Historický vývoj teplôt

Historický vývoj teplôt

Teplotné zmeny od roku 1860.
Všetci klimatológovia sa zhodujú v názore, že planéta Zem prešla viacerými cyklami globálneho oteplenia a ochladenia trvajúcimi minimálne posledný milión rokov (na základe najstarších polárnych hlbinných vrtov možno zdokladovať viac ako 800 000 rokov dozadu). Pozorované cykly majú formu « 100 000 rokov ľadovej doby je vystriedaných približne 10 000 až 20 000 rokov teplej doby ». Už približne 10 000 rokov sa ľudstvo nachádza v teplej dobe, ale táto, bez zmien vyvolaných ľudskou aktivitou by mala trvať ešte viacero tisícov rokov v rovnakom rytme. Počas posledných 1000 – 2000 rokov pred rokom 1850 bola globálna teplota relatívne stabilná s rôznymi (pravdepodobne lokálnymi) výkyvmi, ako Stredoveké teplé obdobie alebo Malá doba ľadová. V priebehu posledných 50 rokoch došlo ku výraznému zvýšeniu globálnej teploty, takže vývoj klimatického zemského systému sa stal nelineárnym a nestabilným.

Iné teórie
Zmeny albedo Zeme a zmeny v slnečnej činnosti
 
Iné výskumy smerujú k štúdiu vplyvu zmien slnečnej činnosti na zmeny v energetickej rovnováhe Zeme, predovšetkým na zmeny albeda Zeme a zmeny v tvorbe a rozsahu rôznych typov oblačnosti. V článkoch sa uvádza, že albedo Zeme je 0,367, iné zdroje uvádzajú albedo Zeme v rozmedzí 0,37-0,39 - určiť presné albedo Zeme, s jej premenlivou oblačnosťou, je však obtiažne a merania sú zaťažené značnou chybou - podľa http://isccp.giss.nasa.gov je chyba družicového merania žiarenia odrazeného od zemského povrchu a atmosféry 5-10W/m2 (to prestavuje chybu asi 0,5-1% - odhadovaný vplyv CO2 tak prekonávajú asi o rád). Pritom presné určenie albeda Zeme má priamy vplyv na výpočet energetickej bilancie.

Zmeny v tvorbe a rozsahu rôznych typov oblačnosti pôsobia obomi smermi, ako smerom k poklesu teploty v dôsledku zvýšenia albeda a teda zníženia energetického toku od Slnka (predovšetkým vysoké typy oblačnosti), tak smerom k zvýšeniu teploty, v dôsledku zadržiavania a odrazu tepelného vyžarovania povrchu Zeme (predovšetkým, ale nielen, nízke typy oblačnosti).
Premenlivá činnosť Slnka a predovšetkým intenzita a rozsah slnečného magnetického pola má zreteľnú koreláciu s množstvom a optickou hrúbkou oblačnosti a teda aj s albedom Zeme, tieto výskumy sú však dlhodobé a zatiaľ, žiaľ, iba v začiatkoch. Na zmeny albedo Zeme má priamy vplyv, i keď malý, i ľudská činnosť - rozsiahle plochy poľnohospodársky obrábanej pôdy menia sezónne svoje albedo v značnom rozsahu v dôsledku obrábania, zavlažovania, rastu a zberu plodín.

Existujú rôzne iné hypotézy vysvetľujúce globálne otepľovanie:
Otepľovanie v rozsahu prirodzených prírodných variácií a nepotrebuje žiadne špeciálne vysvetlenie. Otepľovanie je dôsledkom končiacej predchádzajúcej studenej doby – Malej doby ľadovej – a nepotrebuje žiadne špeciálne vysvetlenie. Otepľovanie je jav, ktorý nebol jasne dokázaný a preto nepotrebuje žiadne špeciálne vysvetlenie.

Zaujímavosti
S klimatickými zmenami sa bude musieť Európa zrejme brániť proti novým ochoreniam. Vírus Chikungunya, ktorým sa naposledy v talianskom regióne Emilia Romagna infikovalo najmenej 160 ľudí, je príklad novej epidémie, ktorá vznikla v dôsledku globálneho otepľovania.
 
Informoval šéf európskej pobočky Svetovej zdravotnej organizácie Roberto Bertollini počas národnej konferencie o klíme v Ríme. Podľa odborníkov sa do Talianska aj iných krajín rozšírili komáre Aedes albopictus - ázijské moskyty tigrové, ktoré prenášajú tropickú horúčku vďaka priaznivej klíme.

Chrípke podobná tropická horúčka sa prejaví vysokými teplotami do dvoch až troch dní po uštipnutí. Prvý raz ju diagnostikovali na konci augusta v blízkosti talianskeho mesta Bologna. O klimatických zmenách a znečisťovaní životného prostredia na Apeninskom polostrove rokovalo približne sto expertov.

Už vopred však bolo jasné, že situácia v Taliansku je znepokojivá. Vedec zaoberajúci sa klímou Vincenzo Ferrara zdôraznil, že priemerná teplota v Taliansku sa za posledných sto rokov zvýšila o 2,8 stupňov Celzia. Vzrástla tak štyrikrát rýchlejšie než v ostatných častiach sveta. Pritom sa v priebehu tohto obdobia znížil o päť percent aj úhrn zrážok.

Najhoršie je na tom stred a juh Talianska, kde rátajú podľa turínskych novín La Stampa s pokračujúcou devastáciou prostredia. "Výdavky na škody, ktoré spôsobujú klimatické zmeny, môžu pri pretrvávajúcej intenzite otepľovania stále viac zaťažovať štátnu pokladnicu," povedal taliansky minister životného prostredia Alfonso Pecoraro Scanio.

Škody sa môžu vyšplhať až na 200 miliárd eur ročne. Preto chce navrhnúť opatrenia, aby zabránili škodám, ktoré spôsobujú klimatické zmeny.