Tundra a polárne oblasti
Tundra a polárne oblasti
Poloha: Pokrýva veľké plochy v arktickej oblasti. Hlavné časti tundry sa nachádzajú v
subarktickom pásme na severe Eurázie a Ameriky, pozdĺž severného okraja Eurázie (Škandinávia, Sibír), pozdĺž severného okraja Severnej
Amerika (Kanada, Aljaška, okraje Grónska) a na väčšej časti Islandu.
Podnebie: Smerom od polárnych kružníc sa k pólom sa podnebie
veľmi ochladzuje. Podnebie tundry a polárnych oblastí je po celý rok chladné. Väčšinu roka tam mrzne. Leto trvá v tundre len 2-3 mesiace,
pričom teplota vystupuje nad 10°C. Pri póloch sneh a ľad nerozmŕza ani v lete. V zime sú tam veľké mrazy. Slnko v zime nevyjde aj niekoľko
týždňov. Vtedy je polárna noc. V polárnych krajinách zrážky prevažne vo forme snehu.
Vodstvo: Dlhotrvajúce mrazy a málo zrážok
neumožňujú vznik riek.
Rastlinstvo: Rastlinstvo tundry je chudobné. Rastú tam machy, lišajníky, trávy, kroviny a medzi nimi zakrpatené
druhy vŕb a brezy, nižšie ako 1 m. Vo vnútrozemí Grónska a v Antarktíde vystupuje pevný povrch len miestami z večného snehu. Vyskytujú sa
na ňom iba machy a lišajníky.
Živočíšstvo: Živočíchy sa pred chladom chránia hustými kožušinami (ľadový medveď, polárna
líška, zajac snežný, tučniak, los, sob), perím (hus snežná, sova snežná) alebo hrubou vrstvou podkožného tuku (tuleň, mrož). Väčšina
zvierat má bielu farbu. Maskuje sa tak na snehu pred nepriateľom.
Pôdy: Pôda polárnych oblastí je dlhodobo zamrznutá. V tundre v
lete rozmŕza len tenká vrstva pôdy na povrchu do hĺbky 15 cm (čo je dosť málo) - PERMAFROST
Polárne
oblasti
Smerom k väčším zemepisným šírkam nastupujú ľadové polárne oblasti vyznačujúce sa krátkym letom a tmavou
treskúcou zimou. Krajinou sa preháňajú kruté vetry, voda je zmrznutá a sneh a ľad bránia suchozemským živočíchom pri presunoch a hľadaní
potravy.
Živočíchy sú prispôsobené rozlične napríklad hustou srsťou alebo nemrznúcou krvou. Dve polárne oblasti Zeme sa od
seba veľmi líšia. Oblasť okolo južného pólu Antarktída je zamrznutý svetadiel, zatiaľ čo Arktída je zamrznutý oceán. S Arktídou
susedí zmrznutá bezlesá časť súše čiže vyššie spomínaná tundra.
Flóru Arktídy tvoria len riasy, machy a lišajníky. Väčšina
života sa odohráva v mori.
Fauna je pomerne chudobná na druhy, ale veľmi bohatá na počesť jedincov. V arktickej oblasti žije
málo suchozemských cicavcov, napríklad pižmoň severský, medveď biely a líška polárna, ale až 17 druhov morských cicavcov a približne
150 druhov morských rýb.
Antarktída
Antarktickú oblasť tvorí svetadiel Antarktída a priľahlé južné časti
Atlantického, Indického a Tichého oceánu. Antarktídu pokrýva vrstva ľadu, ktorá miestami dosahuje hrúbku až 4,8 km. Priemerná teplota
najteplejšieho mesiaca na pobreží nedosahuje ani 0°C, vo vnútrozemí je ešte chladnejšie. V zime klesá teplota až na -87°C, v lete dosahuje
zväčša -25 až -35°C. Vietor na súši dosahuje rýchlosť až 300 km/hod, pričom ženie so sebou množstvo ľadových čiastočiek. Skalnaté a
ľadové prostredie Antarktídy tak predstavuje najdrsnejšie životné podmienky na celej planéte.Oceán obklopujúci Antarktídu je však bohatý
na živiny a poskytuje dostatok potravy pre množstvo rýb, tuleňotvarých a veľrybotvarých cicavcov, ako aj morských vtákov (tučniaky).
Arktída
Arktída je oblasť okolo severného pólu Zeme. Arktída je oblasť okolo severného pólu Zeme. Arktída nie je pevnina,
je to prevažne Severný ľadový oceán s okrajovými moriami pokrytými ľadovcami a ľadovými kryhami. Konvenčne sú k Arktíde priraďované
viaceré súostrovia (napr.Kanadské arktické súostrovie, Grónsko, Svalbard,Novosibírske ostrovy a ďalšie).
Jej územie je rozdelené
medzi štáty, ktorých hranice sa nachádzajú najbližšie k Arktíde, na tzv. severné alebo polárne sektory. Tieto sektory sú vymedzené
najvýchodnejším a najzápadnejším bodom hranice štátu. Polárne sektory majú
Kanada, Dánsko (Grónsko).
Polárny sektor je vymedzený ako trojuholník, ktorého vrcholom je severný pól, základňu tvorí severná hranica daného štátu a odvesnami sú
poludníky.
Zones.sk – Zóny pre každého študenta