhou Kalisto sú asi zachytené planétky: Leda, Himalia, Lysithea, Elara, Ananke, Carme, Pasiphae, Sinope. Posledné 4 majú retrográdny pohyb vo vzdialenosti viac ako 290 polomerov Jupitera.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1

Vyhľadaj ďalšie študentské práce pre tieto populárne kľúčové slová:

#jupiter #Európa - mesiac Jupitera #jupiter referaty


Odporúčame

Prírodné vedy » Fyzika

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.031 s.
Zavrieť reklamu